39. Ľudstvo sa stále viac snaží chiméry zháňať
a vlastným cieľom a zámerom sa klaňať.

18. 4. 2021

Niet väčšieho pokušenia pre človeka, ako preceňovať svoje sily. Na druhej strane, bez snaženia sa o úspech v profesionálnom aj osobnom živote a bez snahy o úspech a šťastie svojich vlastných detí, by neexistovali dejiny a nemali by sme ani možnosť poučiť sa z vlastných chýb.
Je iste cenná a nevyhnutná existencia svätých a nezištných ľudí, ale má zmysel len ako poučenie a regulácia pre tú väčšinu, často márne sa snažiacu o blahobyt a pohodu pre seba a tých "svojich." Snaha o akési abstraktné šťastie a dokonalosť pre všetkých vedie k totálnemu nešťastiu pre všetkých a k totálnej absurdite vo všetkom - ako to momentálne vidíme a vďaka mediálnym možnostiam často v priamom prenose sledujeme.
Nie je našou možnosťou a schopnosťou zmeniť človeka, často ani milovaného priateľa a blízkeho a tobôž nepriateľa a na míle vzdialeného. Snažíme sa o svoje malé šťastie a pohodlie a to samo osebe nie je zlé, len berme vždy pritom ohľad na tých druhých, ktorí od nás závisia a majú nás radi. Často, čím menej zodpovednosti máme, tým máme viac radosti a ak nám chýbajú niektoré rozumové a silové možnosti a šikovnosti, tým viac šťastia nachádzame a prežívame.
Tá zodpovednosť mocných a šikovných je obrovská a mlčanie k tomu, čo vidíme a chápeme, je obrovským hriechom. Ak máme talent a dar vyjadriť sa a aspoň niečo napraviť a ani sa o to nepokúsime, budeme veľmi trestaní a zahanbení a určite si ten trest a hanbu zaslúžime.
Už Jób nám hovorí, že bojom je život muža na zemi. My sa nie môžeme, ale musíme snažiť o pravdu aj za cenu vlastnej a osobnej obety a pritom nemôžeme ani počítať s tým, že nás niekto pochváli a ocení. Je to boj na osobnej aj verejnej rovine, robíme v ňom aj nevyhnutné chyby a prejavené talenty majú aj nezavinené kazy, ale počíta sa úprimnosť a cieľ pomáhať, zverejňovať a aplikovať to dobré a osožné, čo je v nás.
Sám takto bojujem od roku 1978 a svetový úspech sa nekoná a nedostavuje. Ale stále verím tomu, že hladní a smädní po spravodlivosti budú nasýtení a ak si nás aj nikto neocení, v závere si nás ocení samotný Boh. Silu nám už v tomto živote dodáva to, že pár našich blízkych predsa len potešíme, takže nejakú odmenu a radosť máme už na tomto svete, teda v tomto prevažne slzavom údolí.
Často sa mi stávalo aj stáva, že ma niekto odsúdi bez akýchkoľvek argumentov. Ak si teda niekto pred nami a našimi snaženiami, prežívaniami a istotami zakryje oči a zapchá uši, tak je to pre nás sladkým a príjemným potvrdením, že sme na dobrej ceste.
Mnohé siete a vzťahy sa teraz ničia a trhajú. Spevňujme ich aj za cenu toho, že nás nepochopia, vynadajú nám, alebo aj uškodia. Naši svätí predchodcovia sa utešovali tým, že ešte neodporovali až do krvi. Je to motív a potecha aj pre nás, súčasných a moderných. Počúvajme, čo nám evanjelium prikazuje a nehanebne neprevracajme slová Ježiša Krista. nepľujme na jeho osobné utrpenie a obetu prinesenú za nás všetkých, ktorí ho rešpektujeme a nasledujeme!

40. Otec František naznačil v dóme,
že Cirkev je v kóme. 

19. 10. 2021

1. Otec František sa cíti ako jeden z nás, ale nielen môj dojem je taký, že neprišiel na Slovensko, ale za židmi, cigánmi, luteránmi, Bezákom a tak ďalej. Samozrejme, nemáme právo nikoho obracať, alebo na niečo ho upozorňovať…
2.Takže Cirkev nie je hrad a podľa všetkého ani dom na skale. Podľa otca Františka by nemala mať ani štruktúru. Načo tu potom je? Pokoj môže nastať len pri dodržiavaní pevných pravidiel, aj to nie dokonalý. Čo sa týka odsúdenia cirkevnej nádhery, nie je to odsúdenie predzvesti neba a vyjadrenia radostnej viery jej tvorcov? Ježiš sa zriekol všetkého, ale asi bol celkom dobre oblečený, keď o jeho odev losovali. Ani vyliatie drahocennej masti na seba neodmietol.
3. My žijeme vo svete, ale nie sme zo sveta a nemáme ťahať jedno jarmo s neveriacimi. My sme teraz schopní tvrdiť, že nič také sa v Písme nenachádza! Poznámka k "teológii líčenia", po slovensky maľovania: Falošne sa krášliť nemáme, ale mali by sme si neustále pamätať, že máme byť oblečení vo svadobnom rúchu - ak nemáme byť zo svadby vyhodení do vonkajšej tmy. Pozvanie od Krista si vyžaduje aj konkrétne záväzky.
Duchovné potreby a očakávania nášho ľudu sú mizerné a treba na to upozorňovať a nie ich schvaľovať a vychádzať im v ústrety. My nemáme ľudí sprevádzať v ich nepravde, ale uvádzať do Pravdy. Len za to nám nakoniec budú vďační.
4. O slobode sa v Písme veľmi nepíše, skôr o Pravde, ktorá vyslobodzuje. Najväčšie demagógie moderného sveta začínali rečnením o slobode pre všetkých. Najväčšia sloboda je umenie správne sa obmedziť a vyjasniť si svoje povinnosti a zodpovednosť. Čím viac rôznych slobodných variácií propagujeme, tým väčší priestor dávame zablúdeniu. A aj v tom je naša zodpovednosť. "Beda bude tomu, kto pohorší niekoho z tých maličkých, ktorí vo mňa veria!“
Kazuistika je správna a potrebná a jezuiti v nej vynikajú. Ale sú veci, kde kazuistika zlyháva, napríklad výroba vakcín prostredníctvom vivisekcie z následne potratených plodov. Vrátili sme sa k Molochovi a ľudským obetiam vážení! Aspoň v tomto by nám náš pozemský otec mal dať toľko proklamovanú slobodu! Naše svedomie nemá byť "fontánou nádeje“, ale vážnou výstrahou! V srdciach a mysliach ľudí teda nemá prevládať akási ťažko definovateľná sloboda, ale povinnosť, zodpovednosť a strach pred hriechom a následným trestom.
Svoj obraz nemusíme obhájiť len pred Bohom, ale aj pred našimi blízkymi, ktorí sa na ten náš obraz dívajú a počúvajú ho. Alebo aj čítajú.
Porovnávať príkazy a nepríjemnosti od akéhosi nuncia s tyraniou Turkov, alebo aj komunistov, sa mi zdá prinajmenšom neadekvátne. Mám pocit, že v Argentíne nezažili ani vládnutie Turkov, ani komunistov. Otcovstvo značí mať poruke aj použiteľný prút vo vhodnej chvíli.
5. Spomienky na minulosť neposkytujú orientáciu v životných rozhodnutiach? Možno nie otcovi Františkovi, ale mne áno. Evanjelium je otvorené, ale nemôžeme ho modernizovať tým spôsobom, že ho otočíme hore nohami. Aj ploty a obrana sú sú celkom užitočné a ak nás chvália susedia a všetci inakší, mali by sme sa nad sebou zamyslieť. Duch svätý tu chce mať nové tvory, ale nie potvory a duševných mrzákov neschopných a neochotných brániť svoju vieru! Dedičstvo otcov zachovaj nám Pane!
6. Dialóg je dobrý a tvorivý, ale evidentne nie je možný so všetkými. Pokusy sú potrebné, ale nie hókusy - pókusy v záujme zbytočných a škodlivých kompromisov a zmierovania sa s nezmieriteľným. Kto do nás hádže kameňmi, môžeme po ňom hodiť chlieb, ale aspoň týždňový, aby pochopil, že kameňmi sa hádzať nemá a môže to ublížiť nielen nám, ale aj iným. Ak sa v inej kultúre navzájom vyhadzujú do vzduchu mešity, majú sa tomu prispôsobiť naše kostoly a každodenný život? Kardinál Korec sa modlil za svojich prenasledovateľov, ale ale netúžil s nimi viesť rovnocenný dialóg a náš sprostý sedliacky slovenský rozum nám hovorí, že to ani nie je možné. Východiská treba hľadať, ale nájdeme ich len tak, že vymedzíme slepé uličky. Nechcime byť slepí a vodcovia slepých! Keby sme boli slepí, nemali by sme hriech, ale ak tvrdíme, že vidíme, je to naozaj hriech škodiaci nielen nám. Ani toto nie je v Písme?

 

Kyrie eleison!

41. Ak chýba úprimnosť a láska,
aj skala Cirkvi hlučne praská.

4. 11. 2021

V tej mojej Cirkvi sa nachádza mnoho lásky, statočnosti a prijatia, ale aj veľa strachu, lži a ignorancie. Sledujem zápas medzi týmito dvoma tendenciami celý život a stále znovu dostávam od Boha silu ho zaznamenávať. Buď mu za to vďaka.
Samozrejme, že podobné protichodné tendencie sa nachádzajú aj v iných ľudských vzťahoch a sférach. Čítal som nedávno knihu kňaza Karola Medveckého "Z mojich rozpomienok k šesťdesiatinám 1875 - 1935". Živo tam zobrazuje okrem iného, ako sa z najväčších maďarónov často pozoruhodne rýchlo stali veľkí Slováci. Naša generácia zase naživo zažila, ako sa z najväčších komunistov raketovo rýchlo stali kovaní demokrati.
Aj kvôli týmto hlbokým a konkrétnym zážitkom sa moje úvahy stávajú stále viac bilančné. Asi starnem. Vynakladáme často veľké úsilie, aby sme pred Bohom unikli, ale on nás aj tak dobehne. Človek sa mnohorako mýli, ale najhoršie je, keď si začne myslieť, že všetkému rozumie. Určitý subjekt nám totiž neustále našepkáva, že budeme ako Boh. Nebudeme. Ak tomu subjektu podľahneme, pomôže už len Boží trest.
Tento zľahčujúci subjekt vedúci k bezstarostnosti a prehnanému optimizmu iste pôsobil aj na druhom vatikánskom koncile a účinkuje dodnes. Čítal som nedávno priam prorocké vyznanie mons. Gregora Hesseho / 1953 - 2006 / Je to na internete, nájdite si to. Tam si uvedomíte, aký zdrvujúci účinok malo toto zhromaždenie, ktoré zámerne nič nedefinovalo a aké sily pôsobili v jeho pozadí. Vyvíja sa to momentálne až do humorných situácií a podnikov, akými sú napríklad vzájomné vysväcovania celkom čerstvých pápežov. Toto sa musí skončiť, ak nemá skončiť Cirkev, ako ju poznáme.
Na jej miesto sa v tejto dobe tlačí nové náboženstvo uctievania vakcín. Je postavené nie na láske a nádeji, ale na strachu a lži. Kam sme sa to dostali milí katolíci a nakoľko krivdíme úprimne veriacim a zarmucujeme ich?
Samozrejme, je ťažké udržovať aj malú skupinku ľudí, aby sa medzi sebou nepohádala a určila si jednoznačné pravidlá, ale história katolíckej Cirkvi nám ukazuje, že je to s veľkým úsilím možné a po rôzneho druhu blúdeniach nakoniec prichádza k pokániu. Aj keď je niekedy potrebné nejaké to Sacco di Roma, teda zničenie Ríma a útek pápeža tajnou chodbou. / 1527 / Sme teraz pod takou kontrolou a masovým dozorom, že hádam k tomu nedôjde. Ale o to viac si musíme dávať pozor, čo natárame, aby sme nestratili akúkoľvek autoritu.

 

KYRIE ELEISON! PANE, ZMILUJ SA!

42. Nemôžeme vnímať ani nasledovať Boží hlas,
ak nebudeme vlastniť kovidpas?

13. 11. 2021
Dostali sa ku mne dve správy z Rakúska. Najprv, že sa očkuje v akejsi katedrále a celkom nedávno, že aj v istom zariadení na uspokojovanie prevažne pánskych potrieb. Odmenou za očkovanie je polhodina v tomto zariadení.
Asi netreba viacero argumentov, že situácia vo svete i v Cirkvi je zlá a naša zodpovednosť je veľká. Zakazujú sa kostoly a krčmy, musíme si hľadať poľovnícke chaty. Alebo rovno katakomby. Akoby si nenávisť voči kresťanstvu a snaha o jeho likvidáciu vyvolávaním strachu o život našla posledný a nepopierateľný argument.
Väčšina zla a konkrétnych katastrof v ľudských dejinách sa začínala tým, že sa určitá skupina ľudí čiastočne tajne a čiastočne verejne začala považovať za vyvolených a schopných rozdeliť iných na rôzne kategórie. Minimálne na dve, na dobrú a zlú, alebo aspoň na lepšiu a múdrejšiu a horšiu a hlúpejšiu. Pred takýmito deliacimi nárokmi a hrdosťou na takúto schopnosť naozaj vystríhal už Ježiš Kristus a nielen on, ale už pred ním proroci a po ňom svätci, tí naozajstní a nie umelo vytváraní a propagovaní. Všetky vyššie menované nároky vedú k násiliu, krvi a konečnému a hanebnému krachu. Tí, čo vystupujú zo samozvanej pozície "múdrejších a právnejších" nemôžu skončiť ináč ako zle. Majú to zrátané a ich koniec je len otázkou času. Všetkými týmito zovšeobecneniami neospravedlňujem konkrétne násilie, len konštatujem nevyhnutnosť jeho vzniku a tiež nevyhnutnosť jeho konca.
Milí moji spoluveriaci a aj všetci ostatní, nevstupujte do spolkov ľudí so spasiteľskými nárokmi. Neposlúchajte tých, ktorí všetkých ostatných považujú za opice, dezolátov a jedinú prekážku na ceste k pozemskému raju. Hlavnou a najdôležitejšou témou v učení Ježiša Krista nie je boj o život za každú cenu, ale útek pred hriechom a jeho následkami. Nebuďme príliš opovážliví, ak chceme ostať živí! Nielen ako jednotlivci, ale aj ako spoločenstvo, ktoré sa na rozdiel od iných snaží o skutočnú rovnosť a slobodu. A v neposlednom rade aj o racionalitu. Ak neprestaneme byť hriešni, skončíme ako smiešni. A možno úplne skončíme. Všetko totiž, čo robíme, hovoríme a prikazujeme, je zaznamenané, zvážené a zrátané.

 

MENE, TEKEL, FARES.

43. Našťastie, nemôžeme byť v definíciách celkom presní,
     lebo ak by to tak bolo, život by bol smutný a desný.

Advent 2021
     
Od malička som si vážil starších ľudí a rád som ich počúval. Už ako desaťročný som s nimi politizoval, lebo už vtedy som čítal Kultúrny život a Literární listy a sledoval, ako sa prepadáme do poníženia a ako rozkvitá karierizmus a nehanebnosť.
Vyjadril som sa nedávno pre české Parlamentní listy o viacerých ľuďoch považovaných za hrdinov a disidentov bez bázne a hany v tom zmysle, že si nebudem s nimi špiniť ústa, lebo ich hrdinstvá sú všeobecne známe. Vôbec to nebolo preto, že by som sa cítil od nich morálnejší, múdrejší, alebo odvážnejší. Mnohí si robia vtipy z pivných rečí, ale pri tom pivečku sa ľudia otvárajú a povedia naozaj pravdu a vyjadria aj svoje city. Práve preto mám o mnohých tých oficiálnych oslávencoch informácie, o ktorých sa  verejne nehovorí a ktoré možno aj naveky ostanú tabu. Biblická definícia, že "nič nie je skryté, čo by nevyšlo najavo", sa sa stále viac a intenzívnejšie potvrdzuje, zvlášť v tejto informačnej dobe.
Mnohí ľudia sa práve preto snažia byť anonymní a úmyselne neúprimní. Sú oponenti voči všetkému, ale pod nič sa nepodpíšu. Na rozdiel od nich som sa pod svoje občas dosť ostré postrehy vždy podpísal.
Poznal som mnohých protestujúcich, nespokojných a ambicióznych, ktorí mali sklony k paranoji a nakoniec aj ako paranoici skončili. Vždy žili s pocitom, že ich niekto podozrieva, sleduje a obviňuje. Zhruba môžem povedať že som, zvlášť v mladosti, trpel opačnou tendenciou, totiž tým, že som vždy ľuďom dôveroval, mal ich rád a nikoho som nepodozrieval, že by mi chcel zle, alebo ma udával. Žiaľ, následne sa ukázalo, ako hlboko som sa mýlil. Je fakt, že tak ako paranoja, aj nezdravá dôvera ku všetkým je určitou úchylkou, ba až chorobou. Svojím spôsobom som žil v inom svete, kým som nielen ja, ale aj moji blízki nezačali dostávať
pozvánky na výsluchy.
Až po Nežnom prevrate mi prišiel jeden dodatočne úprimný priateľ oznámiť, že dal tajným moje rukopisy, keď uňho našli texty od chartistov. Keďže to takto nebojácne oľutoval, nebudem ho menovať. Pri tom mojom až hlúpo odvážnom a možno až chorobne otvorenom spôsobe života som teda neraz narazil a spoznal mechanizmus a realitu ľudskej zloby. Vždy som založil nejaký diskusný klub a schádzali sme sa po rodinách a zamestnaniach. Nakoniec nás začali všetkých osobitne predvolávať a jednotlivo nám tvrdiť, že to ten druhý zo skupiny nás
zradil, ľudovo nabonzoval. Keďže som niektorým kamarátom stopercentne veril, vždy sa diskusný klub napriek vyhrážkam ŠTB po čase obnovil. Našťastie som to do udalostí v roku 1989 prežil bez väčšej ujmy odhliadnuc od zopár pobytov na psychiatrii, ktoré sa však dali vydržať a dali mi oveľa hlbší pohľad na život a ľudskú úbohosť. Zažil som totiž predtým veľa ľudskej dobroty, ktorá mi pomohla aj takéto nepríjemné zážitky prekonať. Pri výsluchoch sa mi vyhrážali až troma rokmi, keby našli moje výlevy rozmnožené, ale našťastie boli iba v rukopisoch. Oficiálni disidenti sa totiž odo mňa držali na dištanc a ani sa im nedivím.
Pýtal som sa neskôr kamaráta, s ktorým som sa spoznal vo volebných komisiách a ktorý ako kontrolór a komunista poznal aj mojich vyšetrovateľov, prečo mi nikdy nenavrhli spoluprácu. Povedal mi, že preto, lebo vedeli, že by som všetko vytáral. Aký som bol vtedy, taký som stále a preto sa aj teraz mnohí odo mňa radšej držia obďaleč.
Stretával som sa s mnohými praktickými ľuďmi, konkrétne s plynármi, nech im je zem slovenská ľahká. Podobne ako Ježiš s Jozefom si hľadali prácu po celom Izraeli, aj oni plynofikovali celé Slovensko a na staré kolená robili revízie, aj u významných osobností a či
"osobností".
Trošku som sa vyznal zo svojej kariéry, ktorá zo svetského hľadiska nebola príliš úspešná. Ale nikto mi až doteraz ani príliš neublížil a za to Bohu vďaka. Deo gratias!

 

44. Trasie sa skala Petrova, obrodí sa ešte odznova?

12. 1. 2022

Deje sa momentálne vo svete veľa zlého a nebezpečného a napätie sa dá doslova krájať. Platí to aj pre Cirkev a treba o tom otvorene hovoriť. Ak niečo odmietneme uverejniť, alebo sa to pre možné pohoršenie bojíme aj povedať, teda zamlčíme poznanú pravdu, tak hrešíme proti Duchu svätému. Môžeme sa tváriť múdro, ale konáme zbabelo a takýchto konateľov a či skôr nekonateľov "Boh vypľúva zo svojich úst." Pretože ak sa odmietneme reálnymi problémami zaoberať, tá realita sa nestratí, problémy sa vrátia a ich škodlivosť bude pripočítaná za vinu nám. Aby som parafrázoval môjho priateľa Vlada Palka, levy už prišli, ale preto, že MY sme im to dovolili. Kajajme sa, ak naozaj veríme evanjeliu!
Vyčítajú mi, že som alergický na milého a už uboleného otca Františka. Nie, moji milí, mám ho rád a preto ma trápi, čo sa deje s ním a aj s Cirkvou. Komentoval som jeho a jeho protežantov typu emeritného arcibiskupa už od začiatku jeho pontifikátu a môžete sami posúdiť, či som ich okomentoval dobre.
Človek má občas informácie a zážitky, ktoré by najradšej zakopal, ale bojí sa pritom, aby sa nepreukázal ako zlý a lenivý sluha. Iste aj vy ste zažili podobné dilemy.
Veľmi mám rád svoju Cirkev, aj svoj národ, ale príliš sa o moje zúfalé výkriky do tmy nezaujímajú. O úvahu k Vianociam ma totiž požiadal evanjelický časopis "Lutherus", ktorý vyjadruje názory prísnejšieho krídla našich bratov evanjelikov. Taktiež český internetový časopis "Parlamentní listy" mi dáva zdravo provokačné otázky k súčasnej politickej situácii.
Vianoce sú a boli sviatkami rodiny. Tak ako sa zmenila úloha rodiny a jej solidarity, tak sa zmenili aj Vianoce. Nerád by som z toho vinil ľudí, lebo je fakt, že kedysi, v čase biedy a neistoty, rodina znamenala viac ako jej jednotliví členovia. Preto si aj pomáhali a pravidelne sa na sviatky schádzali. V modernej, bohatšej dobe, keď rodinu nahradil štát, sa ľudia navzájom odcudzujú, pretože sa nepotrebujú. Takže všetko má svoje pre a proti a často chudoba buduje vrúcnejšie vzťahy ako blahobyt. Mimochodom, štát nás síce istí, ale stará sa aj do toho, do čoho by sa nemusel a nemal, čo by malo byť v právomoci rodiny. Píšem z osobnej skúsenosti, ale poprosím vás, aby ste si tam dosadili svoje rodiny a modlili sa za ne. Naozaj to vyzerá tak, že tá podceňovaná a dehonestovaná rodina je jediná štruktúra, na základe ktorej sa tento bláznivý svet ešte môže obrodiť a odložiť svoju reálnu apokalypsu.
Netvárme sa, že sme boli hrdinovia a že sme nimi dokonca aj teraz. Veľa hrdinstva sa za komunizmu iste udialo, ale aj veľa strachu a pokrytectva. Sám termín "tajná cirkev" je tak trochu "contradictio in adjecto", / protirečenie v prívlastku /, pretože ako má svietiť naše svetlo pred ľuďmi, keď sa dekujeme a uchyľujeme sa do anonymity? Bol som iste za tej totality až strelene odvážny, ale napriek tomu boli Svedkovia Jehovu aj za cenu veľkého rizika ochotní sa so mnou baviť. Asi by sme si v niečom mohli z nich brať aj príklad a neprispôsobovať sa za každú cenu takémuto svetu. Aj keď sa všeličo zhoršilo, stále máme dosť dôvodov pre nádej. Nepochovajme si ju.
Neuctievajme si ľudí bez výberu, lebo nebadane skĺzneme do modloslužby. Rozlišujme teda Pavla od Šavla a aj od Havla a vážme si ľudí statočných, neziskuchtivých a nebažiacich po kariére a sláve. Nech nám náš Boh dovolí takými zotrvať, vrátane mňa. Modlime sa teda jedni za druhých a vzájomne si pomáhajme, v rámci rodiny i vlasti.
Pane Bože, zmiluj sa nad nami, hriešnymi a často aj smiešnymi!

45. Nastávajú nám znovu Hromnice, prestaňme zo seba robiť opice.

2. 2. 2022

Milí moji, evidentne je cieľom otca Františka presvedčiť svoje stádočko, že je jedno, čomu verí a všetky viery sú vlastne rovnocenné. Tomuto uveriť a podriadiť sa by znamenalo koniec nielen katolíctva, ale aj kresťanstva. "Čo je krivé, nemožno urobiť rovným a čo chýba, nemožno pripočítať." / Kazateľ 1, 15 / Je teda najvyšší čas, aby sa Pán nad nami znovu zmiloval a vrátil nás z kratšej cesty. Vždy sme verili, že naše modlitby budú vyslyšané a verme tomu aj naďalej. Celý môj život potvrdzuje túto pravdu a evidentne aj dejiny Cirkvi.
Znovu sa delia ľudia na uvedomelých a neuvedomelých, tentoraz sa nazývajú očkovaní a neočkovaní. Stále platí, že rozhádaným ľuďom sa ľahšie vládne. Rozdeľ a panuj, divide et impera, to sa vedelo už pred Kristom. Aj horeuvedený Kazateľ filozofuje o tom, ako sa dejiny
opakujú a ako sa lži a manipulácie opakovane a so zvýšenou intenzitou inovujú a vracajú. Boli sme chvíľu presvedčení, že nič horšie ako komunizmus sa už nevráti, ale tento svet, ktorý je stále v moci toho Zlého, nás veľmi expresne a dôrazne presvedčil o opaku.
Naozaj to tak vyzerá, že určitá skupina ľudí sa neustále znovu generuje a pretvára.Títo organizovaní sa podľa akýchsi podivných kritérií považujú za vyvolených robiť z ostatných ľudí otrokov a to stále rafinovanejšími metódami. Našťastie, Boh tiež neustále dozerá na ľudí, ktorí sú tými potenciálnymi otrokmi a posilňuje ich v mnohých nezaslúžených starostiach a strastiach. Blahoslavení sú chudobní, tichí, prenasledovaní a hladní a smädní po spravodlivosti, aspoň základnej. Pochopíte to niekedy, potenciálni páni tohoto sveta
Prestanete vymýšľať ďalšie, už dokonale nenápadné, metódy na zotročenie a dokonca konkrétnu elimináciu tých naďalej tvrdo neuvedomelých a práve vám neposlušných?
V počiatkoch kresťanstva bolo základným pravidlom, že Boha treba viac poslúchať ako ľudí. Nezabudli sme na to a nestávame sa práve takými opicami, akými nás tí organizovaní chcú naprojektovať? Hrdo vyhlasujeme a propagujeme naše čierno - biele videnie sveta a za ten svet si nechceme priznať, že vidíme nejasne a rozmazane. Keby sme boli slepí, nemali by sme hriechu, ale my si myslíme, že už vidíme a opakovane tvrdíme, že sme bez hriechu. Náš stále modernejší hriech teda zostáva a škodí naďalej, stále účinnejšie a rafinovanejšie. / Ján 9, 41 / Vzoprime sa tomu pevní vo viere!

 

46. Dočkaj času, jak hus klasu.

5. 2. 2022

Človek, na rozdiel od husi, dokáže presadzovať svoju vôľu a predstavuje si, že tým niečo dosiahne a pomôže okolitému svetu. Dokonca sa občas domnieva, že aj celému svetu. Tento jeho osud je daný a nevyhnutný a snažiť sa musí, lebo v Božích očiach nie sú natoľko hriešne omyly a chyby, ako úmyselné zakopávanie svojich schopností a talentov.
V hierarchickej aj v demokratickej spoločnosti, či už štátnej, alebo rodinnej, sa občas dejú veci, ktorým sa musíme vzoprieť za každú cenu. Aj za cenu života. Možno sa vám teraz zdá, že mám silné reči a o život mi nikdy nešlo. Verte tomu, že išlo, ale je to pre mňa zbytočné a nevkusné sa s tým chváliť a niekomu to vysvetľovať.
Môj otec mal veľké talenty, ale aj veľkú ohľaduplnosť, veľkú dobrotu a veľký charakter. Samozrejme, občas sa mýlil, občas sa preceňoval a občas nedoceňoval a mamu to občas oprávnene a občas neoprávnene hnevalo. Ale nikdy nič nerobil úmyselne zlomyseľne a nekládol svoje záujmy a kariéru nad dobro a záujmy svojich a ostatných.
Všetci chceme byť reformátormi a chceme veci zovšeobecňovať, to je veľké a asi už rajské pokušenie. Mnoho vecí a to podstatných sa však deje z Božej vôle a milosti a často na to prídeme až po veľkých omyloch a škodách. Až tie nás naučia, že sme mali a máme presadzovať a skúmať Božiu vôľu a nie tú svoju.
Sám som sa od mladosti snažil veci zovšeobecňovať a dávať recepty. Zažíval som pritom väčšinou nepochopenie a ignoranciu. Človek si týmito prirodzenými sklonmi narobí veľa trápenia a komplikácií, než v určitej chvíli príde na to, že Bohu treba byť vďačný za to, čo mám a ak budem takýto, ostatné mi bude pridané.
Nemáme súdiť, aby nás neposúdili a akým metrom meriame, takým aj nám bude namerané. Je v modernej dobe stále modernejšie snažiť sa byť objektívny a vedecký. Slúži k tomu psychológia, sociológia, sexuológia, úvahy o empatii, dokonalej rovnosti a spravodlivosti. Brzdime, milí moji. Ak aj presne zistíme, aký je svet a ľudské sklony, nemôžeme sa takémuto svetu prispôsobovať. Morálku a ideály nemôžu určovať všeľudové ankety, ani o sexualite, ani o synodalite. Snažme sa teda veci urýchľovať, ale učme sa aj brzdiť. Hlavne však neprestávajme prosiť, byť vďačný a modliť sa. Amen.

47. Slava Ukraine i Sviatoj Rusi, nech sa im všetka zloba hnusí.

27. 2. 2022

     Začnem trochu odľahčene, napriek tragickej situácii, ktorej sme očitými svedkami. Americkí kovboji prebudili ruského medveďa, keďže mu celkom neslušne a nezodpovedne vliezli až do postele.
Je smutný osud krásnych ľudí na východe Európy a pokúsim sa poukázať na jeho korene. Paradoxne sa počiatky štátnosti a aj kresťanstva udiali v štáte zvanom Kyjevská Rus. Od počiatku sa tu dialo veľa nešťastia a násilia a vďaka tomu sa tu utvoril skutočne silný a schopný ľud, ktorý sa delí na Rusov, Bielorusov a Malorusov, teda Ukrajincov.
Začal som tak trochu od Adama, ale skočím teraz na začiatok XX. storočia a na zverskú popravu cárskej rodiny. Revoluční kozmopoliti ich vraj dali postrieľať cez drevenú stenu, lebo prostí pravoslávni vojaci by ináč ich rozkaz k streľbe neposlúchli…
Zvlášť Ukrajinci si za Lenina, Stalina, Bélu Kúna a Lazara Kaganoviča užili svoje a ľudia si to pamätajú. Tých posledných dvoch som spomenul preto, že Béla, účinkujúci aj u nás, povraždil najviac ľudí práve na Kryme a Lazar stvoril kopu lazárov vďaka organizácii špeciálne ukrajinského golodomoru. Všetky tri korene, odnože a či vetvy, ktoré vykvitli z Kyjevskej Rusi by si však mohli spomenúť aj na to, že komunizmus bol do vtedy spoločného štátu importovaný zo Západu a nielen Lenin bol plateným západným agentom. Možno sa potom spamätajú. Modlime sa za to.
Pokúsil som sa teda pochopiť, čo sa to deje a naznačiť, z akých tradícií a potknutí to pochádza. Rusky sa to povie "vot, v čom delo" a iste tomu rozumejú aj Bielorusi a Malorusi. Povedal by som, že ilustratívne sa v rodiacom sa západno - východnom konflikte prejavujú aj dejiny kresťanskej Cirkvi. Na jednej strane je to takzvaný byzantinizmus, ktorý napriek obrovskej modernizácii a veľkým vedeckým výkonom akosi konzervuje starodávny feudalizmus, ktorý nezažil svoju "Magnu chartu libertatum." Pravoslávne kresťanstvo zostalo totálne podriadené kontrole štátu, v ktorom známosti a zákulisná moc stále platia viac ako pravidlá a zákony.
Na druhej strane je to kalvinizmus, z ktorého vychádzajú najväčšie americké vyznania, uvediem len baptizmus, adventizmus, metodizmus a ich rôzne varianty. Kalvinisti a puritáni sa od svojich počiatkov cítia vyvolení a predurčení poúčať celý svet a vraj kvalifikovane sa pliesť všetkým ľuďom do ich kultúry a tradícií. Indiánov kedysi považovali za Amalekitov, ktorých sú povinní eliminovať, alebo aspoň izolovať. V poslednom čase si kvôli tomu spytujú svedomie, ale vo svojom mesianizme sa naďalej správajú a chovajú rovnako. Môj scestovaný syn mi to pravidelne potvrdzuje.
Oba tieto smery sa teda svojím spôsobom do značnej miery prispôsobili tomuto svetu na škodu celého ľudstva. A čo náš, asi trochu pôvodnejší, katolicizmus, z ktorého tieto smerovania postupne vykvitli? Nakoľko sa on v poslednom čase obracia na Boha, dúfa v Božiu milosť a spytuje si vlastné svedomie? Nakoľko sa aj on prispôsobuje tomuto svetu a tvári sa, akoby Boha nebolo? Posúďme a posúďte my aj vy brvná vo svojich očiach a prepáčte mi teoretizovania o smietkach v očiach kresťanov na východ a na západ od nás.

Pane Bože, buď nám všetkým milostivý a zachráň nás! Sviataja Prečistaja pomiluj!

Vlado Gregor, gregigregor58@gmail.com

Zdieľať na Twitter

---

   PRINT RSS

---

• SNAŽME SA KAŽDÝ UCTIŤ SI TOHO DRUHÉHO SEN, INÁČ NIKOMU Z NÁS NESVITNE PEKNÝ DEŇ
• Milí moji výnimoční a exkluzívni, strácate pokoru a ste trochu divní!
• SME LEN NEPATRNÍ A MALÍ, DO AKEJ MIERY VLÁDZEME BYŤ DOKONALÍ?
• MILÍ BRATIA A SESTRY V KRISTU, ZAMYSLIME SA, ČI MÁME NAŠU PRAVDU ISTÚ.
• MOŽNOŽE ĽUDSTVU POSLEDNÁ HODINA TIKÁ, AK NEPOCHOPÍ, ČO JE TO SYNERGETIKA.
• POZERÁME NA VYŠÍVAČKU, AKO IHLOU PICHÁ, TEŠÍ SA, ČO PEKNÉ STVORÍ, ŽE ANI NEDÝCHA, MY DOKÁŽEME VECI CENNEJŠIE A ZLOŽITEJŠIE A ZRAŃUJE NÁS PRITOM PÝCHA.
• NAOZAJ PÝCHA PEKLOM NEDÝCHA?
• PRICHÁDZA NA ĽUDSTVO OBČAS VEĽKÉ BEDA, PRETOŽE ŽIŤ BEZ KLAMANIA SAMÝCH SEBA SA ČASTO NEDÁ.
• BÝVA NIEKTO MALÝ A SLABÝ A TRÁPI HO BIEDA, ŠPINIŤ ALE NA SEBA NECH SI ANI TAKÝ NEDÁ.
• NEZBOŽŇUJME ŽIADNE SVETSKÉ VLÁDY A ŽIADNE PREMÚDRE RADY, HLAVNE SA MAJME AKTUÁLNE A REÁLNE RADI.
• Je človek zlý, keď nadáva a kričí, ak sa mu zdá, že ho Boh bezdôvodne ničí?
• Absolvujme prestížne školy, ale všímajme si aj to, čo ľudí bolí?
• Načo sú dobré všakovaké hádky, keď je ten život taký krátky? .
• Mnohí učenci sa snažia rozmýšľať presne, pričom sa od života izolujú desne 
• Hoci by nás opustili aj mamy, nikdy sa necíťme úplne sami 
• Zdá sa nám, že sa okolo nás pohybujú hrozní bubáci a preto sa neohrozene správame, ako mŕtvi chrobáci. 
• Ďakujme za Krista, náš záchranný indikátor, pred ktorým kapituluje každý demolátor. 
• Nijako nemôže fungovať ani kresťanská viera, ak sa umelo vytvára v komunikácii diera 
• Tajné spolky - čertove volky.
• Budovy, ako česká Národná knižnica, iste nepostavila cvičená opica.
• Naozaj je človek len vzpriečený brak a omilostený darebák?
• Cez nijaké machinácie a špekulácie sa nedostaneme do Božej destinácie
• Vo všetkom by chceli dominovať právnici, ešte že od Boha občas dostanú po...
• Je to túžba odveká ovládať iného človeka.
• Snažme sa neubližovať a nebyť hriešni, ale odhadujme svoje sily, lebo budeme nevýslovne smiešni.
• Prečo majú organizácie a štruktúry tak ďaleko od lásky a kultúry?
• Buďme síce tvrdí, ale nie príliš hrdí a nedbajme len o svoje zdravé prdy.
• Nikdy nedokážeme byť iní, ak nevieme vyznať svoje viny, ale ak neveríme, že sme poslaní, povolaní a iní, tak nezmaríme svoje brvná, hlúposti a špiny.
• Nesúďte predčasne ľudí a už vôbec nie ich dejiny, dokážete tým len to, že máte v hlave piliny.
• Nevšímaj si, kto chodí v akej uniforme a obleku, ale hľadaj vždy hlavne to dobré v človeku.
• Rešpektujme hodnotu pravidiel a aj kompromisu, ináč sa utopíme v mori hnisu.
• Majme vždy a všade spravodlivosť v merku, aby sme nedopadli ako v Ružomberku.
• Tajné hlasovanie je iste právo národa, len či tým netrpí verejná sloboda?
• Vždy nás bude mať iný v hrsti, ak naše heslo bude nepáliť si prsty.
• Dá sa stručne a jasne vyjadriť zásadná vec a dobre to zvládne aj na písanie lenivec.
• Ak neprídeme na to, čo ľudí bolí, málo pomôžu aj veľmi dobré školy.
• Presadzujme si vehementne svoje nápady, ale o trochu viac študujme ich dopady
• Bude to obeta večná a stála, obhajovať ukrižovaného kráľa
• Môžeme byť múdri a vymýšľať zložité mená, nepomôže to, ak nedoceníme, čo znamená žena.
• Otvorený list moslimom a kresťanom zároveň.
• Cez celé veky si vyrábame alibi a robíme prieky a kvôli tomu si mýlime kanály a rieky.
• Nemôžeme zdokonaľovať seba a nás, ak nemáme na iných ani najmenší čas.
• Je to pravda istá, ak zrádzame Krista, čaká nás potopenie a nie krásny prístav.
• Meditácie
• Neverme len Bohu, ale i batohu a ak ani nehľadáme, čo do neho dáme, prídeme o hlavy po ozaj hlúpom fláme.
• Meditácie nie príliš medové
• Nestavajme vieru na piesku a na vode a vzoprime sa blahobytnej synode
• Bude to naša vina a preveľká vina, ak zničíme význam slova disciplína.
• Zakladajme rôzne fóra a hovorme super fóry, ale nedúfajme, že bez viery prenesieme hory.
• Kto neuctieva naše morálne svaly, nikdy nebude dokonalý! 10. 1. 2016 ale nedúfajme, že bez viery prenesieme hory.
• Vraj sa máme najlepšie a dobre, pričom vidíme pravdu, ako u dvier žobre.
• Ak odmietame hovoriť pravdu do očí, nejaký malér nás už tomu naučí.
• HOVNO DRÍME, HOVNO SPÍ, KDO HO ZBUDZÍ, NECH HO ZÍ
• Desať, dvadsať, tridsať, začal gašpar kričať, že ho brucho bolí, klaňal sa vlastnej vôli...
• Nech to stojí, čo to stojí, aspoň sa o pravdu snažme, milí moji!
• Ak chce človek a či národ na tom svete ostať, občas sa musí vedieť aj sám seba zastať.
• Kam sa to dostávame, milí moji, a v akom veľkom sa ocitáme hnoji?
• Milí rôzni novátori, nevytvárajte si vlastné dvory, ale ceňte si a vážte ostatné ľudské tvory.
• Niektorí ľudia vraj už našli ozajstný raj.
• Nepochybne platí, že ja i ty si určujeme svoje limity
• V to, že presne trafíme, treba stále veriť, ale nezabúdajme na to, že musíme aj mieriť.
• Prečo sa zdá hlúpe uvažovať reálne a je toľko pokušení robiť všetko totálne?
• Bola pevnosť pri Komárne postavená celkom márne?
• O utrpení maličkých, ktoré nemá páru, nič nevedia výrobcovia ambrózie a nektáru. 
• Dúfajme, že vierou prenesieme hory, ale buďme si istí, že nie bez pokory.
• Naozaj bol človek stvorený na Boží obraz, alebo je to len hlúpy a naivný podraz?
• Nezaoberajme sa toľko špinavými hrami, lebo padneme do nenapraviteľnej jamy. 
• 2. Kedy konečne pochopíme zmysel Veľkej noci a oceníme, že Boh je nám stále na pomoci?
• Boh tvorí ľadovce, stará sa o ovce a čokoľvek sa deje, nafúkancom sa smeje.  
• Ak nie sme si vedomí toho, že sme maličkí a hriešni, začíname byť neuveriteľne hlúpi a smiešni.
• Môžeme vyznávať akékoľvek perfektné ciele a viery, nezaplátame tým ani najobyčajnejšie chyby a diery.
• Všelijakí ľudia majú všelijaké chyby, občas sú studenší ako ryby, nehnevajme sa teda, vyvesme sa a spravme nejaké zhyby.
• Vážme si naše veľké a osvedčené vzory a nezahýbajme zbytočne na cudzie dvory.
• Všeličo až tak ľudí nebolí, ak používajú správne symboly
• Buďme opatrní ako hady, registrujme hlúpe vnady, nežime ako opice, nemajme prázdne police, dôverujme ako holuby, že Boh splní, čo sľúbi
• Nech sa s nami a svetom hocičo deje, nemusíme byť bez nádeje
• Tvorme a pracujme poctivo a urýchlene, ale bez viery a modlitby nepríde k veľkej zmene
• Neriešme problémy palicami a ulicami, nestávajme sa znovu útočnými opicami!
• Je veľmi zlé dopustiť sa vraždy, hlúpejšie je páchať samovraždy.
• Iste nie všetko dokážu ľudské konšpirácie, verme, že ich zase premôžu Božie inšpirácie.
• Národy a ľudia sa ohovárajú ako najatí a akosi nechápu, že svet je celkom guľatý.
• Snažme sa byť stále dobrí a milí, ale aj rozhodní a tvrdí v pravej chvíli. 
• Pod našimi opovážlivosťami už glóbus praská, môže nás zachrániť Kristova obeta a láska? 
• V snahách po akomsi nepoškvrnenom úspechu sa často dostávame k zaslúženému výsmechu. 
• Nestaneme sa bez toho ani múdri, ani dobrí, aby sme sa aspoň podvedome nezačali modliť
• Ak chceme byť úprimní, statoční a otvorení, počítajme s tým, že môžeme byť aj zatvorení. 
• Z čoho vzniká zlo, závisť a hádky? Z toho, že nechápeme, akí sme na ne krátki.  nepadli do hnoja. 
• História sa postupne ku koncu chýli, ale múdry človek sa stále hlúpejšie mýli.
• Tá rýchlo preslávená korona nám hádže definície priamo do lona. 
• Meditácie nie príliš medové IV.
• PROJEKT ŠEDÁ EMINENCIA 3
• Ak neexistuje slobodná vôľa, ale len akási pravda holá, beznádej nás rýchlo zdolá
• MEDITÁCIE NIE PRÍLIŠ MEDOVÉ IV Vlado Gregor 1978 - 2021
• Je prirodzené, že túžime po životnom úspechu, otázka je, či nám to prispeje ku konečnému prospechu
• Snažme sa byť dokonalý pre ľudí, aj pre seba, ale bez pochopenia slabostí neprídeme do neba.
• Hľadáme a vychvaľujeme čudné únikové diery a pritom ničíme v ľuďoch zvyšky ich viery. 
• Slava Ukraine i Sviatoj Rusi, nech sa im všetka zloba hnusí. 
• Aj keď sme siedmi nedostatoční, vždy sa snažme ostať statoční.