Mnohí učenci sa snažia rozmýšľať presne, pričom sa od života izolujú desne            

L - 7

8. 6. 2013

     Je podstatnou otázkou pre náš praktický a denný, ale aj pre perspektívny a teoretický životný program, aby sme si vyjasnili, aké vzdelanie je pre nás dôležité a čo máme študovať a do akej miery, aby sme sami seba nepripravili o ten povestný zdravý sedliacky rozum.

     Ako mnohí zbadali a poniektorí mi to aj vyčítajú, neriešim vo svojich úvahách fenomenologické problémy typu čo je to vlastne katolíctvo a čo treba chápať pod pojmom Kristus. Ide mi o to, či treba vôbec veriť v Boha a či treba nasledovať Ježišov príklad, alebo netreba. Pretože ak sa na nejakom fóre prestáva veriť v Boha, asi by sa nemalo nazývať teologické.

     Vo všeobecnosti sa stáva, že nejaká superkresťanská, alebo supervzdelanecká skupina sa rozpadne na dve časti, ktoré sa medzi sebou prestanú aj rozprávať. Tieto časti sa potom ďalej hádajú a oddeľujú až donekonečna. To asi nie je to ovocie, podľa ktorého by nás mali poznať. Je to aj dlhoročná historická skúsenosť, že po nadšených revolucionároch, veľkých moralistoch a zásadových reformátoroch prichádza potopa, alebo aspoň veľká spúšť. Táto hádavosť je o to menej pochopiteľná aj preto, lebo je dosť logické,že keby mali všetci rovnaký názor, asi by ten svet nebol vôbec zaujímavý.

     Pri týchto "držiteľoch rána" je typické aj neustále podliehanie pocitu výlučnosti a dôraz na výberovosť a tajnostkárstvo. Milí moji extraordinárni, pracujem medzi ľuďmi, kde plat okolo 400 eúr nie je žiadnou výnimkou a pri tom pulte si všeličo vypočujem. Nepohŕdajme týmito ľuďmi zo 4. cenovej skupiny, lebo často vedia o tom, ako to v živote chodí, podstatne viac, ako my, aj keď sa omnoho ťažšie vyjadrujú. Aj v tom spočíva umenie nasledovať Krista, aby sme dokázali vnímať týchto "ľudí z ulice", ako to dokázal náš učiteľ a majster. Pretože nikdy nevieme, či sa na tej nezaistenej promenáde neocitneme aj my a márne si budeme hľadať reálnych pomocníkov, ako si ich dokázal nájsť ten nepoctivý správca, bezpochyby bezcharakternejší od nás, ale milosrdnejší k tým, ktorí to viac potrebovali, ako jeho dokonalý a zvrchovaný pán.

     Taktiež by sme nemali podceňovať rozhovory vo dvojici a trojici, aj keď nie sú také impozantné a výsledkovplné ako veľké konferencie a také efektné, ako do prasknutia nabité sály. Pretože ľudia sa otvárajú a zdôverujú sa s existenčnými problémami práve na malom a dôvernom priestore. Tie pokušenia Krista na púšti platia stále, len by sme ich vo svojom vnímaní a prežívaní mali sústavnejšie aktualizovať.

     K tým našim evanjeliovým povinnostiam a správnemu štýlu patrí aj hlbšie chápanie pravidla, aby sme sa nestarali o zajtrajší deň, lebo každý deň má dosť svojich starostí. Sv. František Salezský sa raz vyjadril, že mierou Božieho riadenia v našom živote je dôvera, ktorú v toto riadenie máme. Môžem na svojom živote potvrdiť, že to naozaj tak je. História sa nedá umelo urýchľovať a nasilu tlačiť dopredu. Je to strašná predstava a zaváňa to relativizmom, ale každý deň si musíme namáhavo uvedomovať, nakoľko je to ťažké zariaďovať si život tak, aby sme priniesli čo najmenej škody sebe aj druhým a čo najviac radosti sebe aj druhým. Treba sa iste snažiť o pevné a logické zákony a pravidlá, rozoberať aj teoretické problémy a riešiť všetky možné odchýlky, ale reagovať musíme tu a teraz, hic et nunc. A hlavne sa nesmieme izolovať, vylučovať sa z nehodnej spoločnosti a tvoriť si vlastné a nafúknuté sféry a do prasknutia plné balóny rôznych ušľachtilostí a dobrých úmyslov a výmyslov. Sú to domy postavené na piesku, ktoré určite raz padnú a ich pád bude o to väčší, o koľko príde neskôr a o koľko viac námahy sme do stavania týchto apartmánov investovali.

     Je to možno z mojej strany trpká reč pre tých, ktorí majú ten život sladší a zaistenejší od tej možno aj 99 - percentnej plebejskej väčšiny, ale možno je to odo mňa aj trochu modernizovaným povzbudením tých, ktorí sa namáhajú a sú preťažení. Psychologickejšie povedané, dostali sa do bezvýchodiskovej situácie a ľudovo povedané, nevedia kam z konopí. Ak nebudeme túto devastovanú väčšinu vnímať, dostaneme sa do takýchto situácií aj my a ak sa k tej mase nedokážeme ani v budúcnosti znížiť, bude smerovať do katastrofy aj celý stále globálnejší a stále prepojenejší svet.

Vlado Gregor, Holíčska 23, 851 05 Bratislava    gregigregor58@gmail.com