41.
Nepochybne platí, že ja i ty si určujeme svoje limity.
23. 7. 2016
Neraz som už dostal dobre myslené upozornenie, že kritikou sv. Otca Františka sa dostávam na tenký ľad. Paradoxné je, že som sa pod ľad naozaj preboril, asi ako osemročný chlapec. Korčuľoval som sa potme na blízkom štrkovisku, kde sa pri výstavbe sídliska aj v zime bagrovalo. Večer som si nevšimol, že ľad je čerstvo zamrznutý a zrazu som bol po krk vo vode. Našťastie išli okolo starší chalani, prvý si ľahol na okraj pevného ľadu a spolu ma potom vytiahli. Bol to teda naozaj "krst ohňom" a podobných situácií som zažil v živote viac,
možno vďaka tomu pre mňa platí, že strach a peniaze som nikdy nemal. Ak chce niekto Krista naozaj úprimne nasledovať, asi by mali tieto podmienky pre neho aspoň trochu platiť.
Čo je teda nebezpečné na tom usmievavom človeku, ktorý sebaisto a vraj aj skromne tvrdí, že on nie je pápežom, iba rímskym biskupom? Milí moji, predstavte si, že by lekár hovoril ľuďom: "Robte si čo chcete a ako viete, ja vám nepomôžem..." Prináša tým ľuďom slobodu, pravdu a nádej a je ich skutočným liečiteľom a usmerňovateľom, akým by mal už z titulu svojej funkcie byť každý kňaz?
Každý z nás má svoje limity a každá funkcia plnenie týchto limitov sťažuje a komplikuje. Ale každý si musí pravdivo a poctivo určiť, kde už tá jeho sebalimitácia znamená poprenie Kristovej pravdy a kresťanskej slobody.
Píšem od roku 1978 a vždy som sa pod svoju tvorbu aj podpisoval, napriek opakovaným nepríjemnostiam, ktoré z toho vyplývali pre mňa, rodinu a aj priateľov. Vynorilo sa teraz mnoho neúprosne a anonymne statočných, ktorí sa ani za toho Boha nepodpíšu svojím menom a ak sa aj podpíšu, tak kľučkujú lepšie ako naši vodní slalomári. Spamätajte sa, hrdinovia a neohrození nasledovníci nášho Majstra!
Sv. Tomáš Akvinský už v 13. storočí napísal, že ak má z pravdy vzniknúť pohoršenie, je lepšie, ak pohoršenie vznikne, než aby sa pravda utajovala a zamlčovala. Naozaj si nemyslím, že sa dnešná Cirkev podľa toho riadi a správa.
Je možné, že tento super technický a super výkonný svet nás valcuje, deprimuje a oberá o chuť a odvahu obetovať sa a byť prenasledovaní. Z hesla a príkazu "Neprispôsobujte sa tomuto svetu" sa stáva zásada, aby sme sa tomuto svetu aspoň naoko, ale časom asi aj dôkladne, prispôsobovali. Asi si ako tá pomaly varená žaba neuvedomujeme, že takto smeruje naše kedysi poctivé a pravdivé spoločenstvo k svojmu koncu a sami sebe si podpisujeme rozsudok.
BOHU ŽIAĽ.
Vlado Gregor, gregigregor58@gmail.com
42.
Naozaj sa ľahšie dostaneme do neba,
ak budeme kydať hlavne na seba?
25. 7. 2016
Iste si nemôžeme zatvárať oči pred tým, že existujú aj protikresťanské a protislovenské médiá. Často však do nich píšu ľudia s dobrým úmyslom, ktorí si ale podľa mňa nevedia ujasniť, čo vlastne chcú. Vyšiel v novinách "SME" nedávno dokonca rozhovor s aktívnym kňazom, ktorý nazýva všetkých, ktorí presne nespĺňajú jeho predstavy, čudákmi a kariéristami. Je to priamo proti Kristovej výstrahe, že akou mierou meriame, takou aj nám namerajú a akým súdom budeme súdiť, takým aj nás odsúdia.
Píšem túto úvahu na sviatok apoštola Jakuba, ktorého list vystríha pred hádkami, zlými jazykmi a hlavne pred pohŕdaním ľuďmi. Ľudí totiž nemôžeme chápať ako veci, ktoré pasujú, alebo nepasujú do našej štruktúry a šablóny, ale ako nám rovnocenné osoby. Aj keď ich považujeme za zlých a nevhodných, Boh necháva svietiť slnko a padať dážď na nich, aj na nás. Môžu mi určití ľudia nevyhovovať, aj mne sa mnohé názory a články, ako aj ten horeuvedený, nepáčia, ale vždy treba mať k ľuďom úctu a rešpekt, lebo ľudia nikdy nie sú veci.
Nie náhodou opakovane zdôrazňujem, že treba brať Kristove slová vážne a nesmieme sa prispôsobovať tomuto svetu, či dokonca pohŕdať ľuďmi, ktorí v ňom žijú takisto, ako my. Ak nám aj nevyhovujú naši vlastní a spoluveriaci, nemali by sme ich urážať viac, ako všetkých ostatných. Máme aj my svoje chyby a v každom väčšom spoločenstve sa iste nájdu aj čudáci a kariéristi, ale my sa aj tak nemôžeme vzdať a začať sa riadiť predstavami sveta mimo nás, lebo takýmto spôsobom skončíme s hanbou na smetisku, hoci by sme boli aj pápežmi.
Celé roky oslovujem aj ľudí s úplne opačnými názormi, ako mám ja, ale pritom si ich naozaj úprimne vážim. Nevážim si totiž len tých, ktorí si iné myslia a iné hovoria a píšu. To je to úmyselné pokrytectvo, ktoré Ježiš najtvrdšie odsúdil, i keď vedel chápať a odpustiť aj tým, ktorí ho zabili, pretože oni naozaj nevedeli, čo činia. Je aj teraz veľa ľudí, ktorí si neuvedomujú zlo, ktoré zapríčiňujú, ale je aj mnoho tých, ktorí aspoň tušia, že robia zle, ale napriek tomu v tom pokračujú. Modlime sa za nich a verme v Božiu pomoc, ktorá sa nám nakoniec osvedčila aj v tom najhoršom a dala nám poučenia a precedensy aj pre tie najťažšie a najbezvýchodiskovejšie situácie.
Nepodceňujme zlo, ale uvedomujme si, že to zlo je nevyhnutne tu. Úprimne a bez pokryteckých kľučiek a pohŕdavých paušalizovaní hľadajme cesty pre možnosti porozumenia a odpustenia aj pre tých, ktorí sa nám zdajú byť úplnými čudákmi a nenapraviteľnými kariéristami.
APAGE SATANAS!
Vlado Gregor, gregigregor58@gmail.com
43.
Aké ešte musíme zažiť zlo, aby to s nami aspoň trochu hlo?
31. 7. 2016
Je iste treba byť jednoznačný a nepodliehať módnym trendom a nátlakovým akciám. Bezpochyby si treba vážiť svoje tradície, svoj národ a svojich predkov. Prikazuje nám to už desatoro, keď odporúča ctiť si svojho otca a matku.
Keď pozorne čítame históriu Ježiša Krista, je nám z jeho príbehu jasné, že miloval a uprednostňoval svoj národ. Napriek tomu ho tí ešte pravejší národovci odviedli na popravisko. Videl som to už na príbehu Slovenskej národnej strany, že slovne vyjadrovali lásku k národu, ale kultúra a vzdelanie im zďaleka toľko nehovorili, ako fleky a prachy. Obávam sa, aby to s terajšími národovcami nedopadlo podobne.
Šíria sa teraz jednoznačné názory, že Západ a kresťanstvo sú zlé a Slovania a ich pohanské tradície sú dobré. Celý život sa snažím o to, aby u nás nefungovalo čierno - biele videnie, ale aby sme chápali, že svet je pestrofarebný, samozrejme, nie podľa ideológie LGBTI. Keď sú všetci západniari zlí a všetci východniari dobrí, prečo si najviac škody a trápenia spôsobujú tí paušálne dobrí Slovania sami medzi sebou? A prečo sa úcta k človeku a k cene ľudskej individuality takmer lineárne znižuje od Západu na Východ? Už Gorkij, Čechov a Dostojevskij píšu o ruskej žestokosti, teda krutosti a najrafinovanejšie mučenia vynašli ešte východnejšie, v dávnej a ďalekej Číne.
Dnes je sviatok sv. Ignáca z Loyoly a práve jezuiti sa snažili nadšene preniesť kresťanské hodnoty smerom na Východ. Vďaka našej západnej individuálnosti a rozhádanosti sa to príliš nepodarilo, možno ten čas teraz prichádza. Cesty Božie sú naozaj nevyspytateľné a je možné, že aj ten islam nás svojou sebaúctou a nadšeným odhodlaním povzbudí k tomu, aby sme si začali konkrétne vážiť naše reálne hodnoty. Len aby na to nasledovníci Mohameda zase nedoplatili...
Aj na katolíckom tróne máme teraz jezuitu, netradičného a bojovného otca Františka. Neraz som už vo svojich úvahách spomenul, že veľkí ľudia vrhajú aj veľké tiene. Je pre katolíka ťažké a nevďačné kritizovať pápeža, ale nemôžeme ani ospravedlňovať a chváliť také jeho tvrdenia a konania, ktoré by sme vyčítali aj obyčajnému kresťanovi. Za chvíľu by potom smrdela celá ryba.
Je istý zásadný a životný problém, ktorý platí nielen v kresťanskej, ale aj v celosvetovej ekuméne. Aby sme boli naozajstní humanisti, musíme nielen pochopiť, ale aj zažiť, že ľudia sú ľudia a nie veci, ktoré majú slúžiť k tomu, aby sa naplnili naše idealizované a občas aj hlúpe predstavy. Ak sme túto základnú pravdu aj pochopili, nemôžeme ju chcieť násilne presadzovať, lebo tak vstúpime znova do rovnakého h... , ktoré nám ten Otec lži neustále hádže pod nohy. Takýmto spôsobom nás tieto naozaj reálne, nevymyslené a doslova satanské pokušenia vedú k tomu, že sa cítime byť dobrými pastiermi, pričom sa nebadane a nevyhnutne stávame hlúpymi a ešte k tomu aj zlými ovečkami, respektíve baranmi, aby sme urobili zadosť aj rodovej rovnosti.
KYRIE ELEISON! PANE, ZMILUJ SA!
Vlado Gregor gregigregor58@gmail.com
|
|
