Prečo majú organizácie a štruktúry tak ďaleko od lásky a kultúry? </font>

Z toho, že človek je nedokonalý, logicky vyplýva aj to, že tvorí nedokonalé, ba často aj zlé organizácie a štruktúry. Ale ako môže niečo fungovať bez organizovania, šéfovania a podriaďovania? Od materskej škôlky, cez cirkevné spoločenstvá, až po veľké štáty, všetko sa riadi podľa princípu: „Keď sa rúbe drevo, lietajú triesky.“ Čím má organizácia a štruktúra väčší rozsah, tým je tých triesok viac.

Ľahko je obviňovať druhých a úplne najľahšie náboženstvá, ktoré všetky vyhlasujú, že sa snažia o dokonalosť a podľa všetkého sú to práve ony, ktoré sú najdokonalejšie. Prečo sa potom rozpadávajú, delia a hašteria?
Ono na to možno ani nie je vždy rozumný dôvod a rozdiely, ktoré vznikajú, často nielenže nie sú podstatné, ale občas aj úplne nezmyselné. Vidíme to žiaľ aj na histórii kresťanstva a Kristove slová, že nepriniesol pokoj, ale meč a rozdelenie, patria medzi jeho najjasnozrivejšie výroky. Je niečo paradoxnejšie, ako vyhlasovať dogmy, ktoré sú nepochopiteľnými tajomstvami a potom sa kvôli ich akože nesprávnemu chápaniu nenávidieť a vraždiť? Podľa mňa tu vôbec nejde o nejaké vieroučné a logické doktríny a učenia, ale o indoktrinácie a balamútenia, aby sme sa mohli oddeliť od tých ostatných,
s ktorými nemáme spoločné záujmy a aby sme sa už nemuseli starať o nich, ale len a len a čo najlepšie výlučne o seba.

Iste aj pre takéto nepodstatné a ničivé hádky sa podarilo moslimom tak ľahko ovládnuť severnú Afriku, kus Ázie, ba aj značnú časť Európy. Islam otvorene hovorí o tom, že sebectvo je v medziľudských vzťahoch podstatné a neidealizuje a nekomplikuje veci natoľko, ako rôzne kresťanské smery. Ale sú jeho konečné výsledky a smerovania z týchto dôvodov lepšie a milosrdnejšie? Keď ma netrápi, že nie som lepší od druhých a bez milosrdenstva a odpustenia ich potláčam a eliminujem, síce mnohé zjednodušujem, ale nakoniec si sám sebe kopem veľkú jamu, do ktorej skôr či neskôr padnem. Idealizmus a maximalizmus iste môžu byť nereálne a nezdravé, ale ešte viac choré sú snahy o jednoznačný realizmus, nespochybniteľnú praktickosť, akoby vedeckosť a násilnú prehľadnosť. Môže to viesť k oveľa väčšej bezohľadnosti a krutosti ako akékoľvek komplikované a úzkostné snívania. Aj keď teda vždy budeme sebeckí a malicherní a nikdy nespasíme sami seba, treba sa o to lepšie snažiť, aj keď je to nemožné a niekedy aj smiešne. Dokonalí teda nikdy nebudeme, ale s pokorou a vnímaním druhých sa musíme o tieto ciele usilovať a to tak v osobných, ako aj v rodinných, národných, štátnych, ba aj celosvetových meradlách a dosahoch. Toto pravidlo je všeobecné, teda katolícke a takémuto, síce pokornému, ale nevyhnutnému rozvíjaniu našich všeobecných talentov nás učil náš veľký a v rámci pozemských možností aj dokonalý vzor, syn človeka menom Ježiš Kristus.

On nám hovorí, že jeho Otec je neúnavný, že pracuje aj v sobotu a my to tiež musíme v rámci svojich, hoci nedokonalejších, možností realizovať. Náš zakladateľ málo hovorí o tom, aby sme ho uctievali, ale veľa o tom, aby sme ho nasledovali. Ale samozrejme nie tým spôsobom, aby sme sa plietli do toho, do čoho nás nič nie je a aby sme sa rozhádali úplne so všetkými. Všetko chceme mať spísané a kodifikované, aj keby občas stačilo len počarbať do piesku... Poniektorí príliš snaživí a žiaľ niekedy aj pomerne úspešní kresťania nám svoju "perfektnosť" pravidelne predvádzajú a potom sa čudujú, že ich ostatný svet podceňuje a nenávidí. Vidieť brvná vo svojich očiach a milovať svojich nepriateľov, sú naozaj tými najdokonalejšími činnosťami, ktoré nám čistia zrak a jediné dokážu z nepriateľov robiť priateľov. Nikto nás nebude uznávať, ak sami nebudeme uznanliví, tolerantní a realistickí a to predovšetkým voči sebe navzájom. Priznajme si pokorne, že odlišnosti sú nevyhnutné a konečne prestaňme s hádkami o počte anjelov na špičke ihly! My skutočne nemôžeme vidieť Boha, ak nevidíme ľudí okolo seba a ich existenčné a naozaj podstatné problémy. Žiaľ, dodnes platí to, že keď nás niekto na našu slepotu upozorňuje, tak ho ignorujeme, likvidujeme a občas aj bolestivo križujeme.

KYRIE ELEISON! PANE, ZMILUJ SA!
Vlado Gregor, Holíčska 23, 851 05 Bratislava gregigregor58@gmail.com