Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

14.
Všelijakí ľudia majú všelijaké chyby, občas sú studenší ako ryby, nehnevajme sa teda, vyvesme sa a spravme nejaké zhyby.
22. 8. 2017

        

     Človek pred šesťdesiatkou dosť často bilancuje svoj život a väčšinou je to na báze veľmi konkrétnych zážitkov a príhod. Robím teraz na Patrónke našej akademickej, ktorá je lemovaná dvoma zastávkami. Na Mokrohájskej je domov pre fyzicky postihnutú mládež a pred človekom tam defiluje veľa nešťastia a trápenia. Oproti veľkej zastávke na Patrónke je zase ústav pre mentálne postihnuté deti. Ako študent som tam brigádnicky vozil mäso a bol som prekvapený, ako sú tie deti, odpad, ktorý Luther nazýval dielom diabla a Hitler ich aj plánovane chcel likvidovať, neustále a hlboko šťastné.

     Zlo má veľký priestor a často mu ho my sami dávame, ale som z celoživotných skúseností presvedčený, že dobro má oveľa silnejšie možnosti a poistky a že výkupná cena utrpenia, ktorú nám takmer neprekonateľne predviedol Ježiš Kristus, je realita a fakt.

     Je niekedy ťažké znášať ľudskú zlobu a neprajnosť a poznáme to z rodín i zamestnaní, že je ťažké niekedy slušne sa správať a "nenechať zapadnúť slnko nad svojím hnevom", ale musíme si neustále uvedomovať, že je neproduktívne a iracionálne hnevať sa na rybu, že je mokrá.
     Ako správny katolík zase končím latinským úslovím "múdremu to stačí", teda SAPIENTI SAT.


15.
Vyhli by sme sa mnohej nenávisti a zlosti, keby sme sa snažili o trochu poctivosti.
  25. 8. 2017

       

     V celých ľudských dejinách, od začiatku do konca, od alfy po omegu, funguje a prejavuje sa problém ľudskej slobody v protiklade k disciplíne, pokore a podriadenosti. Dotýka sa to všetkých humanitných vied, histórie, sociológie, teológie, dejín umenia, teórie jazyka, literatúry, filozofie a tak ďalej.
     Základné pravidlo Kristovej a následne kresťanskej náuky je dovoliť ľuďom mýliť sa a pochybovať. Je nepochybná pravda a historický fakt, že toto pravidlo, zásada a z nich vyplývajúce ľudské správanie a posudzovanie iných sa dlhodobo nedodržiavajú a rôznym spôsobom sa v priebehu dejín zaznávajú a krivia.
     My nemôžeme tvoriť vedu a teóriu poznania takým spôsobom, že si určíme predpoklady a ciele a jednoducho si z tej histórie a štúdia ľudského správania vyberáme to, čo sa nám hodí, čo nám pasuje do toho, čo sme si dopredu určili ako pravdu. Vychádzajú aj teraz knihy a rôzne štúdie o kresťanstve, jeho dejinách a konkrétnom účinkovaní. Veľmi často ignorujú fakty a sú vlastne ideologickými príručkami. Citácie a pramene jednoducho nie sú pre nich dôležité, vedeckejšie povedané relevantné.
     Povedľa pravdivosti kresťanstva a jeho smerovania k čo najväčšej ľudskej slobode sa iste vytvárajú aj opačné tendencie, ktoré podliehajú ľudskej slabosti a tomu, že masu ľudí skôr osloví autorita a dojmy, než samostatné myslenie a poctivo preštudované pojmy.
Je jasné, že nekrofilné výstavy a exhibície sú špinavým kšeftom, ponížením ľudskej dôstojnosti a neúctou k telesnosti, ktorá sa od duchovnosti nedá umelo oddeliť. Ale pozrime sa aj na našu úctu k
relikviám. Koľko sa tu vyskytlo sprostého kupčenia, zámerných i nezámerných podvodov, naivností a doslova porciovania mŕtvol za účelom obohacujúceho a čo najviac rozšíreného uctievania! Iste môžeme poukázať na to, že ľudia majú prirodzenú túžbu niečo a niekoho si ctiť a nepopieram dôležitosť úcty k našim predchodcom a zakladateľom, ale treba vidieť aj smietky v našich vlastných očiach. Nič menej a nič viac nechcem tým povedať.
Nemôžeme poprieť, že pre ľudstvo je dôležitý ideál a viera v možnosť jeho dokonalej realizácie, ale musíme vidieť aj zákruty, nevyhnutnosti a nielen hriešnosti, ale aj naivity a pomýlenosti. Týka sa to všetkých oblastí ľudskej činnosti, realizácie a sebarealizácie, či už ide o históriu, demografiu, sexualitu a o jasný pohľad na všetky potknutia, záhady, nevysvetliteľnosti a nevysloviteľnosti s nimi spojené.
     "Kladivo na čarodejnice" iste bolo písané s dobrým úmyslom, ale neobsahuje silu a problematiku vzťahu ženskosti a mužnosti, akú cítime v biblickej Veľpiesni. Takisto "index librorum prohibitorum" bol iste vo svojej dobe užitočný a výstražný zoznam a mnohé jeho upozornenia sú platné dodnes, ale nedá sa porovnať s hĺbkou pohľadu na svet očami biblického Kazateľa.
Ak hovoríme o pokore, milosrdenstve a možnosti ľudskej slobody, odpúšťania, nie vysnívaného pokrokárstva a idealizovania, ale snahy o pochopenie normálneho ľudského žitia - bytia, som presvedčený, že načrtnuté možnosti omylov musíme brať do úvahy a že to robil a správal sa podľa toho aj náš vzor, zakladateľ a predchodca Ježiš Kristus.
To, čo som sa tu snažil naznačiť, iste platí aj pre naše konkrétne národné dejiny a pre posudzovanie ich aktérov a činiteľov, ale to by bolo na podstatne dlhšiu úvahu.
Nech nám je Boh milostivý v našich poctivých a pravdivých snaženiach!


16.
Nie sme žiadne jedovaté kobry, môžeme byť aj dobrí, nenapínajme však príliš svaly, lebo nemôžeme byť dokonalí.
  3. 9. 2017

            

     Nadpis sa mi celkom vydaril, ale pravoverní mi môžu oponovať, že Boh chce, aby sme boli dokonalí a Ježiš takisto hovorí, aby sme ho nasledovali a budeme tam, kde je aj on.
     Boh je iste dokonalý  a to v absolútnom zmysle, aký my ľudia nemôžeme obsiahnuť a pochopiť. Ale v akom zmysle môžeme byť dokonalí my? V prvej biblickej knihe Genezis sa píše opakovane o tom, čo Boh robil, v akom poradí a ako sa vždy sám sebe pochválil, že je to dobré. Iste mal pravdu, mohlo to byť dobré, ale nemohlo to byť dokonalé takým spôsobom, akým je dokonalý on. Akékoľvek stvorenie a akákoľvek existencia je vo svojej podstate a z definície nedokonalá, konfrontačná, konkurenčná  a občas aj zlá. Ak nie je zlá, ale dobrá, alebo sa o to aspoň snaží, tak je v rámci svojich možností dokonalá a v tom spočíva naša viera a nádej, modernejšie povedané optimizmus.
     Všetky ideológie, ktoré chcú byť dokonalé a ktorým nestačí, aby bol človek len dobrý a snaživý, sú zlé a vedú k zbytočnému trápeniu, nešťastiu a slzám. Nebudem ich tu vymenúvať, ľahko si ich doplníte sami.
     Je to paradoxné, ale ľudia, ktorí vás chcú presviedčať o svojej viere, takmer nikdy nie sú zvedaví na vašu vieru, na váš život, problémy a skúsenosti. Podľa toho by sme mali rozlišovať a poznávať duchov, ktorý je z Boha a ktorý je od toho diabla, ktorý nás od počiatku dejín sugestívne presvedčuje, po staršom pokúša, že môžeme byť ako Boh.
     Tento základný omyl sa prezlieka do stále novších, modernejších a prefíkanejších šiat, ale našťastie, už aj malé deti dokážu rozlíšiť, že kráľ je nahý. Slovenské príslovie zase hovorí, že "každé teľa má svoj rozum". My sme národ maličký, dlhodobo ponižovaný a asi aj málo výbojný, ale ako sa vraví, všetko zlé je na niečo dobré. Nie každý sa musí cítiť byť vyvolený a ísť cestou Abraháma a Izraela, Božím tvorom je aj to malé a bezbranné teľa. Úboho pôsobí aj výraz Baránok Boží, ale napriek tomu sa počet jeho nasledovníkov množí. Každá snaha a každá vlaha je iste od Alaha, ktorého si však nestačí len ctiť, ale treba ho mať aj rád, vrátane jeho nedokonalých stvorení.
     Na záver by som zdôraznil, že problém nevyhnutnej hriešnosti a nedokonalosti je dlhodobým kameňom úrazu a trápil aj Luthera, preto je neskromné povedať, že nestojí za veľa. Musíme skrátka veci riešiť, ale uvedomovať si pritom, že sa nám "darí" aj hrešiť.

17.
Nebuďme k iným nemilí, lebo nie prednosti, ale chyby a omyly nás najviac zmenili.
  15. 9. 2017

     

   Často a dlhé roky sa zamýšľam nad rôznosťou náboženstiev a nad tým, v čom má kresťanstvo a konkrétne katolíctvo svoje prednosti, výhody a kapacity. Problémom nielen náboženských, ale všetkých ideológií, je to, že sa fakticky už z definície  snažia aspoň o relatívnu dokonalosť oproti ostatným. Vďaka svojim nasledovníkom a vďaka ľudskej povahe tvrdia, že im ide dokonca o absolútnu dokonalosť. Človek má totiž vždy skôr sklon veriť, že sa niečo dá, ako to, že sa niečo nedá.
     Ak sa však táto dokonalosť vyžaduje nasilu a ak sa príliš uťahujú ventily, začína to vybuchovať... Tieto tendencie mali a opakovane majú všetky náboženstvá, ideológie a vyznania. Všetky si tiež idealizujú svoju minulosť, napriek tomu, že už starodávny Kazateľ nás upozorňuje, aby sme nehovorili o minulých časoch, že boli lepšie, lebo nie z múdrosti to hovoríme.
     Tie tendencie poučovať a robiť sa múdrejší sú tu a sú nevykoreniteľné. V nedávnej úvahe som pri tvrdej kritike Body the exhibition, teda výstavy autentických mŕtvol, spomenul aj naše prehrešky, naivnosti a podvody v prehnanej úcte k relikviám. A to som zabudol napísať o súdnych procesoch s vykopanými mŕtvolami, myslím tým Formóza a Viklefa.
     Tie snahy o dokonalosť sa teda generujú neustále, pod populistickými, sociálnymi, demokratickými, autokratickými i teokratickými heslami, ale všetky tieto smery majú od dokonalosti ďaleko, nehovoriac už o ich praktickej realizácii. Keď chceme vychvaľovať staré časy a kritizovať liberálnu súčasnosť, vyvedú nás z omylu knihy markíza de Sade, alebo dokumentácia veľmi dlho netrestaných výčinov grófky Báthoryovej. Obyčajný človek znamenal v tých časoch veľmi málo, nehovoriac už o dobách dávnejších.
     Manipulácie, ideologizácie a nereálne ciele vznikajú teda práve v odtrhnutosti od života. Vidím v tomto smere aj rozdiel medzi "teoretickou mystikou", snahou o riešenie tajomstiev, ktoré hľadači a skúmatelia nezažili a medzi živou mystikou Ježiša Krista. Pretože si myslím, že také osoby ako milosrdný Samaritán, márnotratný syn, alebo nepoctivý správca, boli živí a nie vymyslení ľudia a náš večne živý zakladateľ ich aj poznal a hovoril s nimi z očí do očí.
     Na záver by som sa teda, ako obyčajne, zastal toho nášho ponižovaného a podceňovaného katolicizmu. Ak som spomenul tie potrebné ventily a neprikrášlený pohľad na históriu, napadli ma pritom naše sympatické hody, karnevaly, oslavy menín, narodenín a iných, možno aj vymyslených, ale radostných dogiem a jubileí. Pretože o toto v skutočnosti ide a mal by to byť jasný cieľ všetkých vyznaní, katechizmov a kódexov - o neskresľovaný pohľad na súčasný život a teda aj o odpúšťanie, milosrdenstvo a z toho vyplývajúce a neprestajné snahy o väčšiu slobodu a nezničiteľnú radosť.


DEO GRATIAS!   VĎAKA BOHU!

                                     


Vlado Gregor          gregigregor58@gmail.com

 
   PRINT RSS

             
Hlavná stránka