10. Neverme len Bohu, ale i batohu a ak ani nehľadáme, čo do neho
dáme, prídeme o hlavy po ozaj hlúpom fláme.
15. 6. 2015
Svet je tehotný katastrofami, vzrastá nervozita a násilie. Sú dokonca veľké oblasti a žiaľ hlavne kresťanské, kde to už ľudia vzdali natoľko, že sa už ani netúžia namáhať, plniť nejaké programy, vyznávať rôzne ideály a dokonca rezignujú na túžbu mať deti a veriť v budúcnosť svoju a budúcnosť svojich spoločenstiev a národov.
Pozrite, milí moji, Alah je veľký a Ježiš je dokonalý a milosrdný, ale my ľudia sme nedokonalí, hriešni a zlí. Kritizujem vo svojich úvahách nielen islam, ale aj kresťanstvo a pri všetkej snahe o ortodoxiu som presvedčený, že bez sebakritiky, po starom a náboženskom, bez pokory, to nejde a nefunguje a ani nemôže. To platí pre veriacich takých aj onakých, ba aj pre neveriacich a rezignovaných.
Veľa sa teraz hovorí o milosrdenstve, ale akoby sme si neuvedomovali, že prehnaná láskavosť, podkladanie sa a nekritický rešpekt voči určitým javom, programom a skupinám, je vlastne veľká a niekedy aj samovražedná krutosť voči nám ostatným. Voči všetkým tým, ktorí to ešte nevzdali, predpokladajú, že Boh je Bohom poriadku a rozumu a preto hľadajú nejaký reálny, vyhovujúci a nenapadnuteľný program a koncepciu pre budúcnosť. Možno sme naivní a čakajú nás veľké omyly, ale asi vždy je to lepšia cesta, ako dobrovoľné zahrabanie sa.
Áno, ľudia sú zúfalí a kresťanské kostoly sa vyprázdňujú a menia sa na mešity. Neobviňujme rezignovaných a znechutených, ale pozrime sa do tých svojich, stále krátkozrakejších očí. Ako sa píše v našom Písme, keby sme nevideli, nemali by sme hriech, ale my tvrdíme, že vidíme a hľadáme programy a východiská, pričom v skutočnosti ich nevidíme, ba ani nehľadáme.
Dokonca sa staviame k problémom spôsobom, že samé sa to urobí a samé sa to stane. To je asi v podstate ateizmu, že všetko sa samé urobilo a samé sa to stalo a naďalej to bude takto pokračovať a ináč ani nemôže.
Proroci píšu, že máme posilňovať podlomené kolená a potešovať svoj ľud, ale my sa radšej tešíme sami zo seba a potešujeme tých, ktorí na rozdiel od nás, majú ešte nejaké ciele a plány, hoci aj škodlivé, nereálne a kruté. Voči nám ostatným, dokonalejším a milosrdnejším, ale asi aj naivnejším a hlúpejším.
Asi sa situácia stáva naozaj vážnou, asi naozaj zatvrdzujeme svoje srdcia a stávame sa kameňmi. Dúfajme však, že Boh aj z týchto kameňov dokáže urobiť svojich synov, nasledovníkov a nielen technických programátorov, ale aj ľudí snažiacich sa o pevné, disciplinované a jedine takýmto spôsobom reálne a realizovateľné životné programy, plány a ciele.
My ľudia a momentálne zvlášť tí poznačení kresťanstvom, máme tendenciu presadzovať svoje plány a svoje predstavy raja na Zemi, ale nezabúdajme, že svet riadi aj Boh a ak to nezoberieme do úvahy, naše milosrdenstvo sa stane nemilosrdným, nereálnym a samovražedným nielen pre nás, ale aj pre celý svet.
MARANATHA! PRÍĎ PANE JEŽIŠU!
Vlado Gregor, gregigregor58@gmail.com
|
|