1. Nezaoberajme sa toľko špinavými hrami, lebo padneme do
nenapraviteľnej jamy.
1. apríl 2017
Svet sa neustále kamsi rúti a mnohí ustarostení ľudia bažiaci po určení voľajakého smeru už stáročia a asi aj tisícročia túžia po jasnej a nespochybniteľnej pravde a aj po presnom definovaní tých pekelných a neodpustiteľných temnôt.
Hybnou silou zlého vývoja sú často rôzne druhy manipulácií, ktorým pravidelne ľahšie podliehajú ženy a mladí ľudia. Zapríčiňuje to však nielen ženská citovosť a mladícka neskúsenosť, ale aj tie neuveriteľné kiksy a trápnosti, ktoré vyrábajú tí mužní a vzdelaní, ktorí sa tak radi predvádzajú so svojím prehľadom a inteligenciou.
Vieme to zo skúsenosti, možno aj z vlastnej, že keď niekoho dlhodobo a zbytočne strašia, tak sa prestáva báť. Verím tomu a som pevne presvedčený, že to neplatí len pre život jednotlivca, ale aj pre osudy národa a pre jeho historický a kultúrny príbeh.
Veľa z národnej hrdosti, tradícií a schopností pramení často z neuveriteľného útlaku a ponižovania mnohých a jednotlivých komponentov, často tých úplne bežných ľudí, ktorí chcú len normálne žiť a byť minimálne ctení, uznávaní a rešpektovaní. Málokto si uvedomuje, že príbeh nielen exodu, ale možno aj samotnej existencie židovského národa sa začal tým, že budúci zákonodarca Mojžiš zabil dozorcu, ktorý jeho rodákov zbytočne strašil, šikanoval a ponižoval.
Pri vzniku každého národa a jeho štátu nevyhnutne prichádza k mocenským bojom, pretože ide o veľa. Nie každý národ však má také kocúrkovské tradície ako náš. Nerozmazáva zbytočne trápnosti, neskúsenosti a unáhlenosti, ale snaží sa dávať svojim krajanom a celému spoločenstvu pozitívne a nasledovaniahodné príklady, ktoré sa väčšinou a pravidelne u každého národa vyskytujú. Myslím si dokonca, že ani my nie sme tou najposlednejšou a najhoršou výnimkou.
Tí dospelejší, mužnejší a skúsenejší z národa by mali chápať, že všetci máme v sebe kus anjela a aj kus riadnej svine. Prečo sú také nepochopiteľné a nerešpektované Kristove slová o dôležitosti opovážlivo neposudzovať a do maximálne možnej miery odpúšťať?
Ak chceme či už v osobnom a či v spoločenskom živote otvárať Pandorine skrinky a aj zmenou zákonov si účinnejšie kydať na hlavy, nech sa páči, robme to, ale nečudujme sa potom, čo z nás a na nás potom vylezie. Jamu druhému a druhým môžeme kopať a vynachádzať rôzne špecializované a vylepšené lopaty, ale nečudujme sa potom, že aj my kvôli tomu padneme do podstatne hlbšej jamy, ako by sme padli bez snahy o tieto perfektné a nespochybniteľné vynálezy.
Všetci totiž túžime byť požehnaní, aj jednotlivci, aj národy, aj rôzne strany a partie, ale ťažko môžeme získať požehnanie, ak chceme druhému, alebo dokonca druhým zle a ešte horšie.
KAJAJME SA A VERME EVANJELIU.
Vlado Gregor gregigregor58@gmail.com
PRINT
RSS
|
|