POZERÁME NA VYŠÍVAČKU, AKO IHLOU PICHÁ, TEŠÍ SA, ČO PEKNÉ STVORÍ, ŽE ANI NEDÝCHA, MY DOKÁŽEME VECI CENNEJŠIE A ZLOŽITEJŠIE A ZRAŃUJE NÁS PRITOM PÝCHA.
2. 12. 2012               

     Človek a zvlášť muž túži po veľkých výkonoch, či už fyzických, alebo intelektuálnych. Časom a vďaka Bohu však väčšinou príde na to, že podstatné pre život a pre spásu je mať rád iných ľudí a rešpektovať ich takých, akí sú.

     Je iste dôležitá sloboda a možnosti rozvoja, aj možnosť konkurencie a prejavenia rôznych vynikajúcich vlastností a talentov. Totalita, či už náboženská, alebo protináboženská, kŕmi ľudí sladkými rečami a snaží sa im, možno aj s dobrými úmyslami, zabrániť v uplatňovaní tých vlastností, ktoré môžu byť aj bezohľadné a môžu aj škodiť. Žiaľ Bohu a či žiaľ Večnej a Samotvorivej Hmote sa nakoniec príde na to, že sa to nedá, že nerovnosť je daná a aby sme si nejakú tú nadvládu a predstih udržali, musíme vyvinúť takú organizáciu a také spôsoby a manipulácie, aby sme si tú moc, možno vytvorenú aj s dobrým úmyslom, za každú cenu udržali. Ľudská sloboda a neustále ochutnávania zo stále nových stromov poznania žiaľ vedú často k strate  lásky, milosrdenstva a súcitu k tým, ktorí k takým poznaniam a výkonom momentálne nemajú predpoklady.

     Je ale potom rozdiel medzi diktatúrou, totalitou, hlúposťou a manipuláciou náboženskou a ateistickou? Rozdiel je asi v tom, a ja to zažívam od detstva, že je dôležité rešpektovať niečo, čo funguje mimo nás, nezávisle od nás a čo stojí vysoko nad kapacitami nášho chápania a hocijakých našich mimoriadnych schopností. Ľudstvom vytvorené organizácie a koncepty sú stále logickejšie, technickejšie a výkonnejšie, ale nakoniec nemilosrdne zomelú tých menej schopných a menej šikovných. Tí múdri a stále múdrejší možno čiastočne a stále lepšie dokážu tie možnosti zlepšenia odhaľovať a využívať, ale už vôbec nedokážu odhadnúť a rešpektovať ľudí, ktorí smerujú k dobrote, láskavosti, zmierlivosti a momentálnej potrebe férovej dohody. A to sú schopnosti, ktoré sú často v rozpore s tými, hoci aj zdanlivo nadľudskými výkonmi. Práve tieto nie ľahko určiteľné vlastnosti a motivácie rešpektujeme ako naozaj nadľudské a vskutku sväté. K takýmto vlastnostiam, ktoré sú nevyhnutnou korekciou predchádzajúcou minulým i budúcim katastrofám a apokalypsám, sa žiaľ dá dopracovať len za cenu obrovských a nevinných utrpení. Sú to ciele možno nelogické a nepochopiteľné a tie obety a ústupky svätých ľudí nám pripadajú zbytočné, ale v Božích rukách majú zmysel a majú aj celkom konkrétny význam pre ľudstvo a jeho dejiny.

     Pri obyčajnom ženskom vyšívaní vidíme pekný predok výšivky, ale nevidíme o hodne škaredší rub. To, aký je ten konečný produkt pekný a potešujúci, dokáže odhadnúť podľa rubu len ten, kto ho vytvára, teda tá šička, ktorá sa nám podľa iných svojich vlastností môže zdať hlúpa a nedokonalá a my môžeme mať dojem, že všetko by sme dokázali lepšie ako ona. Ak ale nezvládame to konkrétne tvorenie, ktoré sa v tomto prípade nazýva obyčajným vyšívaním, nemôžeme jej konkurovať v odhade toho, ako pekne môže konkrétny a konečný produkt vyzerať.

     Náš život je proces omnoho zložitejší ako raz a konečne naučená produkcia, ale môžeme mať dôveru, že stojí pri nás niekto, kto na tento proces dozerá, fandí nám, odmeňuje nás a občas aj nevyhnutne trestá. Hlavne tú pýchu...

Vlado Gregor
Holíčska 23
851 05 Bratislava
gregigregor58@gmail.com