Vzniká v tomto počítačovom veku akási móda anonymity. Sme ochotní svedčiť o Bohu a viere v neho, ale nie verejne a osobne. Čo nám však prikazuje Ježiš? "Kto sa hanbí za mňa pred týmto zlým a cudzoložným pokolením, za toho sa aj ja budem hanbiť pred svojím Otcom."/Marek 8, 38 a Lukáš 9, 26/ A ešte duplikuje: "Kto ma vyzná pred ľuďmi, toho aj ja vyznám pred svojím Otcom a kto ma zaprie, toho zapriem aj ja." /Matúš 10, 32 a Lukáš 12, 8/

     Prichádza totiž do módy aj u časti hierarchie tendencia uisťovať ľudí, že svedčiť o Kristovi a o katolíckej viere nie je prejavom odvahy, ale je to čosi nenáležité, ba až trápne. Ak sa však v ničom neodlišujeme od iných a nič osobitné netvoríme, načo vôbec existujeme? Mučeníci, svedkovia, martýri a nekompromisní vyznávači podľa mnohých a ctihodných vraj už vôbec nie sú potrební...

Naopak, myslím si, že svet našu odvahu a pevné presvedčenie potrebuje čoraz viac. Rozprával som sa práve dnes s odvážnym cestovateľom, ktorý mi hovoril, aký všeobecný a častý je v islamských krajinách strach zo smrti. Možno práve tento strach a snaha získať istotu záchrany motivuje moslimov k samovražedným atentátom. Oni majú totiž nie príliš adresného a viac prísneho Boha, nie toho konkrétneho a osobne milosrdného, aký sa nám zjavil v Ježišovi Kristovi. Buďme hodní tohto zjavenia a všetkého, čo z neho pre nás vyplýva!

Mnohí majú najväčšiu ťažkosť pri akceptácii, teda prijatí viery v tom, že si nevedia predstaviť, ako môže Boh riadiť a vnímať vesmír ako celok a popritom si všímať a registrovať každého človeka a možno aj každého živého a nevinne trpiaceho tvora osobitne a konkrétne. Nie veľmi dobre hrám šach a ani ma to nebaví, ale viem o tom, že sú šachisti, ktorí dokážu hrať simultánne, teda naraz, hoci aj s tridsiatimi ľuďmi. Pre šach je charakteristické aj to, že dobrý hráč v určitej fáze partie už približne vie, ako hra dopadne, aké sú najlepšie ťahy pre neho a aj pre súpera. A moderné počítače to už vedia analyzovať takmer dokonale a porážajú aj tých najlepších, ale len ľudských šachistov. Je možné, že aj Boh, pri svojej asi o niečo väčšej kapacite, dokáže vnímať nielen začiatok partie, ktorú so svetom a s každým z nás rozohral, ale presne vie aj to, aký bude koniec, teda ako dopadneme my každý osobitne a tiež vesmír ako celok?

Som presvedčený, že náš Stvoriteľ dokáže nielen to, ale dal nám aj možnosť, ako vnímať a predpokladať nielen to, ako dopadne naša osobná partia, ale tiež tušiť, ako dopadne to, čo sa deje a tvorí v čase a priestore okolo nás.
Toto nádejné posolstvo a povzbudivé informácie sa začali písomne zachytávať v knihe Genezis, pokračovali v prorokoch, vrcholili v plnosti časov v Ježišovi Kristovi a neustávajú účinkovať a rozvíjať sa ani teraz prostredníctvom dobrých, pokorných a svätých ľudí. Takíto naďalej menia  tento svet k lepšiemu a udržujú ho v permanentnej nádeji. Aj celá táto úvaha chce byť adresným povzbudením a prejavením nádeje v reálne Božie milosrdenstvo, ktoré mne, vám, i nám všetkým pomáha prekonávať strach zo smrti a ničoty.

DUM SPIRO SPERO. KÝM DÝCHAM, DÚFAM.

Vlado Gregor, gregigregor58@gmail.com

 

Išli sme nedávno na vianočné posedenie z budovy na Patrónke na centrálne pracovisko do stredu mesta. Mali sme tri rovnocenné možnosti, ako sa tam mestskou dopravou dostať a motivovalo ma to k tejto úvahe. Nevieme totiž často aký autobus príde, s kým do neho nastúpime, kedy kto z neho vystúpi a koho tam stretneme. Nedalo sa ani presne odhadnúť, ktorá možnosť bude pohodlnejšia a rýchlejšia. Mnoho ľudí má depresie z takejto životnej neistoty, ba sú z toho až zúfalí.

Ťažko sa odhaduje aj to, ako pomôcť druhému, alebo ho aspoň potešiť. Ľudí totiž nahneváme, ak sa do nich staráme, ale takisto ich zarmútime, ak sa o nich nestaráme vôbec, ba ani si ich nevšimneme. Aj posadnutí v evanjeliu kričia na Ježiša: "Čo ťa do nás Syn Boží? Prišiel si nás predčasne mučiť?" /Matúš 8, 29/

Iste sme mnohí, ktorí chceme úprimne bojovať proti zlu, túžime vyhnúť sa mu, pochopiť jeho príčiny a následky a zmierňovať ich aj pre druhých. Aj keď teda chceme niekomu dobre, ťažko odhadnúť tvrdosť a jemnosť našich nápravných snáh a tiež určiť mieru a vhodnosť vlastných možností dané zlo zlikvidovať. Sám som zažil veľa zloby na vlastnej koži a ešte viac prejavov zla som sledoval okolo mňa. Často tí inakší ani neboli úmyselne zlí a predsa svojou nevedomosťou zlo tvorili. Inokedy boli síce zlí, ale predsa boli určitým povzbudením, alebo aj názorným poučením pre iných, ba chvíľami aj pre celý svet, ako sa to nemá robiť.

     Prebieha teraz polemika o tom, že výraz "Neuveď nás do pokušenia" je zastaralý a zle sa dá pochopiť. Vôbec nie, len dáva najavo, že Boh takisto bojuje s možným zlom ako aj my, ale urputnejšie, intenzívnejšie a určite účinnejšie, aj keď niekedy nepochopiteľnejšie. Vždy sa totiž vo svete niečo vzpiera a protiví nielen ľudským dobrým zámerom, vynikajúcim projektom a bezchybným plánom. Už v babylonských mýtoch sa píše o tom, ako jasní bohovia premohli temnú obludu, pôvodkyňu zla a chaosu Tiamat.

Nemôžem si pomôcť, ale mám silný dojem, že aj Ježiš mnohé pochopil až v Getsemanskej záhrade a možno až na kríži. Teraz na Vianoce si uvedomme aj to, že sa vlastne už narodil do maximálne zúfalej situácie. Musela mu poslúžiť iba nie príliš voňavá maštaľ pre domáce zvieratá... Všetky takéto fakty, informácie a konkrétne udalosti ma presviedčajú o tom, že bez zla a trápenia, často až neľudského, by tu nič neexistovalo, nič by sa nemohlo udiať a stať. Čítam knižky od pátra Amortha o exorcistoch a vidím, že k posadnutosti často vedie obyčajná nuda, absencia a či nepochopenie reálneho zla. Boh akoby dovoľuje zlu, pokušeniu a nezaslúženému trápeniu existovať, lebo podľa všetkého sa mu naozaj nedá vyhnúť a často ich absolvujeme v našom dobrom záujme a kvôli napraviteľnej budúcnosti. Som si teda istý, že náš dobrý Otec robí všetko preto, aby nezaslúžené zlo zneškodňoval, tlmil a naprával. Možno aj samotná posadnutosť je Božou milosťou, aby neprišlo k niečomu omnoho horšiemu...

Aj na vlastnom živote si uvedomujem, že bolesť duše je často väčšia ako bolesť tela a väčšinou úbožiak naozaj za ňu nemôže. Takzvaní šibnutí sú často a prevažne lepší od iných, bežných a menej trpiacich. To nepochopenie zla a jeho nevyhnutnosti a zároveň obmedzenosti a občas aj potrebnosti, vedie aj ku vzniku všemožných siekt, revolúcií a násilných reforiem, ktoré doslova vyháňajú čerta diablom.

Nestrácajme teda nádej, dôverujme v dobrého Boha a šťastné konce. Buďme vďační aj za tie ťažké témy a zážitky, ktorými trápi našu úbohú hlavu a verme, že pri rešpekte k nemu žiadne pokušenie nebude nad naše sily.


BOŽE, ODPUSŤ VŠETKÝM, KTORÍ NEVEDIA, ČO ČINIA!


Vlado Gregor, gregigregor58@gmail.com

     Občas sa hovorí o tom, že máme byť autentickí kresťania. Problém je ale v tom, že čím sa cítia byť niektorí autentickejší, tým sú hlúpejší... Áno, hovorí sa už v Starom zákone, že máme byť svätí, ako je svätý Boh a následne Ježiš ešte pritvrdzuje, že máme byť dokonalí, ako je dokonalý náš nebeský Otec.

     Ak ale pritom zabúdame na pokoru a na vlastné nielen hriešne, ale aj bezhriešne obmedzenia a nezavinené nedostatky, všetka naša snaha po dokonalosti a autenticite sa ruší a stávame sa hlúpymi a smiešnymi. Posudzujme svet reálne a nepodliehajme nepodloženým ideálom, lebo sa staneme slepými vodcami slepých. Treba iste pomáhať biednym, ale treba aj zhromažďovať, či už duchovné, alebo hmotné bohatstvo, aby sme mali z čoho rozdávať. Celý život sa motám v tej chudobnejšej vrstve a získal som od nej veľa cenného, ale nemôžem tvrdiť, že keď je niekto chudák, tak je automaticky aj dobrý. Pretože často je len drzý, neznášanlivý a vyžierajúci druhých bez výčitiek svedomia. To, že nič nemáme a nemôžeme ničím druhých potešiť, nie je žiadna zásluha. Byť striedmy a nenáročný je iste chvályhodné, ale motorom ekonomiky je aj chamtivosť, aj kariérizmus, aj pôžitkárstvo, aj márnivosť. Ak by sme všetci sedeli v nevykúrenej chatrči o chlebe a vode a boli by sme s tým navýsosť spokojný, akoby mohol smerovať svet k lepšiemu? Neskladáme sa totiž len z ducha, ale aj z tela.

     Pokušenie dávať seba za príklad a haniť druhých je prítomné v každom spoločenstve a existuje aj v Cirkvi, ktorá tiež je zbierkou nedokonalých, pôžitkárskych a neskromných ľudí. Najhorší však nie sú takíto, ktorí sa často ani neodvažujú vojsť do chrámu, ale práve tí povznesení nad všetkých, tí, ktorým v hlave stále vŕta len to, ako silou - mocou naprávať iných a horších
.
Chesterton hovorí niečo v tom zmysle, že kto začne kritizovať katolícku Cirkev, nakoniec ju bude nenávidieť. Ľudia, ktorí sa cítia lepší od iných a neustále básnia o nereálnych vzoroch, nakoniec zničia všetko dobré, ktoré nevyhnutne klíči aj medzi rôznym a mocným kúkoľom tohoto sveta. Reformovať treba, ale nie rozbíjať tradičné a osvedčené zásady, tie skalopevné základy, bez ktorých sa nedá bezpečne stavať.

Veľa sa teraz hovorí aj o nesmiernych možnostiach umelej inteligencie. Áno, prekonáva nás vo mnohom a začína byť aj tvorivá, ale nemá v sebe vedomie, snahu po vlastnom dobre a dobre tých "svojich", ani túžbu vyniknúť , ani pokoru, ani pocit viny. Všetko sú to jednoznačne komplementárne  a synergické zložitosti a bez pokušení neprichádza ani úsilie o prekonávanie a nápravu možných negatív. Bez tej hriešnej snahy o vlastný prospech a pôžitok ťažko môže vzniknúť aj úcta k iným a vzájomne osožná ľudská spolupráca. Písal som už v roku 1981: "Poznáte ľudí, ktorých ja poznám? NIE - tak ako môžete poznať mňa? Poznáte mňa? NIE - lebo nepoznáte tých, čo mňa poznajú. Poznáte seba? NIE - lebo nepoznáte tých, ktorí poznajú vás."

Naše slovo teda nech je áno, áno a nie, nie, ale nebuďme pri snahe o tento ideál pyšní a nerealistickí. Máme telo i dušu a máme možnosť snažiť sa o dary Božieho Ducha a stávať sa svätými. Dokonca máme schopnosť sebazdokonaľovania a sebazlepšovania. Ale nikdy nestrácajme úctu k druhým a k tomu, ktorý je zdrojom našej existencie, nášho počiatku i nášho konca, našej minulosti i našej budúcnosti. Ak nechceme byť hlúpi a zmanipulovaní, nesnažme sa nepokorne manipulovať a meniť iných, tvrdiť, že len my a jedine my sme zožrali všetko ovocie zo stromu poznania dobra a zla.

KAJAJME SA A VERME EVANJELIU!


Vlado Gregor, gregigregor58@gmail.com

• SNAŽME SA KAŽDÝ UCTIŤ SI TOHO DRUHÉHO SEN, INÁČ NIKOMU Z NÁS NESVITNE PEKNÝ DEŇ
• Milí moji výnimoční a exkluzívni, strácate pokoru a ste trochu divní!
• SME LEN NEPATRNÍ A MALÍ, DO AKEJ MIERY VLÁDZEME BYŤ DOKONALÍ?
• MILÍ BRATIA A SESTRY V KRISTU, ZAMYSLIME SA, ČI MÁME NAŠU PRAVDU ISTÚ.
• MOŽNOŽE ĽUDSTVU POSLEDNÁ HODINA TIKÁ, AK NEPOCHOPÍ, ČO JE TO SYNERGETIKA.
• POZERÁME NA VYŠÍVAČKU, AKO IHLOU PICHÁ, TEŠÍ SA, ČO PEKNÉ STVORÍ, ŽE ANI NEDÝCHA, MY DOKÁŽEME VECI CENNEJŠIE A ZLOŽITEJŠIE A ZRAŃUJE NÁS PRITOM PÝCHA.
• NAOZAJ PÝCHA PEKLOM NEDÝCHA?
• PRICHÁDZA NA ĽUDSTVO OBČAS VEĽKÉ BEDA, PRETOŽE ŽIŤ BEZ KLAMANIA SAMÝCH SEBA SA ČASTO NEDÁ.
• BÝVA NIEKTO MALÝ A SLABÝ A TRÁPI HO BIEDA, ŠPINIŤ ALE NA SEBA NECH SI ANI TAKÝ NEDÁ.
• NEZBOŽŇUJME ŽIADNE SVETSKÉ VLÁDY A ŽIADNE PREMÚDRE RADY, HLAVNE SA MAJME AKTUÁLNE A REÁLNE RADI.
• Je človek zlý, keď nadáva a kričí, ak sa mu zdá, že ho Boh bezdôvodne ničí?
• Absolvujme prestížne školy, ale všímajme si aj to, čo ľudí bolí?
• Načo sú dobré všakovaké hádky, keď je ten život taký krátky? .
• Mnohí učenci sa snažia rozmýšľať presne, pričom sa od života izolujú desne 
• Hoci by nás opustili aj mamy, nikdy sa necíťme úplne sami 
• Zdá sa nám, že sa okolo nás pohybujú hrozní bubáci a preto sa neohrozene správame, ako mŕtvi chrobáci. 
• Ďakujme za Krista, náš záchranný indikátor, pred ktorým kapituluje každý demolátor. 
• Nijako nemôže fungovať ani kresťanská viera, ak sa umelo vytvára v komunikácii diera 
• Tajné spolky - čertove volky.
• Budovy, ako česká Národná knižnica, iste nepostavila cvičená opica.
• Naozaj je človek len vzpriečený brak a omilostený darebák?
• Cez nijaké machinácie a špekulácie sa nedostaneme do Božej destinácie
• Vo všetkom by chceli dominovať právnici, ešte že od Boha občas dostanú po...
• Je to túžba odveká ovládať iného človeka.
• Snažme sa neubližovať a nebyť hriešni, ale odhadujme svoje sily, lebo budeme nevýslovne smiešni.
• Prečo majú organizácie a štruktúry tak ďaleko od lásky a kultúry?
• Buďme síce tvrdí, ale nie príliš hrdí a nedbajme len o svoje zdravé prdy.
• Nikdy nedokážeme byť iní, ak nevieme vyznať svoje viny, ale ak neveríme, že sme poslaní, povolaní a iní, tak nezmaríme svoje brvná, hlúposti a špiny.
• Nesúďte predčasne ľudí a už vôbec nie ich dejiny, dokážete tým len to, že máte v hlave piliny.
• Nevšímaj si, kto chodí v akej uniforme a obleku, ale hľadaj vždy hlavne to dobré v človeku.
• Rešpektujme hodnotu pravidiel a aj kompromisu, ináč sa utopíme v mori hnisu.
• Majme vždy a všade spravodlivosť v merku, aby sme nedopadli ako v Ružomberku.
• Tajné hlasovanie je iste právo národa, len či tým netrpí verejná sloboda?
• Vždy nás bude mať iný v hrsti, ak naše heslo bude nepáliť si prsty.
• Dá sa stručne a jasne vyjadriť zásadná vec a dobre to zvládne aj na písanie lenivec.
• Ak neprídeme na to, čo ľudí bolí, málo pomôžu aj veľmi dobré školy.
• Presadzujme si vehementne svoje nápady, ale o trochu viac študujme ich dopady
• Bude to obeta večná a stála, obhajovať ukrižovaného kráľa
• Môžeme byť múdri a vymýšľať zložité mená, nepomôže to, ak nedoceníme, čo znamená žena.
• Otvorený list moslimom a kresťanom zároveň.
• Cez celé veky si vyrábame alibi a robíme prieky a kvôli tomu si mýlime kanály a rieky.
• Nemôžeme zdokonaľovať seba a nás, ak nemáme na iných ani najmenší čas.
• Je to pravda istá, ak zrádzame Krista, čaká nás potopenie a nie krásny prístav.
• Meditácie
• Neverme len Bohu, ale i batohu a ak ani nehľadáme, čo do neho dáme, prídeme o hlavy po ozaj hlúpom fláme.
• Meditácie nie príliš medové
• Nestavajme vieru na piesku a na vode a vzoprime sa blahobytnej synode
• Bude to naša vina a preveľká vina, ak zničíme význam slova disciplína.
• Zakladajme rôzne fóra a hovorme super fóry, ale nedúfajme, že bez viery prenesieme hory.
• Kto neuctieva naše morálne svaly, nikdy nebude dokonalý! 10. 1. 2016 ale nedúfajme, že bez viery prenesieme hory.
• Vraj sa máme najlepšie a dobre, pričom vidíme pravdu, ako u dvier žobre.
• Ak odmietame hovoriť pravdu do očí, nejaký malér nás už tomu naučí.
• HOVNO DRÍME, HOVNO SPÍ, KDO HO ZBUDZÍ, NECH HO ZÍ
• Desať, dvadsať, tridsať, začal gašpar kričať, že ho brucho bolí, klaňal sa vlastnej vôli...
• Nech to stojí, čo to stojí, aspoň sa o pravdu snažme, milí moji!
• Ak chce človek a či národ na tom svete ostať, občas sa musí vedieť aj sám seba zastať.
• Kam sa to dostávame, milí moji, a v akom veľkom sa ocitáme hnoji?
• Milí rôzni novátori, nevytvárajte si vlastné dvory, ale ceňte si a vážte ostatné ľudské tvory.
• Niektorí ľudia vraj už našli ozajstný raj.
• Nepochybne platí, že ja i ty si určujeme svoje limity
• V to, že presne trafíme, treba stále veriť, ale nezabúdajme na to, že musíme aj mieriť.
• Prečo sa zdá hlúpe uvažovať reálne a je toľko pokušení robiť všetko totálne?
• Bola pevnosť pri Komárne postavená celkom márne?
• O utrpení maličkých, ktoré nemá páru, nič nevedia výrobcovia ambrózie a nektáru. 
• Dúfajme, že vierou prenesieme hory, ale buďme si istí, že nie bez pokory.
• Naozaj bol človek stvorený na Boží obraz, alebo je to len hlúpy a naivný podraz?
• Nezaoberajme sa toľko špinavými hrami, lebo padneme do nenapraviteľnej jamy. 
• 2. Kedy konečne pochopíme zmysel Veľkej noci a oceníme, že Boh je nám stále na pomoci?
• Boh tvorí ľadovce, stará sa o ovce a čokoľvek sa deje, nafúkancom sa smeje.  
• Ak nie sme si vedomí toho, že sme maličkí a hriešni, začíname byť neuveriteľne hlúpi a smiešni.
• Môžeme vyznávať akékoľvek perfektné ciele a viery, nezaplátame tým ani najobyčajnejšie chyby a diery.
• Všelijakí ľudia majú všelijaké chyby, občas sú studenší ako ryby, nehnevajme sa teda, vyvesme sa a spravme nejaké zhyby.
• Vážme si naše veľké a osvedčené vzory a nezahýbajme zbytočne na cudzie dvory.
• Všeličo až tak ľudí nebolí, ak používajú správne symboly
• Buďme opatrní ako hady, registrujme hlúpe vnady, nežime ako opice, nemajme prázdne police, dôverujme ako holuby, že Boh splní, čo sľúbi
• Nech sa s nami a svetom hocičo deje, nemusíme byť bez nádeje
• Tvorme a pracujme poctivo a urýchlene, ale bez viery a modlitby nepríde k veľkej zmene