Nedeľa Božieho milosrdenstva
Málokedy si pomáham citátmi iných, ale teraz na úvod citujem poľského aforistu Kazimierza Przerwu - Tetmajera. Hovorí o tom, že ľudia sa delia na dva druhy: na tých, čo musia zarábať a na tých, čo nepotrebujú zarábať.
Je to hrozné priznať si, že práve z náboženských ľudí a práve z funkcionárov rôznych cirkví a denominácií často vanie príšerný chlad. Ľudia v modernej dobe, ale i v Kristových časoch, sa stále ženú za nejakým maximom, možno aj nepochybne dobrým a jednoducho nemajú na tých druhých, obyčajných, všelijako zarábajúcich a rôzne nezaistených, čas. Myslím si, že o tom sú tie prísne slová, ktoré Ježiš vyhodil na oči vtedajšiemu kléru, totiž, že si zakrývajú oči a zapchávajú uši, aby sa neobrátili a aby ich neuzdravil.
Poznačil som si aj jedno paradoxné arabské príslovie, že zlo sa vyskytuje nielen z niekoho viny, ale aj z niekoho pravdy. Pustil mi syn nedávno video z oblasti Mosulu, kde sunnitský islamský štát vyčistil mesto od kresťanov a šiitov a zdanlivo tam všetko funguje, ľudia majú istotu a všetci musia poslúchať. Nadšenie mladých bojovníkov je bezhraničné, ale cítiť z neho mŕtvolný dych. Pripomenulo mi to budovateľské reči z päťdesiatych rokov, ktoré najlepšie charakterizuje heslo: "Kto nie je s nami, je proti nám." Ide o priamu opozíciu voči Kristovmu upozorneniu, že kto nie je proti vám, je za vás.
Izolujeme sa, nemáme na nikoho čas, vanie z nás arktický chlad a takým spôsobom sa robíme hluchými, slepými a nedozvedáme sa pravdu. Kostoly mimo omší zatvárame a nie sme ochotní venovať sa tým nie našim a dokonca smradľavejším a nezodpovednejším od nás. Miesto, aby sme si rozdelili služby a aj keď sme nepočetní, iste by sme to zvládli, zamkneme Boží príbytok, nainštalujeme tam kamery, poplašné zariadenia, prípadne tam natiahneme reťaz... Napadne človeka pri tom to latinské "O tempora, o mores", teda aké sú to časy a aké sú to mravy! Modernú techniku teda využívame na to, aby sme sa ešte viac izolovali a ochladli.
Nedebatujeme, izolujeme sa, vyhradzujeme si právo poučovať a nechceme vnímať reálny život a zúfalých ľudí, ktorým je už všetko jedno, ktorí túžia už len po tom, aby im niekto venoval nejakú tú úprimnú hodinku. Pekne a intenzívne nasledujeme toho nášho Krista, svätého Františka a množstvo iných svätcov, obetujúcich sa často až do krajnosti! Pohodlie, istoty, zabezpečenosť, nedotknuteľnosť a z toho plynúca neinformovanosť a krutosť sa vyskytujú aj pri skromnom a navonok svätom spôsobe života...
Ľudia hľadajú akceptáciu, prijatie a často hlavne kvôli tomu sa oddeľujú, vydeľujú, izolujú, dávajú si heslá a nálepky a dištancujú sa od iných a ostatných. Skrátka, islamský štát ako vyšitý, len v kresťanskom vydaní. Keď to vidí iná skupina, postaví sa voči nám do opozície, zorganizuje sa, začne bojovať za svoju väčšiu pravdu a začarovaný kruh sa opakuje, pevne dúfajme, že nie donekonečna. Kristus iste premohol satana, odvrhol jeho pokušenia a zobral mu silu, ale my mu stále, opakovane a z vlastnej vôle podliehame, pretože sa stále cítime silnejší a pravdivejší od mnohých, ktorým sa vyhýbame, nemáme si s nimi čo povedať a podľa možnosti ich zásadne a najradšej nechceme ani stretnúť.
Kajajme sa a verme evanjeliu!
Vlado Gregor, Holíčska 23, 851 05 Bratislava gregigregor58@gmail.com