13. Buďme stále horliví a nadšení, ale nie opovážliví a splašení! Veľká noc 2023

     Človek sa často cíti stratený v zložitosti tohto sveta a občas ho ovládne strach a negatívne posudzovanie iných ľudí. Sú dokonca režimy, ktoré sú založené na strachu a izolácii a mali sme tu taký režim. Majú takéto prísne a "regulatívne" režimy svoje výhody a istoty, ale fakt
je, že mnohým nedajú dýchať aj celkom zbytočne a nakoniec nevyhnutne padnú. Lebo aj ten najmenší človiečik občas potrebuje vyjadriť nielen svoje pocity a pochybnosti, ale aj konkrétne krivdy a obmedzenia, ktoré zažíva.
     Mocenské vákuum však vydrží len pár dní počas štrngania kľúčmi a reálne vlastne neexistuje, lebo noví mocnári sa už dopredu chystali vládnuť a zisky a posty sa určovali aj v iných centrách, nielen v tom našom.
     Nedávno som zažil oslavu 35. výročia našej slávnej Sviečkovej manifestácie, na ktorej sme videli veľkú odvahu mnohých a užívali si veľké nádeje, ktoré sa rozrástli v nasledujúcom roku 1989. Na túto spomienku prišlo asi sto ľudí a ak odrátame vojakov, policajtov a skautov, tak možno len 50. Čím to je, že prišlo k strate nadšenia a k získaniu znechutenia? Asi preto, lebo väčšina aj dobrovoľne zúčastnených si uvedomovala, čo môže od tých rečníkov a nových papalášov čakať. Očakávanie sa splnilo a nové oficiality a celebrity nezabudli spomenúť blahodarnosť vstupu do NATO a EÚ, pričom ich podivné programy a metódy neboli spomenuté vôbec. Predpokladám a som si istý, že vstupy do organizácií s podobnými programami neboli cieľom a hlavnou hodnotou prelomovej manifestácie z roku 1988. Jeden z hlavných organizátorov svietenia sviečok už dlhodobo ironizuje iného hlavného predstaviteľa a neodpustil si to ani na tohtoročnom výročí. Kam sme sa to dostali, nadšení, nezištní a pravdiví kresťania? Prestali sme už takými byť, alebo sme takí nikdy neboli? Našťastie, dnešní prominenti veľký potlesk nezažili, akurát si užili k pocte zbraň od prítomných silových zložiek. Pane, zmiluj sa nad statočným odkazom takto smutne oslavovanej udalosti!
     Boj dobra a zla teda pokračuje a je zložitejší, ako sme si v tom sviečkovom roku mysleli. "Formujem svetlo a tvorím tmu, spôsobujem blaho a utváram nešťastie, ja som Pán, čo robím toto všetko." / Izaiáš 45, 7 / Áno, formálna sloboda a hoci aj najlepšie zákony nie sú zárukou, aby tá vysnená demokracia naozaj fungovala pre blaho všetkých, alebo aspoň väčšiny. Musí byť totiž funkčná aj koalícia, aj opozícia a v ich vzťahu musí existovať prevaha zdravého rozumu a tolerancie, po staršom odpúšťania a reálnej pokory. Opakom demokracie a občas jediným východiskom z jej zlyhania, je len diktatúra, v lepšom prípade osvietená. Vrátiť sa k užitočným demokratickým pravidlám je asi možné len vtedy, keď sa celkom konkrétne nedostatky a zablúdenia odstránia, alebo sa aspoň pomenujú.
     Máme pri takýchto pravidelne vznikajúcich slepých uličkách pokušenie kritizovať Boha za to, akým spôsobom stvoril a akým udržuje svet. Uvedomme si však, že vesmír tu existuje necelých 14 miliárd rokov a je to síce veľa, ale čo je to proti večnosti? Počas nej Boh pravdepodobne meditoval, ako ten svet stvoriť čo najlepšie a dovoliť len nevyhnutné utrpenie. Kto sme my, ktorí tvrdíme, že by sme to mohli urobiť ináč a lepšie a vedeli dať ľuďom viacej
13. a
slobody a možností rozhodovania? Ak si to naozaj myslíme, sme hlupáci, namyslenci a v horšom prípade služobníci Satana.
     Každý teda máme svoje problémy a starosti, ale uvedomme si, že žijeme na svete len obmedzený čas a predsa je to len dobrý pocit snažiť sa pochopiť, ako to všetko okolo nás funguje a občas aj nefunguje. A za túto možnosť neprestávajme byť Bohu vďační! Deo gratias!

                   

14.
Buďme ľútostiví, voňaví a moderní,
ale nevychvaľujme zápach cisterny.
18. 4. 2023


      Praotec Abrahám, uctievaný všetkými tromi monoteistickými náboženstvami, ušiel
z  bohatého Uru a takisto prví kresťania z veľkého Jeruzalema, ktorý bol onedlho v roku 70 zničený Rimanmi.
     Už dlhšie mi vŕta v hlave veľmi známy, zaujímavý a takmer apokalyptický pokus etológa Johna Calhouna. Jeho cieľom bolo pochopiť, ako hustota populácie ovplyvňuje chovanie. Vedec vytvoril skutočný myšací raj. Hojnosť potravy, vody a materiálu pre stavbu hniezd.
Do priestornej kade umiestnil 4 páry myší. V ideálnych podmienkach sa myši začali rýchlo rozmnožovať, populácia sa zväčšovala každých 55 dní. Po 315 dni pokusu sa rýchlosť rozmnožovania znížila na tretinu. Keď počet hlodavcov dosiahol 600, medzi myšami sa vytvorila
hierarchia: vznikali "odstrčení", ktorí boli podrobovaní agresii zo strany starších. V ideálnych podmienkach myši žili dlho a neuvoľňovali miesto mladým. Zavrhnutí samci sa psychicky zrútili , prestali brániť svoje samice. Tie sa tiež stali agresívnymi. Paradoxom je, že aj voči vlastným deťom. Zabíjali mláďatá a stávali sa pustovníčkami, odmietali sa rozmnožovať. Pôrodnosť prudko klesla, vzrástla úmrtnosť medzi mladými jedincami. Objavila sa medzi hlodavcami nová kategória - krásavci. Títo samci odmietali bojovať o samice a územie, odmietali sa páriť. Krásavci len jedli, pili, spali a starali sa o svoju peknú srsť, vyhýbali sa konfliktom
a plneniu sociálnych funkcií. "Krásavci" a samice - pustovníčky vytvorili väčšinu. Úmrtnosť mladých činila sto percent, pôrodnosť klesla k nule. Vymierajúce myši praktikovali homosexualitu. Pri hojnosti potravy sa šíril kanibalizmus. Po 1780 dňoch pokusu zomrel posledný obyvateľ "myšacieho raja". John Calhoun opakoval tento pokus 25 x a výsledok bol zakaždým taký istý.
     Vzniká otázka, nakoľko my ľudia môžeme za svoje činy a nakoľko je to zlé, čo robíme, hriechom a nakoľko biologickou determináciou. Áno, máme slobodnú vôľu a dlho tento fakt obhajujem, ale je medzi nami aj mnoho nedospelých a rôzne hlúpych jedincov, ktorí podliehajú predovšetkým svojim pudom a iným závislostiam a determináciám. Vidíme pred svojimi očami, ako vznikajú rozbroje a znechutenie, chorá polarizácia rôznych nezmyselných táborov a skupín, kvitne priam živočíšna závisť a nenávisť.
     Naozaj sa tak veľmi líšime od zvierat a naše osudy a vlastnosti nemajú nič spoločné? "A Boh ďalej povedal: " Nech sa vody zahemžia množstvom živých duší a nech lietajúce tvory lietajú nad zemou." / Genezis 1, 20 / "Kto pozná ducha ľudských synov, či vystupuje hore a
ducha zvieraťa, či zostupuje dolu k zemi? / Kazateľ, 3, 21 / My kresťania si často neuvedomujeme, že slovom "nefeš", teda živá duša, sa v hebrejčine označujú nielen ľudia, ale aj zvieratá. Takisto zabúdame na výstražné slová, ktoré Ježiš povedal jeruzalemským ženám. Predpovedal im, že prídu časy, keď budú blažené loná, čo nerodili a prsia, ktoré nedojčili.
     To, že situácia na našej malej, guľatej a obmedzenej Zemi, priestorovo i rozumovo, sa nezdravo mení, vidíme jasne. Registroval som viackrát už aj to, že ak mládencovi urazili jeho dievča, ten ho vôbec nebránil, skrátka sklopil uši. Ja som už starý a slabý, ale keby ublížili mojej manželke, pobil by som sa ešte aj teraz.
     Písal som túto úvahu nielen na zamyslenie, ale aj kvôli tomu, aby sme dostali rozum a prestali schvaľovať a presadzovať nové, síce moderné, ale choré a neosvedčené tendencie. Kyrie eleison! Christe eleison! Pane, zmiluj sa! Kriste, zmiluj sa!

15.
Ten, kto vlastní kľúče, by rád zamykal,
ak si proti tomu, tak si radikál.
29. 4. 2023

     Ježiš vyčíta vtedajším vykladačom Písma a nakladačom zbytočných formálnych bremien, že vzali kľúče od kráľovstva nebeského, sami nevchádzajú a druhým nedovolia. Hovorí aj
o tom, že poznáme pravdu a jedine tá nás vyslobodí. Aj súčasná situácia je o tom, že napriek všetkým objektívnym determináciám sa máme snažiť používať svoju slobodnú vôľu. K tomu nám Pán Boh pomáhaj, lebo v tom je naša cena a jediné východisko pre ľudstvo.
     Ukazuje sa v poslednom čase priam markantne, že zlo je oveľa zložitejšia a komplexnejšia záležitosť, ako si často predstavujeme. Prvá veľká odchýlka od Ježišovho učenia bol Augustínov projekt Božieho štátu a ďalšou veľkou odchýlkou boli projekty v optimistických šesťdesiatych rokoch, ktoré čakali, že pomocou ľudských rúk a rozumu vytvoríme raj v Cirkvi a postupne aj na celom svete.
     Osídla Satana sú veľmi rafinované a nie je ľahké nedať sa nimi pomýliť. Stáva sa to ľuďom aj vysoko postaveným a veľmi inteligentným. Ak však neprestanú byť dobrí a úprimní, hádam ich náš Spasiteľ zachráni, lebo aj On bol vo svojej pozemskej kariére presne takýto. Až na to, že On sa nemýlil a preto ho naďalej treba brať aspoň tak vážne, ako ho vážne brali tí, ktorí ho ukrižovali. Križuje sa zase už aj teraz, aj keď zatiaľ väčšinou len ignoráciou a spoločenskou exkomunikáciou.
     Ktorýsi biológ sa vyjadril, že v živočíšnej ríši je dôležitý len sex a jedlo a občas aj pri čítaní biblickej ľudskej histórie máme tento pocit. Ježiš nám však svojím životom a posolstvom dal jasne najavo, že občas sa ten sex a pozemský chlieb musia dostať na druhú koľaj v záujme prežitia aj osobnej duše, aj zachovania spoločenstva.
     Zdá sa, že ešte stále si málo uvedomujeme, že pochopenie správneho smerovania jednotlivca a aj ľudstva je pravdivé tušenie a či prežitie toho absolútneho dna, na ktoré je možné sa dostať. Občas aj nevinne, ale často aj vlastným pričinením a precenením sa. Pýcha peklom dýcha, aj tá maličká a zdanlivo ušľachtilá, ktorú nechápeme, nevnímame a napriek tomu ju, hoci aj násilne, chceme nanucovať ostatným. Milí moji, Boh nás vidí a chápe, čo sa s nami deje a my si nenamýšľajme, že môžeme jeho cesty kvalifikovane korigovať, hoci by sme patrili aj k tým oficiálne najkvalifikovanejším.
     Často, ak sa snažíme ísť proti prúdu, ktorým sa valí tento svet, považujú nás za radikálov a občas nám vracajú naše takmer zúfalé výzvy bez prečítania, teda nám jemne dávajú najavo našu zbytočnosť. Aj o tom hovorí Ježiš, že oficiálni predstavitelia si občas zakrývajú oči a
zapchávajú uši, aby nevideli, nepočuli a nakoniec nechápali, čo užitočné im chce povedať. Aj tieto situácie sa nielen v Cirkvi pravidelne opakujú. Je zaujímavé, že situačný humor je tá oblasť ľudských vyjadrení, ktoré tá vychvaľovaná umelá inteligencia nedokáže pochopiť...
     Nerád sa zbytočne chválim, ale jeden zo spisov ŠTB ma viedol pod heslom Radikál. Budem teda aj teraz radikálny. Zdá sa, že prichádza znovu doba mučeníkov a už je tu. Pravda naozaj veľmi bolí a občas aj zabíja, ale bez strachu ju hovoriť naozaj stojí za to.
Bože, znovu nám buď milostivý a zachráň nás!
                       
16.
Ak chceme byť hlavne bohatí,
za oknom číha agent rohatý.
13. 5. 2023

     Všeličo ma trápi a oslovujem rôzne skupiny, predovšetkým náboženské. Takmer bez výnimky týmto počestným spolkom nejde o to, čo im hovorím, ale o to, aby som všetko opakoval podľa nich, prípadne, aby som im za to ešte posielal peniaze. Verím však naďalej, že kto hľadá, nájde.
     Jedným z tých, ktorí mi moje posolstvo vrátili neprečítané, bol aj biskup Československej cirkvi husitskej. Spomínam to preto, že pred takmer sto rokmi prišiel za mojím dedkom šéf vtedy novopečenej Československej cirkvi s kufrom peňazí, ktoré by vtedy mladý dedo dostal, ak by chcel byť ich biskupom pre Slovensko. Dedko nebol celkom vzorný katolík, ale
s agentom vyrazil dvere. Aj s jeho kufrom.
     Aj ja som bol počas nežného prevratu v pokušení prijať peniaze od novopečeného majiteľa moci, ale chvála Bohu som odolal a môžem ho kritizovať až doteraz. Pravdaže, len s dobrým úmyslom a dúfam, že na vzájomný úžitok.
     Blahej pamäti biskup Andrej Škrábik kedysi hovoril seminaristom: "Carissimi, všetky hriechy vám ľudia odpustia, okrem lakomosti"...
     Cesty Božie sú teda naozaj nevyspytateľné a Boh je nenáhlivý, ale pamätlivý a určite aj spoľahlivý. Svedčí mi o tom nielen celý môj život, ale aj rodinné a národné tradície. V osobnej histórii preciťujem intenzívne to, že ak vy máte úctu k Bohu, tak aj on má úctu k vám, bez ohľadu na vaše výsledky a výkony. Je to tak na rozdiel od mnohých inštitúcií, ktoré sa oháňajú a zaklínajú jeho menom. Žiaľ, tento proces stále pokračuje a zdá sa, že až do smutného konca. Radostné je to, že sledovanie tohto procesu dokáže aj v tej najhoršej a najhanebnejšej fáze rozveseliť naše duše a napriek smutnej situácii nám dovoľuje stále dúfať v to najlepšie. Preto nestrácajme ani humor, ani nádej.
     Milí naši pastieri, nezaisťujte sa natoľko, aby ste zneistili svoje ovečky a pokiaľ možno, držte sa evanjeliového príkazu "zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte." Aby sme si vás mohli vážiť a nasledovať váš dobrý príklad. Tak nám aj vám nech v tom Pán Boh pomáha. Príkladov a vzorov máme dosť aj v prorokoch, aj v Ježišovi, aj v množstve svätých a nezištných ľudí medzi nami kresťanmi. Nech tí ostatní vidia, ako si nezávidíme, nepodrážame sa a neohovárame, ale navzájom si pomáhame. A keď sa aj neľúbime a takzvane sa nemusíme, buďme k sebe aspoň zdvorilí a uznanliví. Neverili by ste, akú dobrú atmosféru dokážeme takto vytvoriť a udržovať!

 

17.
Ak si ctíš Boha, aj on si ctí teba,
na rozdiel od tých,
čo si ľudí kupujú za kus chleba, alebo za prísľuby neba.
24. 5. Sviatok Pomocnice kresťanov


     Mnohí ťažko chápu ten bezvýhradný rozkaz v 1. prikázaní Desatora, že ctiť si máme len Boha a nič iného, nikoho iného a žiadnych iných. V histórii vidíme, ako každý štát, cirkev a či iná inštitúcia časom smerovala do katastrofy, do ktorej ťahala kopu nevinných a ľahkoverných. Vystríhalo pred tým len nejakých tých sedem statočných a občas len jeden.
     Mám rád svoje spoločenstvo, teda katolícku Cirkev aj so všetkými chybami, aké má každá ľudská organizácia. Preto stále dúfam, že tá naša hierarchia, slovenská aj vatikánska, si konečne uvedomí, nakoľko je to vážne s Cirkvou aj so svetom.
     My neobviňujme druhých, pretože sme takmer úplne stratili schopnosť obety za pravdu evanjelia a stále silnejšie sme sa prispôsobovali tomuto pohodlnému a nezodpovednému svetu, aj za cenu prevracania Kristovho posolstva naruby. Volanie po pokání, ktoré sa ozýva z mnohých  nie celkom racionálnych zjavení, by sa malo začať racionalizovať a uplatňovať. Aspoň medzi nami, ktorí tak radi meditujeme o Kristovi, ale pritom nasledujeme farizejov a saducejov. Berme teda zjavenia, zvlášť o zmene
a náprave, teda metanoji, vážne, ale nie nekriticky, lebo vysielač môže byť dokonalý, ale prijímače
určite nie.
     Mimochodom, málokto si uvedomuje, že naša Cirkev zrádza Krista minimálne odvtedy, ako židovské spoločenstvo považuje za našich starších a minimálne rovnocenných spolubratov. Načo sa potom obetoval Kristus, ktorý ich prišiel obrátiť a zachrániť? Citujeme list Rimanom o tom, že stále platia Božie prísľuby pre Izrael, ale už zaryto mlčíme o tom, že len za tej podmienky, že prijmú svojho Ježiša za svojho Mesiáša.
     V podriadení sa tendenciám tohto sveta sme pristúpili aj k násilnej feminizácii a poklonkovaniu mládeži. My chlapi sa tiež občas pohádame a dáme si po papuli, ale potom ideme na pivo. O ženskej
nenávisti a zákernosti, zvlášť medzi nimi navzájom, vieme svoje, zvlášť takí, čo medzi nimi 40 rokov robili. O tom, že ženy a mladí sú manipulovateľní, by sme mohli vedieť aspoň my, ktorí si ešte spomíname na neúprosné prokurátorky a nadšenú mládež Gottwaldovu. To spomínam ako jednu z ukážok toho, ako sa katolícke učenie a tradície prevracajú naruby. Ceňme si ženskú bezpodmienečnú lásku
a občas neomylnú intuíciu, ale nezabúdajme, že "zle je tomu domovi, kde rozkazuje krava volovi". Týmto slovenským príslovím poukazujem aj na to, že aktuálne vidíme, že Západ a jeho najmodernejšie mantry znovu nie sú až tak celkom dokonalé. Tak sa podľa toho správajme a hľadajme si iný vzor a úplne najlepšie sa vráťme ku Kristovi, ktorý je naozaj alfou a omegou celých ľudských dejín. Civilizácia, ktorá ho poprie, zahynie a Boh si aj z kameňov stvorí nových a o niečo poučenejších a skúsenejších nasledovníkov.

Christe eleison! Kriste, zmiluj sa!

18.
Boh sa v Ježišovi vtelil nie preto, aby nás delil,
ale aby naše zlostné srdcia stmelil.
11. 6. 2023


V stále viditeľnejšom katastrofickom stave sveta píšem aj ja svoje úvahy stále viac z bolesti srdca. Neustále a celé desaťročia už naznačujem, že pred našimi očami a ušami sa zapiera Ježiš Kristus a my sa pritom hlúpo usmievame. Čo si asi zaslúžime?
     Paradoxom je aj nezvyčajná agresivita kresťanstva, na ktorú poukazoval aj Gándhí. Hlásame odpustenie a nenásilie, ale najväčšie konflikty a svetové vojny, vrátane tejto tretej, vznikajú v srdciach kresťanov... Akoby tie naše sny o našej vlastnej dokonalosti zapríčiňovali nekompromisnosť a nepriateľstvo voči všetkým čo len trochu iným. Naša a len naša pravda a prevaha sa stávajú nástrojmi zloby a násilia. Uvedomme si už aspoň teraz, že tá situácia, ktorá sa nám zhoršuje pred očami a úprimne a pravdivo sa nerieši, je špeciálne zlyhanie kresťanstva, tak východného, ako aj západného.
     Vždy som sa snažil kresťanstvo brániť a komunikovať s ostatnými jeho vyznávačmi a celý život som narážal na bariéry neporozumenia, bohorovnosti a neuveriteľného pocitu sebestačnosti. Takto vzniká ignorancia, ktorú považujeme za oprávnenú...
     Nikomu nič nevyčítam a možno si svoju ukrivdenosť  len namýšľam, ale mrzí ma, že to tak je a je mi to nepríjemné a nepochopiteľné. Neustále hovoríme, akí sme slobodní a ako sa nebojíme a pritom sme spútaní zahľadením sa do seba samých a bojíme sa aj vlastného tieňa.
Pretože tiene vrhajú aj tí, ktorí sa považujú za najosvietenejších a najsvätejších a možno nimi aj naozaj sú.
     Žiaľ Bohu a iste aj Ježišovi, akoby sa tá jeho konkrétna história neustále opakovala. Tí, ktorí si ho dávajú za vzor, sa správajú presne tak, ako tí, čo ho za jeho života ignorovali, pohŕdali ním a jeho nedostatočnou vzdelanosťou, až ich svojím príkladom, odvahou a pravdivosťou tak rozzúril, že ho zabili. Nenasledujeme práve týchto jeho kritikov a mučiteľov a nie jeho, s ktorým si na počkanie a permanentne vyplachujeme ústa a umývame si ruky, že nemáme podiel na krvi jeho skutočných a úprimných svedkov? Alebo sa aspoň nepodieľame
na ich ignorovaní?

Zakončím tieto krátke povzdychnutia pekne po katolícky:

Najsvätejšie srdce Ježišovo a Nepoškvrnené srdce Panny Márie, zmilujte sa nad nami!

 

19.
Pred zlými ženami aj mužmi si pestujeme komplikovanú ochranu,
      ale bez chápania dobrých nepochopíme fungujúcu  záchranu.
27. 6.   Matka ustavičnej pomoci.


     Píšem stále konkrétnejšie o momentálnom stave kresťanstva. Zdá sa, že si musíme urobiť tvrdú reflexiu toho, čo tvrdíme a koho podporujeme. Je pravda, že "levy prichádzajú", ale kto ich pustil z reťaze?
     Bolo mi vyčítané, že som v predošlej úvahe napísal v závere: "Najsvätejšie srdce Ježišovo a Nepoškvrnené srdce Panny Márie, zmilujte sa nad nami." Akože podľa pravidiel viery sa môže Ježišovo srdce zmilovať, ale srdce Márie môže len orodovať. Napriek tomu sa chápanie dôležitosti Márie a vôbec ženského komponentu a úcta k nemu v priebehu dejín spásy nezadržateľne zvyšuje. Už dlhšiu dobu je na spadnutie dogma o Panne Márii Spoluvykupiteľke a koniec – koncov pravoslávna a tým aj gréckokatolícka liturgia sa už mnoho rokov modlí
k Márii slovami "Sviataja Prečistaja pomiluj!"
     Spochybňuje sa teraz odlišnosť medzi mužmi a ženami a dôležitosť tejto odlišnosti. Nielen my, ktorí so ženami konkrétne žijeme, ale aj tí, čo ich spovedajú, dobre vedia, nakoľko je viera žien odlišná od viery mužov, ich nábožnosť od nábožnosti mužov a  všetci aspoň tušíme, že celé ženské chápanie sveta je často celkom iné.
     My chlapi máme neustále pokušenie tvoriť pevné pravidlá toho, čo je dobré a čo je zlé, sklony vytvárať kánony a pravidlá. Nejde to bez nich a bez zásadného a pevného prístupu
k životu, ale ženské srdce chápe, že sú chvíle, keď pravidlá neplatia a dôležitejšie je si tých
svojich mužov vážiť, veriť im a presvedčiť ich o tom, že dokážu aj to, čo podľa nich samých nedokážu. Ježiš je iste Syn Boží, Alfa a Omega, verný obraz Otca a tak ďalej, ale vôbec si ho ako konkrétnu osobu nevieme predstaviť bez matky Márie, zákonitého otca Jozefa, ba ani bez
ostatných ľudí milých jeho srdcu.
     Tak ako On, aj my žijeme medzi konkrétnymi ľuďmi, mužmi, ženami a deťmi a postupom času zisťujeme, nakoľko môžeme dôverovať kodifikovanej mužskej logike a rozumným pravidlám a nakoľko ženskému srdcu a ich viere vo výnimočnosť svojho vlastného osudu a ich
konkrétnej dôvere v Božiu milosť, ktorá účinkuje napriek všetkému konkrétnemu zlu, ktoré v živote stretávame. Odpúšťať nás učia aj muži, aj ženy, každý svojím spôsobom. Tieto záležitosti sa nedajú zovšeobecňovať, dajú sa len chápať a  modliť sa za ich pochopenie. Veľa sa
v tomto smere môžeme naučiť najmä v evanjeliu lekára Lukáša. Verme teda pravidlám, katechizmom a dogmám, ale občas aj svojmu srdcu.

          

20.
Človek túži definovať všetko doslova
a z jeho hlavy sa stáva hlava oslova.
6. 7. 2023

     Pri hľadaní pravdy je veľkým problémom doslovné chápanie nejakého deja, alebo výroku. Znovu tu narážam na doslovné chápanie orientálneho príbehu o prvom človeku. Ak vezmeme vážne Augustínovo chápanie knihy Genezis a či Berešit, tak z toho vyplýva, že dokonalý Adam dokonale všetko pokazil. Má takýto výklad hlavu a pätu?
     Spomeňme si, ako Ježiš podráždene reagoval, keď ho niekto nazýval dokonalým a dobrým. Tu ma zase napadajú sebaisté interpretácie vykladačov Apokalypsy. Veď ten, o ktorom hovoríme, že je Kristus, sám povedal, že nevie, čo bude a kedy to bude a či dokonca nájde vieru na Zemi, či vôbec ľudia správne pochopia jeho reálny príklad a posolstvo. Ipse dixit (sám to povedal).
     Už apoštol Pavol, ktorý mimochodom konkrétneho človeka Ježiša nepoznal a ani nebol na neho zvedavý, je značne sebaistejší. Ešte sebaistejší je svätý Augustín a najistejšie vystupuje až obludne a opovážlivo konkrétne účinkujúci Luther. Dal ľuďom teoretickú slobodu podľa seba vykladať Bibliu, ale skúste si ju vyložiť ináč, ako on!
     Človek má sklon dávať dobro a dokonalosť do opozície voči zlu a nedokonalosti, pričom nelogicky vôbec nechápe, že jedno bez druhého nemôže existovať, lebo bez pochopenia tejto previazanosti, ktorú nijakým násilným preťatím nemôžeme rozriešiť, nemôžu podobne oddelené definície ani teoreticky vzniknúť. Ak toto nechápeme, nielenže nemôžeme objektívne skúmať Bibliu, ale vôbec nechápeme, o čom sú ľudské obmedzenia a kompromisy a možnosť slobody v rámci možností. Pretože ak nie sme ochotní uznať našu vlastnú tuposť a obmedzenosť, tak nie sme ochotní poznať pravdu a tak nepoznáme ani možnosť tej  našej slobody, reálnej, aj keď obmedzenej a relatívnej.
     Znovu a znovu naletíme podvodníkom, ktorí sebaisto vystupujú s tým, že vedia viac a dokážu viac, ako celkom jasne nemôžu vedieť a nemôžu dokázať. Je to hanba, že nasledujeme prorokov a Krista a pritom slúžime darebákom a obdivujeme stále nových podvodníkov, či už v politike, alebo v náboženstve. Ak takíto predstavitelia podvádzajú a ohlupujú vedome a plánovito profitujú z ľudskej nedokonalosti a hlúposti, zapríčiňujú nesmierne utrpenia a škody a ich zodpovednosť a trest budú takisto nesmierne.

 Bože, odpusť tým, ktorí nevedia, čo činia,
ale daj po nose takým, ktorí dobre vedia, čo činia!

 

21.
Ak chceme mať dom postavený na skale,
musíme priznať farbu a netárať naďalej.
16. 7. 2023
Sviatok Panny Márie Karmelskej

     Človek má sklon vytvárať si svoje vlastné schémy a presadzovať ich ako nepopierateľnú pravdu. Už apoštol Pavol tvrdí, že hriech a smrť pochádzajú od jedného jediného Adama.
/ Rimanom 5, 12 - 20 /
    Pritom v príbehu o Kainovi / Genezis 4, 16 - 17 / je jasne povedané, že Adam a Eva neboli na vtedajšej Zemi jedinými ľuďmi. Človek nemôže kvôli nadšeniu zo svojej koncepcie vynechávať a často doslova zapierať fakty.
     Podobne je to aj so slávnym "filioque", pri ktorom ide o spor, či Duch svätý vychádza len z Otca, alebo aj zo Syna. Pritom v Jánovi 15, 26 máme jasne napísané slová Ježiša, že Duch vychádza od Otca. Ten dodatok  "a zo syna" začal presadzovať už Aurelius Augustinus a bolo to počiatkom rozpadu jednotného kresťanstva. Nedodržiavanie "filioque" bolo vraj aj jedným z dôvodov uväznenia svätého Metoda...
     Človek jednoducho nesmie zabudnúť, že je len človekom a z nadšenia nad svojou prefíkanosťou a či chytrosťou, ktorú považuje za múdrosť, nasilu presadzovať nepodložené koncepcie a podivné zámery. Ako príklad môžem uviesť nešťastný koniec prezidenta Edvarda Beneša, ako aj nešťastné umieranie Jána Pavla II., ktorého takmer okamžité vyhlasovanie za svätého / santo subito / sa mi už v priebehu akcie zdalo prenáhlené a nepodložené.
     Hlavnými cieľmi tzv. Karola Veľkého bolo likvidovať komunizmus a presadiť bezbrehý ekumenizmus v záujme urýchlenia vzniku a konečnej realizácie jedného ovčinca a jedného pastiera. Všetko silami človeka po vzore a v duchu II. vatikánskeho koncilu. Pri týchto nadšených koncepciách neprekážala ani výdatná pomoc predstaviteľa Bnai Brith Zbigniewa Brzezinského a venovanie zbierok Matky Terézie takmer vcelku agentovi poľskej tajnej polície Lechovi Walesovi.
     Buďme teda skromnejší a menej sebaistí a ak chceme jasne vidieť, nezabúdajme na takéto a iné brvná vo svojich očiach. Cirkev teda aj našou vinou začína byť organizáciou bez chuti a vône. Ak sa to má zmeniť, najprv sa musí poctivo pozrieť sama sebe do očí a až potom uvidí, čo treba urobiť pre druhých a všetkých.
     Zdá sa, že som pritvrdil, ale ja všetko dávam ľuďom na známosť od ranej mladosti. Zomrela mi ale sestra a mnoho iných, starších aj mladších, tak začínam byť konkrétnejší, aj keď to ide zo mňa ako z chlpatej deky. Celý život sa totiž nechcem nikoho dotknúť, ale celkom
sa to nedá. Kyrie eleison!
     Svätý Tomáš Akvinský bol veľmi bystrý človek, ale tesne pred svojou predčasnou smrťou si uvedomil, že všetko, čo popísal, bolo mlátením prázdnej slamy. Už som ho o hodne prežil, ale toto mi nehrozí, pretože od roku 1978 nepíšem preto, aby som presadzoval svoju vlastnú múdrosť, ale vždy som písal pre ľudí, ktorých som mal rád, aj keď som ich často osobne veľmi nepoznal. Tie moje glosy sú teda osobné zážitky plné vďačnosti a lásky k iným. Takéto zážitky prajem každému a tiež úprimnú vďaku za ne.

Deo gratias! Bohu vďaka!


22.
Neprijímame Krista ako deti, ale chceme byť jeho interpreti.
5. 8. 2023
Výročie posviacky hlavnej mariánskej baziliky v Ríme


     Je to zaujímavé pozorovať, že takmer okamžite ako Ježiš Kristus odišiel k svojmu a nášmu Otcovi, tak sa vynorili nielen jeho apologéti, ale aj vykladači a revizionisti. Už apoštol Ján tvrdí vo svojom prvom aj druhom liste, že nastali zmeny v chápaní Ježiša, ktoré sa mu ako očitému svedkovi vôbec nepáčia. / 1. list Jána 4, 2 - 3 / Píše, že každý duch, ktorý vyznáva, že Ježiš Kristus prišiel v tele, je z Boha a duch, ktorý to nevyznáva, je duchom antikrista. A tých
antikristov mnoho vyšlo do sveta už vtedy. / 1. list apoštola Jána 2,18 - 22 / a / 2. list apoštola Jána 1, 7 /
     Určitá opozícia voči týmto jednoduchým a jasným tvrdeniam je v 2. liste Korinťanom 5, 16. "Preto odteraz nepoznáme nikoho podľa tela. A ak sme aj poznali Krista podľa tela, teraz už ho nepoznáme." Je tu teda počiatok určitého rozporu a pred ťažkým a prevráteným chápaním apoštola Pavla vystríha už 2. Petrov list 3, 15 - 16. Tá jednoduchosť a priamosť Kristovej zvesti mnohým ľuďom akosi nestačila a svedčí o tom aj odpor Martina Luthera voči listu apoštola Jakuba, ktorý je skráteným zhrnutím Ježišovho učenia a ktorý veľký reformátor nazval slamenou epištolou. Očividne sa cítil od Jakuba múdrejší a progresívnejší.
     Je možné, že si tiež príliš dovoľujem a moje nároky sú takisto opovážlivé, ale momentálny stav Cirkvi je taký, že asi treba nad ním minimálne pouvažovať, ak nie akútne ho riešiť. Aby nám bol aspoň približne jasný nevyhnutný druhý príchod nášho Mesiáša, ktorý by mali všetci jasne vidieť a pochopiť. Dokonca si myslím, že problémom nie je ani tak rozpor medzi modernistami a konzervatívcami, ale práve toto dlhodobé komplikovanie Kristovej dobrej zvesti.
     Možno vám teraz pripadám otvorenejší a konkrétnejší. Je to preto, že chcem ešte stihnúť využiť tých pár talentov, ktoré mi ostali a vyjadriť myšlienky, ktoré považujem za nádejné
a užitočné. Pretože stav, v ktorom je nielen svet, ale aj Cirkev, príliš nádejne nevyzerá. Odstúpme od iných, dávnych i momentálnych reformátorov a vráťme sa k tomu zásadnému
a pokornému reformátorovi, ktorý kresťanstvo založil, naučil nás evanjeliu a prikázal zvestovať túto jednoduchú dobrú zvesť a nie naše, čoraz komplikovanejšie výklady. Ježiš nás teda vystríha, aby sme nechceli byť mnohí učiteľmi, ale čoraz zložitejších, privilegovanejších
a nereálnejších poučovateľov sa vyskytuje stále viac. História je učiteľkou života a so železnou pravidelnosťou sa neustále opakuje...
     Beda vám farizeji, zákonníci a vykladači Písma!
    

23.
Ak chceme u iných vyvolávať krachy,
sme predurčení prehĺtať veľké strachy.
8. 8. 2023

     Nechcem sa zase chváliť, ale mnohé veci mi boli jasné, už keď som mal 20 - 30 rokov, ale chodil som okolo nich ako myš okolo horúcej kaše. Ale čím je človek starší, tým viac rozmýšľa sub specie aeternitatis - z hľadiska večnosti. A jasnejšie tiež vidí, že in hora mortis –
v hodine smrti, mu už nepomôže žiadna zmena imidžu, ale musí poctivo bilancovať svoj život sám pred sebou. A treba si uvedomiť aj to, že bude súdený za každé daromné slovo, ktoré vyslovil a tiež za každé pravdivé a užitočné slovo, ktoré nevyslovil.
     Predchodcom protestantizmu bol v Čechách Ján Hus. Nech sa na mňa bratia Česi nehnevajú, ale so svojím pocitom "slušného a zásadne nekorupčného človeka" zapríčinil neskutočný zmätok, pohoršenie a následne aj množstvo škody a krvi. Nakoniec, samotní Česi si to uvedomujú, napríklad v osobe historika Josefa Pekařa. Milí doterajší priaznivci husitizmu, neberte to ako urážku, ale veľmi mi to pripomína zmätky, škody a nenávisť, ktoré vyvolal náš maximálne nekorupčný Igor Matovič. Je fakt, že v stredoveku sa s takýmito buričmi a nespokojencami príliš nemaznali, ako my s naším Igorkom. Ale to ešte neznamená, že máme takýchto ľudí donekonečna uctievať, obdivovať ich, prípadne si z nich brať príklad.
     Okrem toho, ak takíto ľudia zistia, že ich spasiteľské a záchranárske projekty nefungujú, časom prejdú k programovému ateizmu, ktorý je ďalším stupňom pocitu vyvolenosti a predurčenosti. Následná fáza je tá, že už neveria vôbec ničomu, len si zachovávajú vrodenú aktívnosť, slušnosť a pracovitosť.
     Musím pritom pokritizovať aj nás katolíkov, ktorí sa paradoxne viac spoliehajú na tú pavlovskú milosť Božiu, ako protestanti, ktorí ju oveľa viac hlásajú a väčšmi cítia aj potrebu byť za ňu vďační a realizovať ju. O katolíckej vlažnosti a spoliehaní sa na občas všelijaké autority teda tiež vieme svoje, aj z vlastnej skúsenosti.
     Preto si aj protestantov vážim a som im za všeličo vďačný, ale nemôžem nepovedať, že prehnané nároky vedú k sklamaniu a zrodu ateistov nielen augsburgského vyznania.
     Neodolám ani tentoraz pokušeniu zarýpať si aj do apoštola Pavla. Veľmi si ho vážim, lebo povedal veľa múdreho, ale v niečom sa aj precenil a má to následky dodnes. Nakoniec jeho ťažké koncepcie priviedli k teórii o totálnej skazenosti človeka a jeho predurčenosti. Stavia na tom celý protestantizmus, ad extremis, ba až ad absurdum kalvinizmus a americké denominácie na jeho základe, so svojím evanjeliom prosperity a hlásaním práva agresivity vyvolených a predurčených proti nevyvoleným a nepredurčeným. Práve preto ma dosť bolí koketovanie pápeža Františka s protestantizmom. Kyrie eleison! Christe eleison!
     Možno k niečomu predurčený a vyvolený Vlado Gregor.

 

24.
Veľmi zle a slabo sme sa modlili,
ak nás v našom poslaní zase zlomili.
21. 9. 2023


     Veľa sa zamýšľam nad tým, čo sa to momentálne, in illo tempore, deje u nás i vo svete
a nad tou vražednosťou monoteizmu. Iste, modlárstvo a pohanstvo sú zlé a kruté, doklady
o ľudských a detských obetiach sú rozšírené po celom svete. Mimochodom, prvý môj sen, ktorý si pamätám, mohol som mať 3 - 4 roky, bol o tom, že som jedným z detí, ktoré vraždili Herodesovi vojaci. Možno teda niečo je aj na slovách mnohých prorokov, že boli k niečomu povolaní priam od matkinho lona.
     Pohanstvo je teda svojím spôsobom aj smiešne, ale keď niekto verí, že existuje 200 bohov a posvätná krava, tak sa asi ťažko bude do krvi biť kvôli tomu, že niekto iný verí v 150 bohov a posvätného turula. Ako ale iní môžu brať vážne aj naše kresťanstvo, ak horlivejší protestanti veria, že ten symbolický Adam bol zatratený, pravoslávni veria, že bol svätý a my všeobecne katolícki radšej o tom už nehovoríme, aby sme sa hlúpo nezamotali? Aká môže teda byť pevná naša viera, ak nie sme schopní vážne sa zamyslieť ani nad jej základmi a nad konkrétnou pravdivosťou dávnych a všeobecných ľudských túžob?
     Evidentne je doba zlomová a mnohých zlomí. Modlime sa, aby sme to neboli my. Čoraz jasnejšie totiž vidíme, ako sa verejne propaguje udavačstvo; takto oficiálne sa to neodvážili ani komunisti. Žiaľ, tieto snahy po jednotnom názore a jednej kandidátke sa prejavujú aj v Cirkvi. Už sa ani nespomína "sloboda Božích dietok", ba o slobode sa úplne prestáva hovoriť. Už dávnejšie teda nie je dôležitá sloboda hovoriť pravdu, ale akási bezvýhradná sloboda pre iných a hocijakých...
     Predovšetkým vraj buďme progresívni a verme, že budúcnosť a zajtrajšky budú svetlé
a sladké. Nepripomína vám to niečo, moji rovesníci a ešte starší?
Bol som predchádzajúcu nedeľu na stavbe staronovej bratislavskej Krížovej cesty a uvedomil som si reálnu predstavu, že za pár rokov nám ju ďalší hlásatelia už naozaj krásnej budúcnosti môžu zbúrať. Pretože komunizmus aj progresivizmus pochádzajú z toho istého jedovatého koreňa a minimálne takisto špinavej maštale.
     Verme teda naďalej v pravdu svojej Cirkvi, ale hlboko sa zamýšľajme nad čudesnými snahami robiť ju inou a progresívnejšou.
     Len Kristova pravda vás vyslobodí, veritas liberabit vos. Zobuďme sa!

 

25.
Nehovorme ľuďom výčitky za nami vymyslenú vinu
a nerobme si z ľudí a aj z Boha opovážlivú psinu.
31. 10. 2023

     Veľa som po Nežnom prevrate čakal od náboženstva a Cirkvi, ale postupom času som bol stále viac sklamaný. Na počiatku a v jadre kresťanstva je osoba Ježiša Krista, ktorá sa naozaj už stáročia neberie vážne. Poctivo som totiž nedávno prečítal hrubú knihu Endreho  von Ivánku "Plato christianus", kde sa dokumentuje vplyv antickej filozofie už na prvotné kresťanstvo, počnúc apoštolom Pavlom a pokračujúc západnými aj východnými cirkevnými otcami. V ich výlevoch a teóriách nie je už hlavný Ježiš, ale Platón, Plotinos, Proklos etc. a snaha prispôsobiť Ježišove originálne pohľady prevládajúcemu náboženstvu a filozofii pohanskej antiky.
     Ježiš bol hlboko ľudský a skromný, nevytváral predpisy, delenia, zoznamy a paragrafy. Neposielal do horúcich pekiel obyčajných ľudí, ale tých, ktorí si namýšľali, že sú niečo viac. A hlavne bral tých akože jednoduchých ľudí vážne. Teraz sa príslušníci najrôznejších vierovyznaní a ich odtieňov zaujímajú len o to, či veríte presne tak, ako oni a či opakujete všetko presne po nich. Ako reálny človek s konkrétnymi problémami ich vôbec, ale vôbec nezaujímate.
     Ide aj o to, či veríte v Boha Starého, alebo Nového Zákona. Ježiš hovorí svojím učeníkom: "Veľa by som vám toho ešte mal povedať, ale teraz by ste to nezniesli." Skúsme si uvedomiť tú podstatnú vec, že ak berieme doslova knihu Genezis, tak Boh tvorí človeka metódou pokus - omyl, uplatňuje princíp kolektívnej viny a robí z tvorby ľudského rodu chov pokusných králikov. Však ak sa nevydaria, založíme nové plemeno... Ježiš hovorí ľuďom, ktorí sa ho pýtajú na utrpenie nevinných, na to či obete nešťastia boli hriešnejší, ako ostatní, že to sú ľudské osudy, ktoré nesúvisia s ich vinou či nevinou. Doslova hovorí, aby sme si brali príklad z nášho Otca, ktorý necháva svietiť slnko na dobrých aj zlých a zosiela dážď na spravodlivých aj nespravodlivých.
     Píšem toto na výročie Reformácie a žiaľ táto so svojím "sola scriptura" a "sola gratia" zjednodušené výklady len umocnila. Tvrdí, že doslova vykladá Písmo, ale biblickými knihami, ktoré sa zaoberajú problémom vzťahu človeka k Bohu, ako je Jób a Kazateľ sa príliš nezaoberá a už vôbec nie úprimne. Berie vážne len listy apoštola Pavla a už vôbec nie apoštolov Jána a Jakuba.
     Ak sa na tieto len načrtnuté reálne problémy a konkrétne otázky ani vážne nepozrieme, nečudujme sa potom, že naše kostoly sa budú vyprázdňovať a z oficiálnej, ešte stále veľkolepej, budovy kresťanstva sa stane dom na piesku. Ešte že Boh má silu aj z kameňov stvoriť synov Abrahámovi, ako to sľubuje už Jánovi Krstiteľovi.
     Naďalej teda skúmajme, prosme a dúfajme.
                       

 

26.
Bez viery sa isteže nemožno páčiť Bohu,
klop však na jeho dvere a nestrkaj do nich nohu.
7. 11. 2023


     Bohužiaľ, to, čo píšem, platí rovnako pre konzervatívcov, ako aj pre liberálov, pre katolíkov, aj pre evanjelikov, aj pre ľudí, ktorí uverili v ateizmus. Hádame sa o nepodstatné veci a ľudia nám utekajú z našich kostolov a zhromaždení.
     Základom abrahámovských náboženstiev je to, že Boh stvoril človeka na svoj obraz. Mnohým veriacim z toho vyplýva, že sú povinní pretvárať iných na svoj obraz, že podstatné sú pre rôznych zvestovateľov ich záujmy, ich informovanosť, ich spôsob života a ich problémy, skrátka ich pevná viera a presvedčenie. Iných ľudí netreba mať rád, ale treba ich meniť. Iba viera, "sola fide", je teda mimoriadne zradný cieľ a naše osobné záujmy a nami pochopený zmysel môže byť aj veľký nezmysel.
     Takým mementom a dôkazom, toho, čo sa tu odvažujem tvrdiť, je to, že často nie viera v Boha, ale v naše obyčaje a predsudky je dôležitá, je prípad mesiánskych židov. Títo uverili v Ježiša ako Mesiáša, ale cítia sa byť naďalej židmi. Paradoxne ich neprijímajú ani kresťania, ani židia a v Izraeli nie je na prekážku byť ateistom, ale stať sa mesiánskym židom znamená stratu občianstva. Už dávnejšie som pozeral o nich reportáž a skutočne som ešte nevidel šťastnejšiu skupinu ľudí, ako týchto židov, ktorí uverili v Ježiša. Celkove si myslím, že židia si svoje paradoxy uvedomujú a ich delenia na sionistov, chasidov, ortodoxných a ktovie ešte akých, budú koreňom k oživujúcej reflexii a pochopeniu toho, čo skutočne znamená ich vyvolenosť.

Nedovoľujme si druhému zasahovať až do dvora,
ak nám chýba aspoň základná znalosť a pokora.

27.
Buďme hrdí, že fungujeme na podobu a obraz Boží,
ale nepokladajme sa za Boha, lebo nás to zloží.
Advent 2023

     Bez toho, aby sme si verili v zložitých životných situáciách, ktoré sme teoreticky schopní riešiť a bez toho, aby sme dôverovali Bohu, keď sa ocitneme v situáciách, ktoré nedokážeme riešiť ani teoreticky, sa nám život javí neriešiteľný, nezmyselný a beznádejný.
     Nepochybujeme ani teoreticky o tom, že je tu nejaký dôvod existencie sveta a jeho udržateľnosti, napriek zmenám, ktoré vidíme a napriek nevyhnutným existenčným bojom živých tvorov o miesto pod Slnkom.
     Isteže, existujú aj problémy, ktoré sú v našej hlave a v našom živote neriešiteľné a ak robíme za to výčitky nášmu Stvoriteľovi, iste je to oprávnené, dovolené a Všemohúci tu nie je na to, aby sa za to urážal, trestal nás a zabíjal. Ježiš hovorí, že nikto nie je dobrý, iba Boh, ale ani on, ani mnohí svätí ľudia nehovoria o Bohu, že je všemohúci v tom zmysle, že si môže robiť, čo chce. Sú o tom už scholastické paradoxy, či Boh dokáže stvoriť taký ťažký kameň, ktorý by nedokázal zodvihnúť a tiež veľmi podstatný paradox problému dobrého vetra pre dobrých ľudí. Uvažuje o tom už stredoveký cestovateľ, na meno som zabudol. Veľa dobrých ľudí sa totiž modlí za dobrý vietor pre svoje dobré plány, ale ako im všetkým tie plány môžu vyjsť, keď jeden vietor nemôže fúkať naraz dvomi, alebo dokonca mnohými smermi?
     Na všetky takéto nielen abstraktné, ale aj konkrétne problémy môžeme odpovedať len pokorným rešpektovaním vyššej vôle, či už ju nazývame Božou, alebo existenčnou. Sám som zažil a mnohí zažívame pocity totálnej bezmocnosti a nemôžeme mnohé veci riešiť ináč, iba
odovzdaním sa do tej vysmievanej vôle Božej a rešpektom k nej. Upozorňuje na to sám Ježiš, keď prosí Otca o zbavenie vlastného trápenia a umierania, ale zároveň uznáva, že nie je podstatná jeho vôľa, ale zámer toho, komu sa dobrovoľne podriaďuje. Korešponduje s tým aj myšlienka geniálneho mysliteľa Leibnitza, ktorému sa mnohí vysmievali za jeho tvrdenie, že tento svet je najlepší zo všetkých možných.
     Všetky omyly, hlúposti, alebo vznešenejšie povedané, herézy a apostázy, spočívajú v tom, že si začneme namýšľať, že naše schopnosti a naša vôľa dokážu prekonať každú nevyhnutnosť, aj nevyhnutnosť vlastnej existencie, ktorú sme si určite sami nedali.
     Prebiehajú teraz zlomové a priam existenčné diskusie o podstate kresťanstva a jeho zmysle, preto si robím starosti o jeho fungovanie a rozumnú organizáciu. Mnohým tie moje úvahy pripadajú trpké, kacírske a nevierohodné a nemôžem im to mať za zlé. Aj pre mňa je však trpké, keď musím stále počúvať reči o tom, že je jedno, v čo veríme a ako veríme. Znižujeme tým samých seba na úroveň akejsi nemysliacej umelej inteligencie.
     Pravda nás môže vyslobodiť len vtedy, ak ju nebudeme mrzačiť a zamlčovať. Ak tvrdíme, že zámerom tzv. Synody o synodalite nie je homosexualizácia a protestantizácia Cirkvi, tak vedome klameme.
     Zúčastnil som sa na debate o Synode, kde sa spomínalo nejakých 15 zlatých zásad.

27a
Nezapamätal som si ich, ale toľko viem, že zase sa hovorilo o tom, že je jedno, v čo veríme, ako veríme a o tom, že nie sú potrebné vôbec žiadne pravidlá. Spomenul som si pritom
na Ježišove slová, že kráľovstvo, ktoré je rozdelené samé v sebe, sa rozpadne.
     Žiadne spoločenstvo totiž nemôže existovať bez hierarchie a autority. Starý kamarát mi hovoril, ako sa po fronte hlásalo, že všetci komunisti si majú tykať a sú si rovní. Začal teda riaditeľovi podniku tykať akože ja komunista, ty komunista a ten ho niekam poslal.
     Je jasné, že zmeny v Cirkvi a výklade histórie jej tvrdení sú potrebné, ba nevyhnutné, ale bez sebaúcty, pravidiel a vzájomného rešpektu skala Petrova sama seba pochová a žiadna viera v samú seba jej nepomôže.

Kyrie eleison!

28.
Opravdivo a pevne v nášho Boha verme,
ale tých naozaj trpiacich radšej neserme.
 3. 12. 2023

     Stretol som nedávno staršieho "apoštola", ako definujem amatérskych zvestovateľov evanjelia, o toľko viacej nadšených, o koľko menej vzdelaných. Začal mi rozprávať, ako radostne vtáčiky čvirikajú, aký je ten Boh dobrý a tak podobne. Tak som ho uzemnil tým, že aj cez
túto zimu niekedy až dve tretiny tých šťastných štebotavcov zomrú od zimy a hladu. Zvestovateľ stratil reč a vzdialil sa pomerne rýchlo.
     Už dávno som rezignoval na náboženské spolky, ale keďže viem, že Ježiš mal s nimi také isté problémy, tak mu naďalej verím. On ani nevedel, či ešte nájde vieru na Zemi a kedy znovu príde, ale tí jeho "premúdri" nasledovníci vedia už úplne všetko a to až doteraz. Preto hádam aj táto glosička trochu pomôže upratať momentálny neporiadok v dome na skale Petrovej.
     Skúste hocijakým pevne veriacim a dokonca zvestujúcim ako na bežiacom páse svoje inovácie povedať, že nie sú až takí dobrí, ako si to o sebe myslia... Paradoxne, aj ich veľký vzor sa nahneval, keď mu povedali "dobrý učiteľ" a upozornil uctievačov, že dobrý je jedine Boh.
Môžeme o tom pochybovať a dokonca uvažovať o tom, že nám viacej berie, ako dáva, ale ak chceme vidieť predovšetkým v našom osobnom živote nejaký zmysel, neostáva nám nič iné, iba v Božiu dobrotu a múdrosť veriť. Mne sa to doteraz aj pri veľkých utrpeniach vždy vyplatilo. Berte to odo mňa ako pevné svedectvo mojej viery a tiež prejav vďačnosti. Pretože už v antike vedeli, že ak si o niekom povedal, že je nevďačný, povedal si o ňom všetko zlé.

                 

29.
Ak naša náuka nemá hlavu ani pätu,
nemáme čo odkázať ostatnému svetu.
Vianoce 2023


     Hovorí sa teraz v Cirkvi, že nie sú už dôležité pevné pravidlá a správna náuka, ale city, pocity, neha a milosrdenstvo. Len nech niekto skúsi nebyť nežný a milosrdný, však my ho vôbec nie nežne odstavíme a znemožníme!
     Zaujímavé je, že motorom zmien a spochybňovania pravidiel ešte stále býva židovská komunita, ktorá si pritom nemenne pestuje svoj pocit výnimočnosti a nadradenosti, skrátka vyvolenosti. Čo si však vážia oni a platí pre nich, to až tak celkom nedoprajú ostatným, naopak, láskavo im dovolia blúdiť a byť manipulovaní a dezorientovaní. Na uvoľnenie poviem anekdotu, lebo tá často lepšie vystihuje faktickú situáciu, ako dlhé a ťažké úvahy. Pýtal sa kedysi istý občan východnej Európy jedného z poučovateľov ostatných národov a náboženstiev: "Prečo vy, židia, všade presadzujete komunizmus, ale u seba v Izraeli ste ho nezaviedli?" Výkvet nespochybniteľnej múdrosti mu odpovedá krátko a výstižne: "A čo si mešuge? U nás doma?"
     Je teda smutné, ako quasi zmodernizovaná Cirkev robí všetko preto, aby zmenila svojich veriacich na ateistov. Žiaľ, kríza Cirkvi spočíva hlbšie ako v hádkach o spôsobe svätého prijímania.
     Keď nás raz na púti sužovali komáre, jedna zbožná pútnička to komentovala tak, že komáre v raji neboli, lebo vznikli až keď Adam s Evou zhrešili. Pritom obrovské komáre obťažovali už dinosaurov...
     Ježiš nám zdôrazňuje, že len pravda nás vyslobodí. Skúsme ale pochopiť, že nie tá pravda príjemná, ale práve pravda nepríjemná. Nášho Majstra totiž neukrižovali kvôli jemnej pravde, ale preto, lebo hovoril drsne a nepríjemne.
     Samozrejme, som potešený snahou veriacich vyhlásiť Ježiša za Kráľa Slovenska. Ale netreba pritom zabúdať na rešpekt k jeho posolstvu a na plnenie vôle jeho Otca. Obávam sa, že my nepresadzujeme Ježišovo evanjelium a nebojujeme za to, čo nám odkázal svojimi slovami a hlavne svojím životom, ale bojujeme za udržanie našej pohodlnosti, bezproblémovosti a za nerušené manipulovanie tých hlúpejších a nevzdelanejších našimi osvietenejšími a kvalifikovanejšími kruhmi.
     To isté robili svojho času zákonníci, farizeji a manipulátori s tými "chudobnejšími duchom" a preto za tieto ich zmanipulované obete Kristus ešte aj na kríži prosí svojho Otca, aby im odpustil, lebo nevedia, čo robia. Žiaľ, tí, čo ho na ten kríž dostali, dobre vedeli, čo robia. Neopakujme chyby z Ježišovej doby a nenechávajme sa rovnako poblázniť a zmanipulovať. Kyrie eleison!


                              Vlado Gregor               gregigregor58@gmail.com