V minulej úvahe a či reportáži zo skladania regálov som sa snažil okrem iného naznačiť, že pre niekoho peniaze sú, pre iného nie a pre niektorých nebudú nikdy. Bolo to tak predtým a bude to aj po týchto voľbách... Jedno je fakt, že Slovensko sa nadýchlo a je to pre mňa veľkou radosťou, oživením a aj konkrétnym zadosťučinením.
Choroba, ktorá ohrozuje kresťanstvo a celú takzvanú euroatlantickú a židovsko - kresťanskú civilizáciu je to, že sme popreli existenciu objektívnej pravdy, prestali sme veriť na bezpodmienečnú platnosť určitých morálnych zásad a neveríme už ani na Božiu prozreteľnosť, na jeho pevnú ruku v riadení sveta a vesmíru. Zaumienili sme si, že je dôležitejšie byť s každým zadobre, ako hľadať pravdu
a spravodlivosť, to Božie kráľovstvo, ktorého dvere sa nám pri poctivom a úpornom klopaní otvárajú už v tomto svete a živote.
Ako hovoria proroci, beda bude národu, ktorý tvrdí, že čierne je biele, biele je čierne a úplne najlepšie je všetko dokonale pestrofarebné. Každý človek má svoje záujmy, svoje práva a svoju pravdu a to iste platí aj pre rodiny, národy, pre každé spoločenstvo a aj pre celý stále viac prepojený svet. Nemôžeme ale kvôli rôznym revolučno - nerealistickým celosvetovým chiméram kašľať na krivdy a trápenia ani toho najposlednejšieho jednotlivca, toho najúbohejšieho národa a toho najutláčanejšieho spoločenstva.
Videli sme to na príklade Slovenska, kde sa tá najpôvodnejšia a najkresťanskejšia skupina ľudí spojila aj s čertom, aj s diablom, aj s liberálmi, aj s komunistami, aj s najbližším, aj s najvzdialenejším zahraničím, len aby získala výhody pre seba a pre ciele svojich najlepších a prominentných. Milí moji, ťažko môže existovať bezohľadnejší a nekresťanskejší vzťah k tej úbohej realite naokolo. Popieranie pravdy a prehliadanie a ponižovanie ľudí od nás priamo závislých, nadobudlo a nadobúda obludné rozmery a to nielen na Slovensku. Viera v pravdu tichých, ponižovaných, plačúcich a smädných po spravodlivosti sa vytráca nielen z kresťanstva. ale aj
zo základov civilizácie budovanej na jeho princípoch. Spamätajme sa a aspoň sa snažme hovoriť každý pravdu svojmu bratovi, pretože katastrofy číhajú za každým rohom a v každom ľudskom spoločenstve.
Zabraňovať ľuďom nazývať veci pravými menami a považovať každú nepríjemnú pravdu za extrémizmus, je nielen jedným z do neba volajúcich hriechov, ale je to jasný hriech proti Duchu svätému, ktorý sa neodpúšťa ani v tomto veku, ani v budúcom.
Nepomôžu nám nekvalifikované špekulácie o ekonómii, ekológii, sociológii a o tom, že všetko je dobré a treba byť milosrdný aj voči tým najhorším bezočivostiam, nespravodlivostiam , ba aj k úplným nezmyslom!
My kresťania nemáme byť v prvom rade odborníkmi, ale ľuďmi, ktorí šíria pravdu a dobrotu vo svojom najbližšom okolí a medzi ľuďmi, ktorí od nich závisia a ktorým môžu naozaj konkrétne pomôcť. Toto je naša úloha ako kresťanov, Slovákov i ako ľudí. Nebudujme vzdušné a nerealistické zámky, ale hovorme pravdu pokiaľ vládzeme a ak sa pritom spoľahneme na to, že v tomto svete existuje Božie riadenie a sila úprimnej modlitby, získame Božiu milosrdnú pomoc a zabránime najhorším katastrofám.
Ako správny katolík a dedič antického práva končím latinským výrazom "Periculum in mora", teda v meškaní, otáľaní a špekulovaní sa skrývajú lži, krivdy a nebezpečenstvá.
Vlado Gregor
gregigregor58@gmail.com
PRINT
RSS