"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Nijako nemôže fungovať ani kresťanská viera, ak sa umelo vytvára v komunikácii diera            

L - 13

22. 8. 2013

     
Myslenie vždy bolelo a premýšľajúci ľudia boli vždy na ťarchu každej etablovanej a ustálenej organizácii, či už štátnej, alebo náboženskej. Je fakt, že ľudia hľadajú pevné zásady, katechizmové pravdy, možnosť zázrakov a pevnú disciplínu, ktorá umožní práve ich skupine prežiť, bez veľkého ohľadu na ostatných, ktorí sa už medzi nich nezmestia. Je ale takéto úmyselné zdisciplinovanie a s tým spojené utajovanie a zjednodušovanie aj budúcnosťou Kristovej náuky? Veď jeho učenie hlása zodpovednosť za ľudí a priamu reč voči akémukoľvek útlaku a násiliu a to aj v myslení a vyjadrovaní.

     Systém  dvoch cirkví, jednej akademickej a vzdelanej , kde sa rozmýšľa, diskutuje a tvorí a druhej ľudovej a nekritickej, kde sa len verí, poslúcha a platí, je v tejto dobe všeobecne prístupného vzdelania a všemožných foriem komunikácie jednoducho neudržateľný. Viera, svätosť a poslušnosť nemôžu vylučovať diskusiu, slobodu a rozmýšľanie. Organizácia, ktorá by išla týmto smerom sa buď stane sektou a dostane sa na perifériu, alebo sa stane zbytočnou prisluhovačkou svetských, mocenských a finančných kruhov. To je tá najhoršia profanácia Kristovej zvesti ku ktorej, žiaľ Bohu, opakovane prichádza.

     Existuje násilie ekonomické a existuje násilie mimoekonomické, nadvláda ideológie, ktorá občas hlása aj správne zásady a snaží sa ich aj dodržiavať. Je smutné, že hoci sa týmto spôso-bom často dosiahne náprava ekonomických krívd a ideové zásady môžu byť účinnou brzdou neskutočnej ľudskej nenažranosti, prichádza časom a pravidelne k tomu, že sa to mimoekonomické násilie stane horším diktátom, ako bolo to ekonomické a všetko nakoniec prestane fungovať. Vzniká a generuje sa postupne a nevyhnutne všeobecné znechutenie a beznádej tvorivých a aktívnych ľudí. Zažili sme to za takzvaného reálneho socializmu  a diktát reálneho globalizmu postupuje rovnakým smerom.

      Práve kresťanstvo s Kristovým programom zodpovednosti za chudobných a hlásaním ohľaduplnej úprimnosti a užitočnej nezištnosti by mohlo a malo byť regulátorom, ktorý dokáže ľudskú spoločnosť viac poľudštiť ako všetky ostatné ideologické snahy a nereálne a veľkohubé programy. Kristus totiž na svojej koži v plnej miere zakúšal nespravodlivosť a to od narodenia až po smrť. Preto si prakticky a reálne uvedomuje, ako je ťažké tento stav vylepšovať. Jeho zásady a rady iste platia aj v modernej spoločnosti, ba možno je ešte akútnejšie  a potrebnejšie sa nimi riadiť. Je ale smutné, že tieto snahy často vedú k vylučovaniu konkrétnych snaživcov z oficiálnych zoskupení, štruktúr a denominácií, k zhoršeniu ich materiálnej existencie a občas aj k ohrozeniu života. To malé stádo  sa vyskytuje vo všetkých vrstvách a vyznaniach a vo všetkých je snaha ho zredukovať, eliminovať a odstraňovať - či už verejne a nápadne, alebo rafinovane a nenápadne.

     Je mi teda jasné, že kresťanstvo si predovšetkým musí vyjasniť a aktualizovať svoje východiská a programy a postaviť sa čelom k realite a výzvam moderného sveta. Konkrétnu realizáciu mnou načrtnutých východísk nechávam na praktickejších, šikovnejších, povolanejších a zodpovednejších. Vyžaduje si to samozrejme veľkú opatrnosť a trpezlivosť, pretože ľudské dobro a zlo sú prepletené oveľa viac a zložitejšie, ako sa nám zdá na prvý pohľad. Pokušenie manicheizmu, roztínania gordických uzlov a bezhlavého vytrhávania kúkoľa nesie so sebou neuveriteľné a kruté trápenia. V histórii sme si to neraz overili, že najviac problémov a nešťastí neprinášajú pochybovanie a skepsa, ale fanatizmus a intelektuálna lenivosť maskovaná za podriadenie sa nepopierateľnej a nekritizovateľnej pravde. Apokalypsy a rôzne hrôzy sa teda stále opakujú a poučenia a zdokonalenia sa tvoria potichu a v skromnosti prostredníctvom tých trpiacich , plačúcich , posledných a hlavne pokorných. Všímajme si a počúvajme týchto nevypočutých a zámerne umlčiavaných a menej svoje chiméry, či už tie pestrofarebné a manipulatívne, alebo tie takmer dokonale čierno - biele, ktoré imponujú svojou jednoznačnosťou.

     Trochu viac skromnosti a viac ocenenia nielen Boha, ale aj toho úbohého človeka prajem na záver hlavne vám, milí doslovní a dokonalí vykladači a zákonníci!

Vlado Gregor, Holíčska 23, 851 01 Bratislava   gregigregor58@gmail.com

 

    Facebook Print Friendly and PDF


             
Hlavná stránka