Zdá sa nám, že sa okolo nás pohybujú hrozní bubáci a preto sa neohrozene správame, ako mŕtvi chrobáci.            

L - 9

5. júl 2013

     Stretávame sa často aj my kresťania s hulvátmi a nevzdelancami, alebo podobného druhu názormi a teóriami. Nebrániť sa voči takým ľuďom a proti produkcii niekedy až obludných bludov nie je pokora, ale alibizmus, je to tá vlažnosť, pre ktorú aj nás Boh vypľúva zo svojich úst.

      Hovorí sa, že kto sa hnevá, nemá pravdu, aj keď má pravdu. Je to tak a nekontrolovaný hnev a osobné urážky narobia škody, ktoré sa často nedajú odstrániť
a zabudnúť. Ale to neznačí, že sa máme hrať na mŕtveho chrobáka a báť sa vyjadriť svoj názor, aj keď sme k tomu tlačení zo všetkých strán.

     Ak také niečo prevádzkujeme, nenasledujeme Krista, ale plníme jeho výstrahu, že kto ho zaprie pred ľuďmi, toho aj on zaprie pred svojím Otcom. Ako ale vyznávať Krista v posmeškárskom a občas už až násilníckom prostredí, keď je popritom aj problém nehanbiť sa za niektorých jeho oficiálnych predstaviteľov?
     Formy môžu byť rozličné, ale v každom prípade treba komunikovať a vždy platí staré a ešte predkresťanské pravidlo o tom, nech je vypočutá aj druhá strana. Et audiatur altera pars... Ak aj tá druhá strana zavádza, klame a hovorí polopravdy, ak ju podporujú ľudia so zlými a rozbíjačskými úmyslami voči nám samotným, treba sa aspoň pokúsiť dať to najavo a či po staršom uviesť to v známosť.

     My teraz vo veľkom oslavujeme svätých Cyrila a Metoda. Môžeme mať svoj názor na politické a mocenské hry vtedajších čias, môžeme obdivovať viac latinskú, alebo viac byzantskú kultúru. Ale uvedomme si láskavo, že títo naši svätci boli vtedy v centre diania, hádali sa s mocnými, nechávali sa väzniť, vykupovali otrokov a boli absolútne nezištní a nekarieristickí. Mnoho bolo takýchto nielen kňazov, ale aj takzvaných obyčajných veriacich aj za národného obrodenia, aj za prvej Československej republiky, aj za ťažkých a zlých čias druhej svetovej vojny. My ich nielen nenasledujeme, ale často si ich ani neceníme a nie sme im ani trochu vďační. Pritom ak o niekom povieš, že je nevďačný, povedal si o ňom všetko zlé. Toto je takisto už predkresťanská skúsenosť!

     Príď Duchu svätý a zmeň tvárnosť Zeme, alebo aspoň tvárnosť nášho alibistického a ponižovaného Slovenska, ktoré navyše takým hanebným a hlúpym spôsobom ponižuje a opľúva samé seba a svojich vzácnych a obetavých ľudí!

Vlado Gregor, Holíčska 23, 851 05 Bratislava    gregigregor58@gmail.com