Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

    

20.
Buďme opatrní ako hady, registrujme hlúpe vnady, nežime ako opice, nemajme prázdne police, dôverujme ako holuby, že Boh splní, čo sľúbi.

Sviatok všetkých svätých 2017

Svet je iste zložitý a niekedy ťažko presne rozlišovať a rýchlo rozhodovať, aké nebezpečenstvo nám hrozí. Nech nás poučujú naše sväté knihy a história všetkých svätých, čo je pre nás kameňom úrazu a cestou do nebezpečenstva. Často musíme improvizovať a konať len na základe intuície a nie je pritom jednoduché stopercentne sa spoľahnúť na Boha a dôverovať, že nám účinne pomôže, prípadne to za nás aj vyrieši. Občas sme aj slabí a utláčaní a tí silnejší nám krivdia, rafinovane ubližujú a chcú nás pomýliť a zatiahnuť do kalných vôd, kde nás ľahšie ulovia. Aj keď slabšie vidíme, zle počujeme, sme nešikovní a leniví, verme, že s Božou pomocou zbadáme tie háčiky a siete, na ktoré nás chcú nachytať, zlikvidovať a zožrať aj s chlpami.

Uchovajme si zdravý rozum, verme, že aj keď sa nám zdá niečom nezmyselné, všetko sa deje podľa Božej vôle a keď aj niečo len matne tušíme, pevná dôvera v neho nám to rozjasní. Všeličo nás ohrozovalo a ohrozuje, protestantizmus, islamizmus, konzumizmus, redukcionizmus, genderizmus a všemožné iné pokušenia. Tieto lákavé zjednodušenia nás mýlia hlavne v tom, že mylne usúdime, že Boh je síce mocný, ale nie až tak dobrý, ako by sme chceli a túžili a že my sme zlí a nenapraviteľní, Božia pomoc je ďaleko a vysoko, aspoň v momentálnej situácii sú naše problémy neriešiteľné a apokalypsy a katastrofy čakajú za dverami. Ľudové príslovie nás však poúča, že Boh dopustí, ale neopustí a aj naša základná modlitba nás uisťuje, že nielen niečo, ale všetko sa deje podľa Božej vôle. Aj keď nás teda všeličo pokúša, mýli nás a ubližuje nám, verme, že Boh pomôže našej slabosti, nedokonalosti a hriešnosti a nakoniec nás podoprie a posilní.

Sú omyly a škodlivosti, ktoré pretrvávajú päťsto rokov, sú ničivé tendencie, s ktorými zápasíme takmer tisícštyristo, ale my veríme, že všetko, aj to, čo sa nám zdá veľmi zlé a ničivé, nakoniec Božia vôľa a dôvera v ňu pomôže vyriešiť a vyjasniť. Možno, že bez rôznych omylov, prekážok a nedostatkov by sme tú jednoduchú pravdu nepochopili a nezniesli a neprichádzal by k nám ten Tešiteľ a Pomocník, ktorého nám Ježiš prisľúbil. Jeho sľuby neberme na ľahkú váhu, určite spejú k svojmu splneniu!

Nebojme sa, milí moji, že niečo nevládzeme, často to nakoniec urobíme ináč a ešte aj lepšie. Všeličo nás zvádza a pokúša, chceme všetko rýchlo a dokonale, ale nech sa nájde iný hlúpy, čo to kúpi. Zvlášť podliehajú náladám a manipuláciám ženy a mládež a nenadarmo sa píše, že naše lepšie polovičky sú zároveň aj slabšie nádoby. Nie je to dobrá, ani zlá správa, je to výstraha pre nás mocných a odvážnych, aby sme neboli slepí a sledovali veci zľava aj sprava.

     Píšem možno niekedy suverénne a prísne, ale my katolíci dobre vieme, že prísnosť a milosrdenstvo sa nevylučujú. Opatrnosti naozaj nikdy nie je nazvyš, lebo určitý fúzkatý ujo sa u susedov dostal k moci aj vďaka hlasom bavorských katolíkov, ktorým sľuboval neobmedzené vyučovanie náboženstva. My sme malý a slabý národ, vždy sme boli opatrní a vďaka našim prezieravým predstaviteľom sme občas obišli aj lepšie, ako mnohí múdrejší a mocnejší. Nezabúdajme však na to, čo sa po pekných rečiach dialo nielen so židmi, ale aj s kresťanmi v neďalekom Nemecku, nehovoriac už o ešte bližšom Poľsku.

Stále som síce len nádejným a nie profesionálnym historikom, ale možno práve preto nestrácam nádej, že dejiny spolu súvisia, naväzujú na seba a vždy končia nádejným výsledkom. Kto druhému jamu kope, sám do nej padá a nakoniec v tej jame zahynie práve ten usilovný kopáč a nie tí neopatrní a jednoduchí, čo kvôli nemu prídu k rôznym úrazom na fyzickom i psychickom zdraví.

Touto úvahou možno prispejem k tomu, že ľahšie pochopíte, že bez neopatrnými ľuďmi menovaného vodcu Hitlera a jeho pomerne rýchlej a hanebnej porážky, by ani ten následný omyl, to jest komunizmus, nemal také dlhé trvanie a nezískal by až takú strašnú a temnú moc. Preto ak chceme dosiahnuť zdravú nádej a najlepšie možné žitie - bytie, korešpondujúce s nesmiernou Božou milosťou a účinnou pomocou, dávajme si veľký pozor, aby sme znovu neupadli do rôznych číhajúcich a manipulatívnych morálnych suterénov. Zdá sa byť stopercentnou pravdou, že tá výzva na pokánie a pokornú nápravu, ktorá pred sto rokmi zaznela z Fatimy, platí neustále a naveky.

BOŽE, BUĎ MILOSTIVÝ NÁM NEPOKORNÝM, MÝLIACIM SA A HRIEŠNYM!

    

21.
Nechci sa s inými hádať, rozmýšľaj, čo im máš dať.
5.11.2017

Tie moje vyznania viery sú dosť osobné, intenzívne a možno aj kŕčovité. Ešte za mládeneckých čias som mal medzi desaťbojármi prezývku "Kŕč"", lebo hoci som bol riadne nadupaný, nevedel som sa uvoľniť, čo je v atletike pre výkon veľmi dôležité.

     Mám veľmi rád Bibliu a aj Cirkev a sú pre mňa nadovšetko inšpirujúce. Čerpám z nich od začiatku svojej tvorby a iste v dobrom ovplyvnili aj môj život. Musím ale menej dôverčivým a viac skeptickým uznať, že v tej Biblii sú niektoré texty ťažko pochopiteľné a ľahko spochybniteľné. "Kladiem na Sione rohový kameň, kameň úrazu a pohoršenia..." Toto konštatuje prorok Izaiáš a cituje ho aj evanjelista Lukáš a apoštoli Peter aj Pavol. Ba aj samotný Ježiš hovorí, že blažený je, kto sa na ňom nepohorší a neprišiel priniesť pokoj, ale rozdelenie.

     Aj inteligentní a vzdelaní ľudia sú často ťažko chápaví a takisto im chýba výučba na vlastnej koži, vnímanie reálnych problémov a naozajstného trápenia. To všetko zažil náš zakladateľ Ježiš Kristus v miere vrchovatej. Preto sa nebojím povedať, aj za cenu pohoršenia rôznych extra, super a ultra pravoverných, že rozhodujúci pre moju stopercentnú vieru v Boha je hlavne môj vlastný život a rovnakou mierou aj poznanie životov ľudí okolo mňa. Čím sme totiž starší, tým lepšie vidíme a intenzívnejšie vnímame, že sme tu pre druhých a vďaka druhým. Aj evanjelista Ján nás o dôležitosti a prvotnosti životnej skúsenosti presviedča slovami o Božom slove: "V ňom bol život a ten život bol svetlom ľudí... A toto svetlo osvecuje každého človeka prichádzajúceho na tento svet."

     Ešte raz opakujem, že nepochybujem o dôležitosti Svätého Písma a Učiteľského úradu Cirkvi. Ale prísť k Bohu možno aj bez špeciálnych a náročných znalostí a keby bolo písanie také dôležité, Ježiš by iste písal nielen do piesku. Aj zbožňovanie tej najsvätejšej a najpoučnejšej knihy môže byť modlárstvom. Vyslovujem nádej, že v tomto sa môžeme zhodnúť a dohodnúť aj s tými nekompromisnými moslimami. Aj my aj oni iste uznávame, že Boh je väčší aj ako Korán, aj ako Biblia. Koniec - koncov, na tomto by sa mali prednostne a príkladne dohodnúť a zhodnúť aj pochybujúci a rozhádaní katolíci s podobne a ešte viac rôznorodými protestantami.

     Je to paradoxné, ale Mohamed aj Luther rovnako popierajú a neuznávajú slobodnú vôľu. Hovoria o úplnej skazenosti človeka, o absolútnej závislosti od akejsi bližšie neurčiteľnej milosti, či dokonca od predurčenosti, ktorá môže byť vzhľadom na tú proklamovanú ničotnosť človeka jedine ľubovoľná a nespravodlivá. Takýmto spôsobom sa popiera nielen hodnota človeka, ale aj veľkosť Boha! V koncepcii slobodnej vôle a osobnej zodpovednosti človeka sa asi skôr zhodneme s ateistami, ktorí vlastné rozhodovanie a zodpovednosť človeka v rámci možností predsa len uznávajú a nepopierajú...

     Svet smeruje k jednému ovčincu a jednému pastierovi cez mnohé trápenia a prekážky a je to asi potrebné a nevyhnutné, ale nepridávajme si k týmto ťažkostiam aj rôzne iné a často zbytočné, ktoré si zapríčiňujeme my sami. Bez rozdielu vyznania. To, že máme slobodnú vôľu nám žiaľ Bohu a aj Alahovi nepotvrdzujú natoľko naše vynikajúce prednosti, nakoľko naše veľké hriechy a hlúpe chyby.

BOŽE, BUĎ NÁM MILOSTIVÝ A ZACHRÁŇ NÁS!


Vlado Gregor, gregigregor58@gmail.com

    

22.
Spytujme si svedomie a priznávajme viny, ale nehanbime sa za to, že sme iní.
11. 11. 2017

     Človek má sklon zovšeobecňovať bez náležitého poznania konkrétnych okolností a týka sa to aj ideovej, teda aj náboženskej sféry. Okrem výročia reformácie sa blíži aj výročie vzniku Československa. Chystá sa veľa oslavných rečí a skutočne si treba vážiť ľudí, ktorí pomohli nám Slovákom dostať sa do znesiteľnejších pomerov. Ale pri ospevovaní demokratičnosti prvej republiky by si každý objektívny historik mal uvedomiť, že nebola rovnako demokratická a príjemná pre všetkých. Určite o niečo menej pre Slovákov, Nemcov a katolíkov, čo sa napokon prejavilo pri jej rýchlom rozpade.

     Aj my katolíci si iste musíme priznať určitú zahľadenosť do seba a občas prílišnú starosť o seba. Ale nemôžeme si nechať kydať hnoj na hlavu od súčasných potomkov evanjelikov a židov, ktorí si ani za svet nechcú priznať nie celkom malý podiel svojich denominácií na inštalácii komunizmu.

     Ešte sa na chvíľu vrátim k tomu naozaj prelomovému Lutherovi, ktorého majú poniektorí dosť vysoko postavení katolíci tendenciu pomaly ale iste vyhlásiť za svätého. Samotní naši bratia v Kristu by si mali kajúcne priznať, že vedel byť aj vulgárny a násilnícky a bez zmierlivého Melanchtona by sa asi nekonalo žiadne augsburgské vyznanie. Vatikán totiž teraz vydal poštovú známku, na ktorej pod Ježišovým krížom nevidíme Pannu Máriu, ale Luthera a Melanchtona a pozadie netvorí Jeruzalem, ale Wittenberg...

     Situácia v našej Cirkvi je teda momentálne taká, že otec František nám neustále tlačí do hlavy, že je to jedno, čomu veríme. Ono to ale vôbec nie je jedno! Možno nie sme povolaní to riešiť, ale sme povinní o tom nemlčať. Je isté, že aj naša Cirkev robila a aj robí chyby. Ale vystaviť vo Vatikáne sochu Martina Luthera je príliš silná káva. To už by tam mohli inštalovať aj sochu Mohameda, keby to islam tak striktne nezakazoval...

     Iste teda nie som celkom sám, kto má trochu problém modliť sa za úmysly terajšieho svätého otca. Ale nemám vôbec žiadny problém modliť sa za neho, pretože tým sa modlím aj za seba a svoju Cirkev. Stretli sa teda teraz spolu všelijaké výročia rôznych zásadných premien a revolúcií. Stretnime sa teda svorne a sebakriticky aj my všetci a prestaňme robiť celkom podobné a rovnako hlúpe veci. Pri nenáležitých kotrmelcoch si totiž zase mnohí môžu vykrútiť krk... Kráľovstvo Božie sa približuje vo svojej kráse, neodďaľujme ho znovu a zase!


Vlado Gregor, gregigregor58@gmail.com

 
   PRINT RSS

             
Hlavná stránka