Prebiehajú v žeravej súčasnosti veľmi vážne debaty o rozdieloch medzi mužmi a ženami, o tolerancii k výnimkám a konkrétnym osudom a o podobne ťažko uchopiteľných a definovateľných problémoch. Človek má niekedy paradoxný, ba doslova hlúpy pocit, že z pohlavných vecí sa stávajú hlavné.

     Hneď v úvode chcem jasne povedať, že popierať rozdiely medzi mužmi a ženami a znižovať hodnotu jedných na úkor druhých, je do neba volajúci nezmysel. Takisto hneď na začiatok avízujem, že obviňovať kresťanstvo z obmedzovania a podceňovania žien je zámerné a vrcholne nekvalifikované ignorovanie skutočnosti.

     Ženy iste majú problémy s abstraktným myslením, s trpezlivosťou a hľadaním kompromisných metód. Niekedy sa to charakterizuje tým, že žena vie buď milovať, alebo nenávidieť, nič medzi tým. Tieto tendencie tam iste sú a môžu vnášať neporiadok do vzťahov. Na druhej strane, u mužov sa vyskytuje iný druh netrpezlivosti, abstraktnú logiku totiž často povyšujú nad konkrétne vzťahy a dôležité detaily.

     To, že kresťanstvo je novou kapitolou aj v dejinách vzťahov medzi ženami a mužmi a napriek nepodloženým kritikám je najväčším zhodnotením ženy v dejinách, je jasne naznačené už v evanjeliách a v Ježišovom vzťahu k ženskému okoliu. Kristus hlása pevné morálne zásady, vo všeobecných príkazoch a pravidlách nie je ochotný ustúpiť ani o krok, ale v konkrétnych prípadoch je realistický a omnoho menej prísny ako iní zakladatelia, ideológovia a reformátori.

     Konkrétne a trochu aj úsmevné rozhovory a scény sa už nedajú z evanjelií a kresťanstva vôbec vymazať a hneď od počiatku tvoria nielen novú kapitolu v usporiadaní vzťahov, ale aj vo vývoji a smerovaní civilizácie. Myslím tým debatu so Samaritánkou, scénu zabránenia kameňovaniu, diskusiu so sestrami Martou a Máriou a celkovú atmosféru evanjeliových príbehov.
     Ak chceme nasilu pripisovať mužom a ženám rovnaké vlastnosti a tlačiť ich vzájomný pomer do slepých uličiek podľa našich perfekcionistických a vraj nikomu nekrivdiacich predstáv, prídeme
nevyhnutne nielen k tým slepým uličkám, ale veľmi pravdepodobne aj k celkom reálnym katastrofám. Tým, že naša Cirkev popiera hodnotu rozvodu a nekladie na rovnakú úroveň rôzne bizarné vzťahy, ženám nekrivdí, ale ich bráni. Skúsme si to porovnať s islamom, kde svedectvo muža má hodnotu svedectva dvoch žien, kde je dovolené ženu biť, kde sa za neveru kameňuje a kde je rozvod povolený z malicherných príčin. Presne toto isté sa prevádzkovalo v Izraeli za čias Ježiša Krista a zdalo sa nemožné, že by tomu mohol byť koniec. K takýmto móresom majú ľudia trvale blízko a že návrat k tomu hrozí, dokázal príchod islamu. Treba na rovinu povedať, že to bol krok späť vo vývoji ľudstva.

     Na druhej strane, ignorovanie akýchkoľvek zásad a pravidiel môže takéto excesy paradoxne posilniť a ak si mnohí ľudia začnú uvedomovať a sledovať, že sa podlieha akoby moderným trendom, že sa zavádza neporiadok a anarchia, ľudovo povedané bordel, veľmi ľahko môže prísť k znovuoživeniu radikálnych ideológií. Pri existencii moderných technológií to iste môže viesť aj k sebazničeniu ľudstva. My veríme a neochvejne dúfame v Božiu milosť a dobrý zámer s ľudstvom, ale uvedomujeme si aj nebezpečenstvo slobodnej vôle a svojvoľných a nekvalifikovaných rozhodnutí. Ani neustála cesta napred nie je možná, chvíľami sa treba aj zamyslieť nad konkrétnym životom a abstraktnými dejinami. Občas zaradiť spiatočku je možno nemoderné, ale zdravé.

Vlado Gregor, Holíčska 23, 85105 Bratislava, gregigregor58@gmail.com