Je to túžba odveká ovládať iného človeka.
A - 4
8. 2. 2014
Všetci ľudia máme určité túžby a ciele, splniteľné, nesplniteľné, vysnívané a do určitej miery realizované. Najhoršia v tomto smere je určitá nenásytnosť, závisť a bezohľadnosť voči ľuďom, ktorých sa plnenie našich zámerov dotýka a ktorí sú občas prostriedkom ich plnenia
a niekedy len prekážkou pri ich dosahovaní, prekážkou, na ktorú neberieme ohľad a nemáme voči nej súcit.
Každý si musíme znovu a znovu prerátavať možnosti, ktoré sme si zaumienili v živote využiť a neustále kalkulovať, ako to urobiť, aby sme čo najviac dosiahli a pritom čo najmenej ublížili sebe a iným.
My ľudia nie sme izolované tvory, súvisíme s ľuďmi, ktorí sú nám k dispozícii a ktorým sme k dispozícii my sami. Často ak máme radi jedného človeka a berieme na neho ohľad, ubližujeme tým druhému. V tom je veľký zmysel odpúšťania, trpezlivosti a modlitby, že naše odhady vlastných cieľov a možností sa nikdy nedajú celkom upresniť a vypočítať. Stále musíme skúmať, čo je Božia vôľa a k čomu nás Boh volá. My, úbohé tvory, všetky túžime po absolútnej láske a chceli by sme ju dosiahnuť a vlastniť, ale málokedy si uvedomujeme, že na revanš by sme mali takúto lásku dokázať aj poskytovať. Tu sa končí humor a zábavky a nastupuje láska, súcit a ohľad k iným ľuďom, k tomu, čo ich zaujíma a trápi. Ak chceme vlastniť, iste by sme mali aj rozdávať a ak chceme získavať, musíme aj investovať. Straty a zisky sa v morálnej a medziľudskej oblasti nedajú presne určovať a plánovať a v tom je zmysel odpúšťania, milosrdenstva, pokory pred možnými omylmi a ich nenapraviteľnými dôsledkami a v neposlednom rade dôvera v Božiu vôľu, ktorá má s nami dobré úmysly. Len je treba neustále ju skúmať, nachádzať a snažiť sa "byť dokonalí, ako je náš Boh dokonalý." Tieto naše dokonania však trvajú až do skonania a žiadne umenia nedosahujeme bez trápenia.
Čo sa týka nás, týka sa aj ostatných a ak dokážeme vnímať nielen svoje, ale aj ich záujmy a celý náš život sprevádza úcta k Bohu a jeho vôli s nami a naším okolím, dosiahli sme v živote a vo svete asi najviac, koľko sme mali a mohli. My všetci vieme odriekať " Otče náš", ale málokedy si uvedomujeme hĺbku a povzbudenie, ktoré nám táto modlitba dovoľuje realizovať v osobnom živote. Nikto z nás nevládze uskutočňovať a dosahovať absolútnu a dokonalú lásku, ale máme pred očami vzory a plány, ktoré stoja za to, aby sme ich nasledovali. Že
pritom chceme uchmatnúť niečo dobré aj pre seba, je iste zdrojom hriechov a omylov, ale vždy majme na pamäti, že to platí nielen pre nás, ale aj pre tých našich prekážačov. Preto majme ohľad aj na okolitý svet, ináč dosiahneme málo z toho, po čom túžime a čo často
bezpodmienečne, bezohľadne a cez mŕtvoly chceme vlastniť a mať.
BOŽE, BUĎ NÁM MILOSTIVÝ A ŽEHNAJ NÁS !
Vlado Gregor, Holíčska 23, 851 05 Bratislava gregigregor58@gmail.com
|
