Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka


17. Nesnažme sa o zmeny ako diví, buďme radšej chtiví byť pokorní a trpezliví.

Zjavenie Pána 2019

Slová Ježiša Krista sú pri všetkej jeho nepochybnej láske k ľuďom nesmierne jednoznačné, závažné a záväzné. Zdôrazňuje napríklad, aby sme nesúdili, lebo aj nás posúdia. Nikdy som si, ako možno trochu aj fanatický katolík, nemyslel, že budem posudzovať pápeža. Ale otec František mi k tomu dodal odvahu, keď som si na internete prezrel zoznam dvesto urážok a nadávok, ktoré používa voči svojim vraj nemožným, nechápavým a neschopným podriadeným.

Veľmi bolestne sa ma tento text dotkol, lebo sám som si tých nadávok a urážok užil požehnane. "Kto svojmu bratovi povie hlupák, pôjde pre veľradu a kto mu povie: "Ty bohapustý blázon", zaslúži si pekelný oheň."/Matúš 5, 22/
V stredoveku sa možno aj preto ujal výraz "suaviter in modo, fortiter in re", teda máme byť jemní v spôsobe, ale prísni a jednoznační, ak ide o podstatu veci. My iste máme právo vyberať si z Písma, čo sa nám aktuálne a momentálne hodí, ale nemôžeme tvrdiť úplný opak toho, čo nám ten Ježiš opakovane prikazuje.

Ja nepodozrievam otca Františka zo zlého úmyslu, on asi naozaj verí tomu, čo hlása a presadzuje. Ale pamätáme sa ešte dobre, ako komunisti hovorili tým inteligentom, ktorí im uverili. "Užitoční idioti..." Žiaľ, čím dlhšie študujem novšie dejiny Cirkvi, tým viac tam nachádzam slobodomurárske korene a prsty. Nakoniec, o spoločnom pôvode boľševizmu a  slobodomurárstva sú nepochybné dôkazy a doklady. Ako postupuje vedomostná úroveň ľudstva, aj spôsoby a manipulácie našich a Kristových protivníkov sú stále prepracovanejšie a
rafinovanejšie. Menej nebezpečné pre vieru boli metódy jednoznačného a násilného zákazu veriť, ako terajšie metódy, keď sa vytvára falošný dojem, že je úplne jedno, v čo a ako veríme. Predkladá sa nám taká koncepcia dejín sveta, akoby v nich ten Boh pôsobil ako akási dekorácia. Vraj my ľudia určujeme, čo sa vo svete a v dejinách stáva a presadzuje, naša vôľa vraj rozhoduje o úpadku a či rozkvete.
My katolíci pevne veríme v slobodnú vôľu, ale veľakrát sme už zistili a overili si, že tá ľudská vôľa dokáže tvoriť aj veľké omyly a zlo. Obrana proti ďalšiemu druhu prehnaného optimizmu a nereálnej sebaúcty, teda pýchy, nie je len záležitosťou nás, úbohých ovečiek, ale je to najmä zodpovednosť pastierov, vrátane najvyšších. Ostávajme teda skromní, úctiví a zdvorilí a hlavne sa neprestávajme neustále modliť o dar reálneho videnia našich vlastných schopností a možností.

KYRIE ELEISON! PANE, ZMILUJ SA!

Vlado Gregor , gregigregor58@gmail.com


    

18. Ešte raz zúfalo pripomínam, nepadnime na hubu a v prekrásnom virvare modernosti si nespôsobme záhubu. 

 
Turíce 2019

V čom je prednosť a originalita kresťanstva, ale do značnej miery už aj židovstva oproti iným náboženstvám a ideológiám? Ide o to, že tieto vyznania vystupujú zásadne z pozície outsiderov, utláčaných, prenasledovaných a ničených.

Je teraz veľký boom a rozkvet východných náboženstiev, osobitne budhizmu. Ten sa tiež zastáva trpiacich a hovorí o rovnosti, ale nedáva tomu tak konkrétny, osobný a farbistý zmysel ako biblické náboženstvá. Je totiž dielom vznešeného a aristokratického Budhu a nie nádenníka Krista a jeho rybárskych a colníckych nasledovníkov. Netreba zabúdať, že Ježiš vyrastal na prorokoch, na podklade, ktorý ťažko mohol viesť k niečomu inému ako ku krížu. Preto dokážem chápať, keď sa nadáva na súčasné židovstvo, ktoré je určitým predvojom a minimálne finančnou a intelektuálnou aristokraciou, ale nemali by sme vo svojom vzťahu k nim zabúdať na spoločné a podobné osudy a korene. Preto aj zaradenie židovských posvätných kníh do kresťanského kánonu nie je žiadnym nezmyslom, ale veľkým poučením nielen pre nás, ale aj pre osudy budúceho sveta a jeho dejín.

V šesťdesiatych rokoch XX. storočia sa prestalo veriť v Boha a slová Ježiša sa prestali brať vážne. To je v kocke celá podstata ducha koncilu, o ktorom sa až doteraz toľko hovorí a občas aj špiritizuje. Židovstvo je iste zabudované v koreňoch kresťanstva a jeho osudy sú pre nás poučením, zvlášť vzťah Krista ku svojim rodákom a predchodcom. On je pre nich korunou prorokov , ale aj veľkou výstrahou. Ak sme si po koncile určili, že to už nie je pravda, že sme rovnocenní a je zbytočné potomkov Izraela poúčať a obracať, tak sme Krista evidentne zradili a podstatu kresťanstva zlikvidovali. Pretože ak je židovstvo v poriadku, prečo by nemal byť OK aj protestantizmus, rozvody, homosexualita a najnovšie islam? Iste si máme ctiť všetkých ľudí a všetky menšiny, aj tie najbizarnejšie, ale nemôžeme tvrdiť, že všetky sú dobré a všetko je rovnaké. Pretože, ako hovoria moji rodní Záhoráci, jedno je na tragači kolečko.

Málokto si uvedomuje, nakoľko sú nabúrané samotné základy Cirkvi a nakoľko jej hrozí, že padne na hubu, na škodu nielen sebe, ale celého sveta. Toho sveta, ktorému má byť podľa starých a vraj zaostalých predkoncilových rítov, celkom určitým a jasným znamením. Preto napriek všetkým vtedajším a predchádzajúcim nedostatkom a chybám, táto Cirkev bola naozaj znamením a výstrahou pre svet, ľudí naozaj priťahovala, tešila a nadchýnala. Ak sa prispôsobila tomuto svetu, počnúc aggiornamentom, logicky stratila svoju nevyhnutnosť a zmysel. Skrátka a zle, priamo poprela Kristove slová a zámery. Začalo sa to dobrými úmyslami a žiaľ, povedzme si to otvorene, momentálne to vyústilo až do grotesky.

Ja sám som na hubu padol veľakrát, aj fyzicky, aj obrazne a vnútorne, preto naozaj zo srdca také niečo svojej milovanej Cirkvi neprajem. Snažme sa a modlime, aby si dnešnú situáciu premyslela, učenejšie reflektovala a znovu sa obrodila, doslova vstala z mŕtvych. K tomu nám pomáhaj Pán Boh a všetci svätí.

Vlado Gregor, gregigregor58@gmail.com



19. Hľadajme v živote a histórii osvedčené dobroty a nezbožňujme a nechváľme pofidérne novoty. 

Matka ustavičnej pomoci 2019

Milí moji, ja viem, že píšem ostro, ale ako môžem písať ináč, keď mám pred očami Cirkev, ktorá sa rúca a boria ju nie jej nepriatelia, ale sami veriaci, ktorí si pred týmto pohľadom úmyselne zakrývajú oči. O čo iné tu ide, ak nie o hriech proti evidentnej pravde, proti Duchu svätému, ktorý sa neodpúšťa ani v tomto veku, ani v budúcom?

Naši vlastní predstavitelia chcú z Cirkvi robiť sociálnu, charitatívnu a dokonca politickú inštitúciu. Popierajú stáročné a tisícročné skúsenosti, zmysel modlitby a Božej milosti v každom jednotlivcovi osobitne a v dejinách ako celku. U nás, čo sa toho hrozíme, nejde o nejakú nepraktickú mystiku a o kašľanie na konkrétne potreby ľudí. Tu ide o to, že my berieme tým chudobným, trpiacim, chorým, utláčaným a bezohľadne urážaným aj tú poslednú nádej, berieme im dôvod k viere v Božiu Prozreteľnosť.

Stále sa hovorí o tom, aké je všetko relatívne, akí musíme byť opatrní, aby sme sa nikoho ani náhodou nedotkli. Ale kde sa stratila úcta k pravde, moji milovaní? Stále tu funguje to večné a neustále pokušenie stavať sa do roly neomylných znalcov dobra a zla. Tvrdíme, že naše sily sú dostatočné, aby sme odstránili nerovnosť, zúfalstvo, omyly a krivdy, ktoré nepretržite vznikajú a nevyhnutne sa generujú v každej ľudskej spoločnosti. Aj v tej možno reálne najdokonalejšej, alebo takej, ktorá je o tom pevne presvedčená.

Bol som nedávno na prednáške katolíckeho mnícha. Bolo v nej veľa pekných a hlbokých myšlienok o tom, ako cez vďačnosť smerovať ku šťastiu, ako byť konečne a absolútne happy. Ale je práve toto naším pozemským cieľom a určením? Náš Zakladateľ a Spasiteľ nám multiplikuje, že chudobných a nešťastných vždy budeme mať medzi sebou, že utrpenie a nezaslúžené prenasledovanie má zmysel a že práve ono je spásou pre ľudí a záchranou pre svet.

Áno, my musíme mať úctu k tým iným smerovaniam, náboženstvám, ba aj k protikladným ideológiám. Ale kde sa stratila úcta ku Kristovi a jeho výkupnej obete? Z celej prednášky vysokovzdelaného mnícha pre bežného veriaceho vyplynulo, že najlepšie je byť ateistom a jogínom zároveň, lebo takíto ľudia sú najhlbší a najtolerantnejší.

My sme už, počnúc posledným koncilom, prišli až k tomu, že sa pomaly, ale isto hanbíme a ospravedlňujeme aj za to, že vôbec ešte existujeme. Nechávame si na čelo kresliť posvätné znaky od hinduistických kňažiek, ktoré zbožňujú samospásu prostredníctvom vyhovenia vlastnému telu, ktoré hlásajú kastovníctvo a nezmyselnosť utrpenia a obety. Bozkávame Korán a pri tejto scénke ma napadá len jedno a to slová Ježiša adresované Judášovi v Getsemany: "Priateľu, bozkom zrádzaš Syna človeka?"

Znovu si teda začnime vážiť svoje korene a históriu a prosme o odpustenie a o pomoc Ježiša a jeho matku, Pomocnicu kresťanov, na ktorej sviatok píšem túto tak trochu zúfalú, ale zároveň nádejnú úvahu.

DUM SPIRO SPERO!  KÝM DÝCHAM, DÚFAM!

Vlado Gregor , gregigregor58@gmail.com


    

20. Ak chceme byť úprimní, statoční a otvorení, počítajme s tým, že môžeme byť aj zatvorení. 
14. 7. 2019

     
V poslednom čase som začal písať otvorenejšie a konkrétnejšie a mnohí moji adresáti akoby sa zľakli. Zhruba povedané, je mi z toho až zle, ako sa v Cirkvi silou - mocou chcú presadiť takzvaní modernisti, čo vlastne znamená akísi hipíci a extrémni ľavičiari. Doslova sa mi z toho dvíha žalúdok, pretože nielen ja, ale aj moji rodičia a starí rodičia z oboch strán by boli ochotní dať za Kristovu Cirkev aj život. A teraz do nás vlastné šéfstvo hustí, že je úplne jedno, čomu veríme a všetko presviedčanie iných je len slávnostná hlúposť. Koľko vyznávačov a mučeníkov sa pri takýchto múdrostiach obracia v hroboch?

     Pozrite sa, moji milovaní, každé spoločenstvo má svojich antihrdinov, ale ak stratí k sebe úctu, môže sa ísť rovno zahrabať. Áno, buďme k sebe kritickí, to jest pokorní a uvedomme si, nakoľko sami sebe robíme zle. Čítal som nedávno knihu Johna Allena "Globálna vojna proti kresťanom" a uvedomil som si, že možno väčšina obetí sa vyskytla a vyskytuje vo väčšinovo kresťanských krajinách. Spomeňme len Rwandu, Kongo, Rusko a mnohé latinskoamerické štáty... Buďme si teda istí, že nie sme až takí čistí, ako to o sebe tvrdíme a ako sa tým hrdíme.

     Isteže, určitá hrdosť a sebaúcta je pre prežitie akéhokoľvek spoločenstva nevyhnutná, ale iste aj pokora, skromnosť a zmysel pre realitu. Ani naši predchodcovia, to jest izraeliti, by sa iste neutvorili a nepretrvali bez pocitu výnimočnosti a bez tvrdej sebadisciplíny, ako o tom čítame v Starej zmluve. Len tak sa môžeme vyhrabať z kapitulácie a zániku. Ale tieto tendencie zvádzajú aj k nereálnemu povyšovaniu sa nad iných a tým aj k pravidelným katastrofám. Na tie nielen Mojžiš a proroci upozorňovali svojich rodákov a spoluveriacich, ale aj náš aj ich Ježiš. Židia i kresťania boli občas aj za nereálne sebahodnotenie prenasledovaní, umlčiavaní a vraždení. A bude to tak až do konca sveta. Treba to trpezlivo a s odpúšťaním a žehnaním znášať, ako o tom čítame v liste apoštola Jakuba, ktorý je výstižným a prenikavým zhrnutím Ježišovho učenia. Každé spoločenstvo, ktoré chce na niečo ašpirovať a nad iných vynikať, podlieha rovnakým zákonitostiam , či už sú to rôzni veriaci, rôzny klérus, rôzne ideológie, rôzne kádre a tiež najrôznejšie skupiny, ktoré chcú byť výnimočné a na seba hrdé, teda "pride". Ale nech si všetci uvedomia, že tí "bežní a maličkí" nič väčšmi neznášajú a nič ich nevie viac nahnevať, ako to, keď si niekto z pozície svojej osobitosti a inakosti robí väčšie nároky ako všetci ostatní a vraj úbohejší. Rôzni ľudia a skupiny majú teda rôzne pokušenia s rovnakými a podobnými následkami.

     Spoločná vec, na ktorú si teda všetci musíme dávať pozor, je to, aby sme pri svojej samochvále nezhadzovali iných a nepohŕdali všetkými ostatnými. Práve kresťanstvo hovorí o pokore, odpúšťaní a živej a produktívnej láske aj k nepriateľom. Preto aj my máme byť na čo hrdí a nesmieme si my sami ničiť a intoxikovať tieto naše zdroje a pramene hrdosti a sebaúcty, lebo takto pochováme samých seba. A samozrejme, nepochopíme ani svoju hodnotu.

     Nechcem byť kuvikom a poslom zlých správ, ale som si istý, že je najvyšší čas spamätať sa a vrátiť sa z kratšej cesty, teda dať sa na pokánie.


KAJAJME SA A VERME EVANJELIU!

Vlado Gregor        gregigregor58@gmail.com



   PRINT RSS

             
Hlavná stránka