Pred pár dňami som sa vrátil z Maďarska a najväčší dojem na mne nezanechala Budapešť, ale tak trochu periférie, hoci v nepochybnom zmysle aj centrá. Kultúrne a náboženské v Pannonhalme a vojensko -politické v spoločnom meste Komárne a či Komárome. Kláštor v Pannonhalme zapôsobil svojou starobylosťou a predvedením kresťanskej estetiky a kultúry, ktorá bezpochyby pomohla nedávnym kočovníkom uniknúť osudu Avarov, Hunov a iných podobných návštevníkov v našom susedstve. Myslím si, že aj tí najtvrdší ateisti musia uznať význam tejto a podobných inštitúcií, založených pri zrode novodobých národov, v prípade Maďarov už okolo roku 995.
Na druhej strane, ešte výraznejším dojmom na mňa zapôsobila na tú dobu nedobytná pevnosť na brehu Dunaja. Už aj Pannonhalma bola opevnená a vďaka tomu odolala tatárskym vpádom, ale jej múry samozrejme nie sú porovnateľné s neskoršou stavbou pri Komárne, na ktorú prispeli katolícki Habsburgovci, predovšetkým v záujme obrany kresťanskej civilizácie proti aj vtedy aktuálnej islamskej hrozbe.
My kresťania iste máme milovať aj svojich nepriateľov a škodcov a v osobných kontaktoch to bezpochyby platí. Je výstižné a podstatné Kristovo pravidlo, že ak ťa niekto udrie po pravom líci, máš nastaviť aj ľavé. Ale ani toto odporúčanie nám nedáva dôvod nechať sa bez príčiny mlátiť. Ak vyjdeme z vtedajšieho kontextu, udrieť po pravom líci znamenalo skôr urážku ako bitku. Pretože ak chceme niekomu riadnu vraziť, bijeme väčšinou pravou rukou po ľavom líci. Udrieť po pravom obrátenou dlaňou značilo, že náš protivník nie je hoden ani poriadnej facky...
Je teraz móda aj rozumnú a nevyhnutnú obranu, hoci len slovnú a písomnú, nazývať netoleranciou, xenofóbiou, islamofóbiou a podobnými fuj názvami. Lenže, milí moji, ak si nebudeme vážiť a presadzovať svoju vieru a kultúru a ak nebudeme mať radi vlastný národ a jeho zvyky, spáchame skôr či neskôr masovú samovraždu a rozplynieme sa v ničote, v neexistencii. Skrátka, ostaneme len ďalšou výčitkou a výstrahou v dejinnom procese. Dodržiavať dlhoročné a osvedčené zásady, nepodliehať módnym a nezmyselným trendom, nezabúdať na osudy a kríže predkov a dbať na budúcnosť detí a vnúčat, toto dovolíme nazývať nekultúrnosťou a nenávisťou?
Nezabúdajme, že idea rovnosti pred Bohom a viera v pochopiteľnosť sveta, ktorý stvoril dobrý Boh, dala vzniknúť vede, spoliehaniu sa na vlastné sily a aj rozvoju konkrétneho a vôbec nie imaginárneho milosrdenstva. Nie takej dobroty, akú nám chcú predpisovať tí, čo katastrofy provokujú a ronia krokodílie slzy nad neporiadkom a nenávisťou, ktoré oni sami svojimi absurdnými ideológiami a skutkami vyvolali a podporili!
Uvedomme si, že práve kresťanstvo touto svojou otvorenosťou k možnej rovnosti a predpokladaním sveta, v ktorom vládnu rozumné zákony, dovolilo vzniknúť tomu, že sa vôbec hovorí o ľudských právach a slobode, ktorú táto tolerancia priviedla až k možnosti byť ateistami. V islame či hinduizme na niečo také vôbec neexistujú predpoklady, na východ od nás sa o rovnosti vôbec neuvažuje, myslím tým pokusy o konkrétnu rovnosť, nielen tú pred Bohom. Tou túžbou po rozumnej rovnosti sa nepochybný európsky predstih začal a ak na ňu rezignujeme pri snívaní o akomsi absolútnom multikulturalizme, tak nezlikvidujeme len ten predstih, ale nakoniec pochováme aj samých seba.
KAJAJME SA A VERME EVANJELIU!
Vlado Gregor, gregigregor58@gmail.com
49. Prečo by si mal byť pre Boha dôležitejší ako iný?
Z tohto hľadiska posudzuj svoje zásluhy i viny.
18.10.2016
Základným problémom človeka i ľudstva je hľadať istotu v nepopierateľnej neistote okolo. Len toto hľadanie môže priniesť vieru, ktorá hory prenáša a preto sa aj v evanjeliu neustále hovorí o hľadaní cesty a nie dokonalých receptov.
Takým bočným problémom z toho vyplývajúcim je to, že nadobudnutá viera a istota môžu byť falošnými, hlúpymi a nereálnymi a môžu viesť až k úplnej neslobode, teda totalite. Blíži sa 17. november, kedy sme ako celok boli k tomu pádu totality doslova dokopaní a preto aj naše
zásluhy, akokoľvek úprimné a veľké, na jej páde, sú do veľkej miery nedôležité a relatívne. Ono to väčšinou tak býva a totalitný systém padá, keď väčšine ľudí prestane vyhovovať a prestanú mu veriť.
Napoleon povedal čosi také, že na bodákoch sa dá nejaký čas vládnuť, ale nedá sa na nich dlho sedieť. Ak nejaká totalita pretrváva 40 rokov, alebo dokonca 70, nemohla ľuďom len brať, ale musela im niečo aj dávať. Preto sa socializmus začal nazývať reálnym, lebo už nemohol argumentovať logikou, možnosťami, výkonnosťou a podobne, ale len akýmisi konkrétnymi výhodami a snahou o milostivú spravodlivosť pre poslušných, bezproblémových a nie príliš vynikajúcich poddaných.
Tie snahy o radikálne riešenie prirodzených rozdielov medzi ľuďmi vedú od počiatku dejín k násilným snahám o raj na zemi a toto pokušenie začína hádam už Adamom a Evou. Akosi nie sme schopní chápať, že všetky esá a tromfy pre spravodlivú budúcnosť má len ten Boh, v ktorého veríme a ktorý tú minulosť a súčasnosť tvorí tak, že sa nám to vôbec nepáči. Ale dokážeme to my sami lepšie a neupadáme do stále nových absurdít a nezmyslov? Aký je rozdiel medzi vládou neomylného a dobrosrdečného proletariátu a medzi vládou dokonalého a všetko riešiaceho trhu, slobodou pre akéhokoľvek vagabunda, ktorý sa vyzná v tlačenici? Nie sú to podobné chiméry, ktoré len rôznymi spôsobmi zbožňujú človeka a jeho nedokonalý rozum?
Áno, realita sa nám zdá nevďačná a zlá, trápime sa a plahočíme, robíme si navzájom zle, muži kritizujú ženy, tie neznášajú mužov, hlavne svojich, chudobní a neschopní sa cítia ukrivdení, tí schopní a mocní zase nedocenení. Akosi skoro nikto si neuvedomuje ten nad slnko jasnejší fakt, že práve takto je to dobre, že len takto môže byť svet pestrý a len takto môže platiť tá úžasná vec, že sa navzájom potrebujeme a nemôžeme bez druhých žiť.
Vozil som ako brigádnik mäso aj kuchyniam pre mentálne postihnutých ľudí, väčšinou mladých, lebo oni sa veľkého veku nedožívajú a nikde som nevidel toľko šťastia a úsmevov, ako práve u nich. O zlomyseľnosti, komplexoch, závisti, nenávisti, túžbe po šéfovaní a podobných motoroch pokroku ani nehovoriac. Boh teda odmeriava každému svoje dary nie podľa jeho zásluh, ale podľa reálnej
potreby a diabol tiež pokúša ľudí podľa možností a schopností, ktoré majú od Boha darované, ale vďaka určitej slobode v konaní môžu byť aj danajským darom, Damoklovým mečom a kameňom úrazu a pohoršenia.
Ak sa teda chceme vyhnúť vzniku ďalšej a možno ešte rafinovanejšej totality, musíme s pokorou vnímať reálny stav vecí, uvedomovať si, že násilím nič nedosiahneme a za cenu veľkých obetí a bolestí sa ten reálny a normálny stav zase vráti a znovu bude pre mnohých poučný. Zase ale vstanú aj noví nepoučiteľní...
Buďme teda vďační za tento svet, ktorý máme a verme a buďme si istí, že speje k dobrému a lepšiemu, aj keď sa nám to práve a momentálne vôbec nezdá.
DEO GRATIAS! BOHU VĎAKA!
51. Znovu umiera sloboda jednotlivca i národa.
22. 10. 2016
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Pozeral som v stredu 19. 10. reláciu "Kresťan v spoločnosti" na kresťanskej televízii Lux. Bolo to o nebezpečenstve extrémizmu, ktorý však bol definovaný len veľmi vágnymi a nekonkrétnymi pojmami, akože ináč. Z polohy tých vôbec nie extrémnych vystupoval akýsi Milo, ktorý sa o kresťanoch vyjadroval dosť nemilo a tiež Bránik, ktorý bránil celý svet pred naším veľkým kresťanským nebezpečenstvom. Viete, milí moji, hovorí sa všeličo o kresťanských cnostiach ale existuje aj základná ľudská hrdosť, ktorá bytostiam druhu homo sapiens nedovoľuje nechať si kakať na hlavu a práve toto sa v predmetnej relácii dialo. Negatíva iste treba vnímať a ak nám škodia, tak ich aj prikrývať, ale obávam sa, že moderátor Prikryl ich možno zámerne veľmi neprikryl. A náš dávny satirik Jonáš Záborský by si iste zgustol aj na akoby príliš nežnom prejave poslankyne Záborskej.
Vyhovárame sa občas na pozadie, ktoré musíme registrovať a v rámci zmieru sa mu občas aj podriadiť, ale sú pozadia, do ktorých sa za žiadnu cenu nesmieme pchať. Človek, ktorý sa verejne nepovažuje za kresťana, nás vykrstil ako malých chlapcov za všetky naše možné aj nemožné, minulé, prítomné, aj budúce omyly a bludy...
Charakteristické pre kresťanov má byť to, že sa neboja a majú byť ochotní za Kristove pravdy a pravidlá obetovať nielen kariéru, nielen slobodu, ale v prípade potreby aj vlastný život. Správanie našej Cirkvi a to nielen jej slovenskej časti o tom v poslednej dobe vôbec nesvedčí. To, čo si na nás a na našu pravdu v poslednom čase poniektorí dovoľujú a čo im dovoľujeme my, môže v blízkej budúcnosti viesť do katastrofy, ktorá zomelie nielen našich kritikov, ale aj mnohých z nás a to hlavne našou, veľmi hlúpou vinou.
Blížim sa k šesťdesiatke, ale nejaké zvyšky chlapa vo mne ešte ostali a aj najúbohejší červík sa vzoprie, ak ho zaženú do kúta. A mám prenikavý dojem, že v tej relácii sa tak dialo a len to posilnilo moju skúsenosť z dôb posledných, že sa musíme hanbiť za vlastnú Cirkev a jej vôbec nie ani hrdinských, ani nie úprimných, ba dokonca ani nie pravdovravných predstaviteľov. Ospravedlňujem sa za to, ale akosi tú svoju Cirkev chvíľami prestávam poznávať.
Mali by sme iste mať záujem, aby pretrvala nielen naša kresťanská sloboda, ale aby sloboda fungovala aj v celom ostatnom svete, aby sa všade bez strachu mohla hovoriť očividná pravda do očí. Pretože toto sa v poslednom čase v extrémnej podobe nedeje.
NOSTRA CULPA, NOSTRA CULPA, NOSTRA MAXIMA CULPA!
Vlado Gregor gregigregor58@gmail.com
51. Neustály a zlý pocit ma drví, koľko ešte pre očistu Zeme
musí vytiecť krvi?
Sviatok všetkých svätých 2016
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Nezakrývajme si oči, v poslednom čase nejde o nič viac a o nič menej, ako o to, či kresťanstvo vôbec bude existovať a či "Syn človeka nájde vieru na zemi, keď príde?" / Lukáš 18, 8 / Je to úžasná vec sledovať, ako nám Boh neustále necháva možnosť slobodnej voľby v masovom meradle a možnosť konkrétnej zodpovednosti za naše vlastné reči, skutky a ich následky.
Židovstvo a následne za ním kresťanstvo sú počiatkom nachádzania slobody a pravdy, prvými náboženstvami hľadania a skúmania, bez zbytočného a nezmyselného uctievania a plazenia pred nejakými nespochybniteľnými a nekritizovateľnými autoritami. Táto tradícia je skutočne nepretržitá minimálne od Abraháma a je neuveriteľné, koľko odchýlok a zverstiev sa napriek celkovému pozitívnemu trendu pri nej vyskytlo.
Je isté, že v každom spoločenstve nájdeme ľudí, s ktorými sa dá debatovať, ale vždy si uvedomujme, že sme kresťania a nie "budhožidomoslimovia" alebo ešte čudesnejšie hybridy. Kristus si bol iste vedomý svojej jedinečnosti a jasne nás upozorňuje, že kto nezhromažďuje s ním, rozhadzuje. Aj slovenské príslovie nás poúča, že človek nemôže byť všetkých dvorov pes.
Hovorí sa, že spása nastane, keď Izrael prijem Krista ako jediného a reálneho Spasiteľa. Verme tomu, že ten čas príde, napriek tendencii, ktorá sa v poslednom čase vyhrocuje až do absurdity a tvrdí, že vlastne my všetci sme židia, pretože sme ako kresťania Krista zle pochopili...
Ťažko si asi predstaviť väčšie rúhanie, pretože celé dejiny izolácie a utrpenia židov a tiež utrpenia, ku ktorému podnecovali a rozoštvávali oni druhých, to obojstranné využívanie a zneužívanie tých nevzdelanejších a hlúpejších, svedčia o tom, akú obrovskú, nespochybniteľnú a a nespočetnekrát overenú pravdu mal ich aj náš mesiáš Ježiš Kristus.
Je to paradoxné, že židovstvo ako celok nevie tú averziu, až fanatický odpor voči kresťanstvu, prekonať a počul som nedávno výrok istého rabína, že lepší ako špinavé kresťanstvo je ten čistejší a pravdivejší islam. O čo si to koledujete, naši milí predchodcovia a súputníci?
Ten zápas medzi pocitom vyvolenosti, bojovnosti, neohrozenosti a medzi chápaním potreby odpustenia, pokory a nezištnej obety môžeme sledovať naozaj už od počiatku monoteizmu a je prejavom obrovskej ľudskej túžby a snahy nájsť tie podstatné, životné a za každých okolností udržateľné medziľudské pomery a vzťahy. Je to naša hlavná úloha a poslanie a Boh nás pred podcenením týchto príkazov vystríha ústami proroka:"Kde vás ešte udrieť, keď sa ďalej búrite? Celá hlava je nezdravá a celé srdce choré." / Izaiáš 1, 5 /
Ako hovorí Kazateľ, to, čo sa dialo predtým, deje sa aj teraz, ale pri technických a intelektuálnych možnostach našej doby to môže viesť nielen k rozkvetu, ale aj ku konečnému zániku. Kresťanstvo je zo všetkých náboženstiev najviac špekulatívnym a racionálnym a iste pritom majú zásluhu aj židovské korene a tradície. Modlime sa za to, aby to tieto dve smerovania pochopili a hádam sa potom polepší aj ten smer tretí a najradikálnejší.
ŠOLEM ALEJCHEM. PAX VOBISCUM. SALAM ALEJKUM:
Vlado Gregor gregigregor58@gmail.com
