Bol som nedávno na veľkom stretnutí svetových náboženstiev. Prišiel tam ortodoxný aj liberálny rabín, imám, katolícki i evanjelickí kňazi. Vyskytlo sa tam veľmi veľa dobrých myšlienok, postrehov, ba aj vtipov. Len v tej atmosfére som stále cítil určité napätie.

     Ide totiž o to, že pri všetkej ústretovosti a prispôsobivosti je v kresťanstve jedno zvláštne pravidlo, ktoré sa inde nevyskytuje a ktoré ho robí nekompromisným. Pojem blížny totiž aj v židovstve a tobôž v islame značí spoluveriaci a to je fakt, hoci krásne príklady odpustenia iným sa iste vyskytli aj u týchto nám príbuzných vyznaní. Besedoval som potom s rabínom a spomenul som mu našu hlavnú zásadu, že máme milovať svojich nepriateľov, dobre robiť tým, čo nás nenávidia a modliť sa za tých, čo nás prenasledujú. Potvrdil mi, že u nich sa takéto nereálne a vlastne extrémistické názory nehlásajú a v islame už vôbec nie.

     Mnohí, aj vysokí predstavitelia kresťanstva totiž nielen nechápu, ale doslova popierajú originalitu, smelosť a nenahraditeľnosť učenia Ježiša Krista. Milí moji, Cirkev nie je žiadna charitatívna organizácia na racionálnom základe, je to tajomné telo Kristovo! Ak nielen nezdôrazňujeme, ale doslova zapierame pojmy ako posvätnosť, hriech, Božia milosť a pritom spochybňujeme snahy o dokonalé, čisté a bezchybné ideály, ktoré sú možné aj v reáli, tak zapierame nášho Pána Ježiša Krista. Zapierame tak dôležitosť, jedinečnosť a nevyhnutnosť jeho obety a jej nenahraditeľnosti pre budúcnosť nielen nás jednotlivcov, ale aj pre osud celého sveta.

     Ak poprieme Krista, tvrdíme, že reálne a nebezpečné zlo vlastne ani neexistuje. Ono je ale tu a je až diabolsky extrémne, rafinované a ničivé. Jediné naše šťastie je v tom, že tí zlí ľudia sú väčšinou aj hlúpi, že ich zdanlivo nádherné myšlienky sú naivné a nedokázateľné a že nakoniec ten, kto druhým, niekedy možno aj neúmyselne, kope jamu, nakoniec sám do nej padne. Máme veľa dôvodov a skúseností veriť, že je to naozaj tak.
     Spamätajme sa teda, kým nebude pre nás neskoro a Boh si z nejakých tých kameňov znovu nestvorí nové a pevné spoločenstvo, ktoré bude prinášať lepšie, chutnejšie a jednoznačnejšie ovocie plné milosti a pravdy.

Neprispôsobujte sa takémuto svetu a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje!


Vlado Gregor     gregigregor58@gmail.com

     

Zamýšľam sa čoraz častejšie, čo znamenajú Kristove obavy, či ešte nájde vieru na zemi pri svojom druhom príchode. /Lukáš 18, 8/  Napriek všetkým smutným a tragickým poučeniam totiž ľudstvo neprestáva vkladať nádej do iných ľudí a nimi vytvorených systémov. To, že náš zakladateľ Ježiš Kristus žiada od svojich nasledovníkov pevnú a jednoznačnú vieru, nie je žiadna márnomyseľnosť. Ak totiž začneme tvrdiť, že je v podstate jedno, čomu veríme, veľmi jednoduchou logikou časom prídeme k tomu, že netreba veriť vôbec ničomu...

     Zásadný problém a definitívna pravda je v pochopení a či nepochopení toho, že Božie kráľovstvo nie je z tohto sveta. Snahy, akokoľvek poctivé a úprimné, o lepšiu ekonomiku a politiku teda jeho príchod veľmi neurýchlia. Ježiš nám s pevnou istotou hovorí, že celý svet je v moci toho Zlého. Znamená to, že všetka politika a ekonomika je presadzovanie samých seba a svojich záujmov. Dokonca aj vojny sú pokračovaním politiky inými prostriedkami, ako to z vlastnej skúsenosti tvrdí vojenský praktik von Clausewitz.

     Jediná cesta k Božiemu kráľovstvu je snaha o svätý život, o bezpodmienečnú obhajobu pravdy bez akýchkoľvek zištných záujmov a hlavne trpezlivé znášanie nezaslúženého utrpenia. A samozrejme aj modlitba a pevná dôvera v Božie riadenie celého sveta a aj nás samotných.
     Zaujímajte sa o praktické veci, hľadajte možnosti ich zlepšenia a nachádzajte nádejné perspektívy, ale svoju dôveru nevkladajte do ľudí, ale jedine v Božiu vôľu a skúmanie jeho ciest, ktoré nie sú našimi cestami.

     Ak sa má obnoviť správna viera v Boha, ktorú nám zjavil Ježiš Kristus a ak má v Cirkvi zasa účinkovať Duch svätý, mali by to kresťania znovu pochopiť a realizovať, od tých posledných a najmenších až po tých prvých a najväčších.
     Je treba bojovať, snažiť sa a byť reálni a praktickí, ale ak nevložíme naše úsilie do Božích rúk, tak z tých našich nám všetko vypadne, poškodí sa a rozbije.

     Práve píšem meditáciu s poradovým číslom 88 (tých prvých Meditácií bolo 60), tak by som mal urýchlene nejakú pridať... Nedúfajme, moji milí, v žiadne symboly, pevne verme len a len Božej vôli. A neprestávajme sa modliť, nielen za seba, nielen za našich  rozličných predstaviteľov, usporiadateľov a organizátorov, ale aj za všetkých možných zmätkárov a babrákov. Napínajme všetky sily, aby sme vedeli byť k sebe dobrí a milí...
     Trpezlivá a neprestajná modlitba je jediný prostriedok na porážku negatívnych vlastností a škodlivých tendencií, ktoré sú v nás dedične zakódované. Máme však slobodnú vôľu a aj dostatok informácií, ako našim determináciám a obmedzeniam nepodľahnúť. Mimochodom, podobenstvo o dôležitosti pevnej nádeje a vytrvalej modlitby sa nachádza tesne predtým, ako je prejavená pochybnosť o pretrvaní viery. /Lukáš 18/

DUM SPIRO SPERO. KÝM DÝCHAM, DÚFAM.
Vlado Gregor      gregigregor58@gmail.com

 

I

"Neverte, moji milovaní, Boh sa nedá vysmievať a čo kto zasieva, to bude aj žať." /Galaťanom 6, 7 / Vidíme to veľmi plasticky v politike aj malého štátu, že "svet je v moci toho Zlého" a "moje kráľovstvo nie je z tohto sveta." Sú to jasné upozornenia, a preto je až tragicky nepochopiteľné to neustále pokušenie koketovať s týmto svetom a stále jasnejšie a konkrétnejšie zrádzať Krista a jeho svätý ľud. Lebo aj tá svätosť a snaha o čestnosť, čistotu a ľudskú hrdosť sa ešte stále v tomto modernom a skorumpovanom svete napriek všetkému stále vyskytuje a znovu sa tvorí a generuje. Duch svätý teda stále účinkuje a nekompromisne odhaľuje stále nové nezmysly.

            V čase koka koly sa vyrábajú nové protokoly, z bosporskej vody sa varia medzikontinentálne dohovory a úbohým ľuďom sa tlačia do hlavy stále modernejšie, humánnejšie, ale rovnako nezmyselné kaleráby ako hocikedy predtým. Či už zbožňujeme rasu, robotnícku triedu, alebo takzvanú humanitu a ľudské práva na úplne všetko, stále rovnako sa rúhame nášmu Tvorcovi, Spasiteľovi a stále s väčším zrýchlením smerujeme k novodobému "Mene, tekel, fares." "Ten, kto stojí na chodníku, nemiluje republiku" a kto nie je s nami, zase s tými lepšími, je proti nám a ak ho nezlikvidujeme, účinne a naveky ho eliminujeme...

            Dávajme si teda pozor, všetky nezmysly, ktoré podporujeme, alebo sa aspoň tvárime, že ich nevidíme, nám znovu a s rovnakými následkami ako v dávnej i nedávnej histórii, budú v krátkom čase spočítané, budeme zvážení a ukáže sa, že sme veľmi ľahkí, nezodpovední a ešte k tomu si nevidíme ďalej od nosa. Zapreli sme rozum, zbožňujeme konzum, aj tej mládeži čas letí, ktorá vôbec nechce deti. Ani bohovi sa nebudeme starať o druhých, o národ a štát a hlavne nie o rodinu! Zaujímame sa iba o samých seba a podrývame základy normálneho života, triviálnej logiky a všetkých hodnôt. Pritom sa drzo spoliehame na ten dom na skale, ktorý sa nemôže zrútiť. Aj táto malá úvaha je možno ešte stále predčasnou výstrahou pred veľkým rúcaním a konečným pádom.

            Spamätajme sa, moji milí, blížime sa k veľmi smutnej chvíli. Čudujeme sa, že čosi sa rúca a borí a pritom ignorujeme všetky poučenia, výchovy a školy. Neprestaňme patriť medzi Kristových verných, nezrádzajme ho za tridsať strieborných!

Vlado Gregor         gregigregor58@gmail.com

   

     Základnú príčinu krízy súčasného kresťanstva, nielen katolíctva, vidím v tom, že my síce môžeme a aj musíme veriť, že Božie milosrdenstvo nakoniec všetko vyrieši, ale zároveň nemôžeme popierať existenciu zla a potrebu pokánia.

     Dosť sa ma dotkla aj nedávna vražda snúbencov, sám som sa totiž ženil na dvadsiate siedme narodeniny. Bez ohľadu na to, čo sa nakoniec z tohto prípadu vykľuje a či nevykľuje, už ukázal pozadie toho, ako politika funguje, ako fungovala a ako bude fungovať. Nie sú to žiadne rozprávky, keď nám Ježiš duplikuje, že Božie kráľovstvo nie je z tohto sveta! Suetonius kedysi napísal "Životopisy dvanástich cisárov", ale iste by sa dali napísať aj "Životopisy dvanástich a aj viacerých demokratov".

     Skúsme si uvedomiť ten paradox, že svojho Mesiáša vydali na smrť nie tí farizeji, ktorým vynadal do synov diabla a smradľavých hrobov, ale práve tí praktickí a realistickí saduceji, Kaifášovci a Annášovci. Keď Ježiš vyhnal z chrámu kupcov, iste nešlo len o tých stolových priekupníkov, ale skôr o vtedajších klerikov, ktorí kšeftovali a paktovali aj s Rimanmi, aj s Herodesom a na živobytie ktorých najviac prispievala tá Galilea, ktorou pohŕdali a ktorú znevažovali. Práve preto si mohol Ježiš dovoliť vytiahnuť bič, lebo v chráme bolo vtedy aj plno jeho krajanov, ktorí by sa ho iste zastali. O reálnej politike vtedajších papalášov vedeli aj oni, nielen on.

     Je iste fakt, že hocijaká vláda je lepšia, ako anarchia, smerovanie ku ktorej si musí ustrážiť a predvídať každé spoločenstvo, nielen náboženské. Ale neustále platí aj to, že je hodno za pravdu obetovať aj život a v každej dobe si takúto obetu treba vážiť a nepovažovať takýchto nadšených, statočných a nekompromisných za akýchsi cuciakov. Aj keď nemali ešte päťdesiat, do všeličoho mohli vidieť. Odpúšťajme teda, moji milí, ale vážme si nielen realitu, ale aj ideály, ktoré pomáhajú prežiť svetu a nám v ňom.

     Ako píše Kazateľ, všetko má svoj čas a svoje miesto a občas nadíde aj čas, keď treba byť konkrétnejší. Často si to viac uvedomujú tí obyčajní, am - haarec kresťania, než tí s doktorátmi a funkciami. Len vtedy môžeme byť kritickí, ak sme sebakritickí. A sebakritika je archaickejší názov pre pokánie.

KAJAJME SA A VERME EVANJELIU!

Vlado Gregor         gregigregor58@gmail.com

• SNAŽME SA KAŽDÝ UCTIŤ SI TOHO DRUHÉHO SEN, INÁČ NIKOMU Z NÁS NESVITNE PEKNÝ DEŇ
• Milí moji výnimoční a exkluzívni, strácate pokoru a ste trochu divní!
• SME LEN NEPATRNÍ A MALÍ, DO AKEJ MIERY VLÁDZEME BYŤ DOKONALÍ?
• MILÍ BRATIA A SESTRY V KRISTU, ZAMYSLIME SA, ČI MÁME NAŠU PRAVDU ISTÚ.
• MOŽNOŽE ĽUDSTVU POSLEDNÁ HODINA TIKÁ, AK NEPOCHOPÍ, ČO JE TO SYNERGETIKA.
• POZERÁME NA VYŠÍVAČKU, AKO IHLOU PICHÁ, TEŠÍ SA, ČO PEKNÉ STVORÍ, ŽE ANI NEDÝCHA, MY DOKÁŽEME VECI CENNEJŠIE A ZLOŽITEJŠIE A ZRAŃUJE NÁS PRITOM PÝCHA.
• NAOZAJ PÝCHA PEKLOM NEDÝCHA?
• PRICHÁDZA NA ĽUDSTVO OBČAS VEĽKÉ BEDA, PRETOŽE ŽIŤ BEZ KLAMANIA SAMÝCH SEBA SA ČASTO NEDÁ.
• BÝVA NIEKTO MALÝ A SLABÝ A TRÁPI HO BIEDA, ŠPINIŤ ALE NA SEBA NECH SI ANI TAKÝ NEDÁ.
• NEZBOŽŇUJME ŽIADNE SVETSKÉ VLÁDY A ŽIADNE PREMÚDRE RADY, HLAVNE SA MAJME AKTUÁLNE A REÁLNE RADI.
• Je človek zlý, keď nadáva a kričí, ak sa mu zdá, že ho Boh bezdôvodne ničí?
• Absolvujme prestížne školy, ale všímajme si aj to, čo ľudí bolí?
• Načo sú dobré všakovaké hádky, keď je ten život taký krátky? .
• Mnohí učenci sa snažia rozmýšľať presne, pričom sa od života izolujú desne 
• Hoci by nás opustili aj mamy, nikdy sa necíťme úplne sami 
• Zdá sa nám, že sa okolo nás pohybujú hrozní bubáci a preto sa neohrozene správame, ako mŕtvi chrobáci. 
• Ďakujme za Krista, náš záchranný indikátor, pred ktorým kapituluje každý demolátor. 
• Nijako nemôže fungovať ani kresťanská viera, ak sa umelo vytvára v komunikácii diera 
• Tajné spolky - čertove volky.
• Budovy, ako česká Národná knižnica, iste nepostavila cvičená opica.
• Naozaj je človek len vzpriečený brak a omilostený darebák?
• Cez nijaké machinácie a špekulácie sa nedostaneme do Božej destinácie
• Vo všetkom by chceli dominovať právnici, ešte že od Boha občas dostanú po...
• Je to túžba odveká ovládať iného človeka.
• Snažme sa neubližovať a nebyť hriešni, ale odhadujme svoje sily, lebo budeme nevýslovne smiešni.
• Prečo majú organizácie a štruktúry tak ďaleko od lásky a kultúry?
• Buďme síce tvrdí, ale nie príliš hrdí a nedbajme len o svoje zdravé prdy.
• Nikdy nedokážeme byť iní, ak nevieme vyznať svoje viny, ale ak neveríme, že sme poslaní, povolaní a iní, tak nezmaríme svoje brvná, hlúposti a špiny.
• Nesúďte predčasne ľudí a už vôbec nie ich dejiny, dokážete tým len to, že máte v hlave piliny.
• Nevšímaj si, kto chodí v akej uniforme a obleku, ale hľadaj vždy hlavne to dobré v človeku.
• Rešpektujme hodnotu pravidiel a aj kompromisu, ináč sa utopíme v mori hnisu.
• Majme vždy a všade spravodlivosť v merku, aby sme nedopadli ako v Ružomberku.
• Tajné hlasovanie je iste právo národa, len či tým netrpí verejná sloboda?
• Vždy nás bude mať iný v hrsti, ak naše heslo bude nepáliť si prsty.
• Dá sa stručne a jasne vyjadriť zásadná vec a dobre to zvládne aj na písanie lenivec.
• Ak neprídeme na to, čo ľudí bolí, málo pomôžu aj veľmi dobré školy.
• Presadzujme si vehementne svoje nápady, ale o trochu viac študujme ich dopady
• Bude to obeta večná a stála, obhajovať ukrižovaného kráľa
• Môžeme byť múdri a vymýšľať zložité mená, nepomôže to, ak nedoceníme, čo znamená žena.
• Otvorený list moslimom a kresťanom zároveň.
• Cez celé veky si vyrábame alibi a robíme prieky a kvôli tomu si mýlime kanály a rieky.
• Nemôžeme zdokonaľovať seba a nás, ak nemáme na iných ani najmenší čas.
• Je to pravda istá, ak zrádzame Krista, čaká nás potopenie a nie krásny prístav.
• Meditácie
• Neverme len Bohu, ale i batohu a ak ani nehľadáme, čo do neho dáme, prídeme o hlavy po ozaj hlúpom fláme.
• Meditácie nie príliš medové
• Nestavajme vieru na piesku a na vode a vzoprime sa blahobytnej synode
• Bude to naša vina a preveľká vina, ak zničíme význam slova disciplína.
• Zakladajme rôzne fóra a hovorme super fóry, ale nedúfajme, že bez viery prenesieme hory.
• Kto neuctieva naše morálne svaly, nikdy nebude dokonalý! 10. 1. 2016 ale nedúfajme, že bez viery prenesieme hory.
• Vraj sa máme najlepšie a dobre, pričom vidíme pravdu, ako u dvier žobre.
• Ak odmietame hovoriť pravdu do očí, nejaký malér nás už tomu naučí.
• HOVNO DRÍME, HOVNO SPÍ, KDO HO ZBUDZÍ, NECH HO ZÍ
• Desať, dvadsať, tridsať, začal gašpar kričať, že ho brucho bolí, klaňal sa vlastnej vôli...
• Nech to stojí, čo to stojí, aspoň sa o pravdu snažme, milí moji!
• Ak chce človek a či národ na tom svete ostať, občas sa musí vedieť aj sám seba zastať.
• Kam sa to dostávame, milí moji, a v akom veľkom sa ocitáme hnoji?
• Milí rôzni novátori, nevytvárajte si vlastné dvory, ale ceňte si a vážte ostatné ľudské tvory.
• Niektorí ľudia vraj už našli ozajstný raj.
• Nepochybne platí, že ja i ty si určujeme svoje limity
• V to, že presne trafíme, treba stále veriť, ale nezabúdajme na to, že musíme aj mieriť.
• Prečo sa zdá hlúpe uvažovať reálne a je toľko pokušení robiť všetko totálne?
• Bola pevnosť pri Komárne postavená celkom márne?
• O utrpení maličkých, ktoré nemá páru, nič nevedia výrobcovia ambrózie a nektáru. 
• Dúfajme, že vierou prenesieme hory, ale buďme si istí, že nie bez pokory.
• Naozaj bol človek stvorený na Boží obraz, alebo je to len hlúpy a naivný podraz?
• Nezaoberajme sa toľko špinavými hrami, lebo padneme do nenapraviteľnej jamy. 
• 2. Kedy konečne pochopíme zmysel Veľkej noci a oceníme, že Boh je nám stále na pomoci?
• Boh tvorí ľadovce, stará sa o ovce a čokoľvek sa deje, nafúkancom sa smeje.  
• Ak nie sme si vedomí toho, že sme maličkí a hriešni, začíname byť neuveriteľne hlúpi a smiešni.
• Môžeme vyznávať akékoľvek perfektné ciele a viery, nezaplátame tým ani najobyčajnejšie chyby a diery.
• Všelijakí ľudia majú všelijaké chyby, občas sú studenší ako ryby, nehnevajme sa teda, vyvesme sa a spravme nejaké zhyby.
• Vážme si naše veľké a osvedčené vzory a nezahýbajme zbytočne na cudzie dvory.
• Všeličo až tak ľudí nebolí, ak používajú správne symboly
• Buďme opatrní ako hady, registrujme hlúpe vnady, nežime ako opice, nemajme prázdne police, dôverujme ako holuby, že Boh splní, čo sľúbi
• Nech sa s nami a svetom hocičo deje, nemusíme byť bez nádeje
• Tvorme a pracujme poctivo a urýchlene, ale bez viery a modlitby nepríde k veľkej zmene
• Neriešme problémy palicami a ulicami, nestávajme sa znovu útočnými opicami!