|
3. Mnohí chcú byť natoľko perfektní,
že strácajú rozum a nie sú ani efektní.
5. 9. 2018
Existuje jedno veľké a hlavné pokušenie a to je pokušenie perfekcionizmu. Pokušenie byť ako Boh, všetko presne zadefinovať a určiť. Akoby sme zabúdali na to staré latinské porekadlo "Deus semper maior", teda Boh je vždy väčší - ako všetky naše predstavy o ňom.
Netreba pochybovať, že Cirkev dneška čelí veľkému rozvratu a pri jej kritike sa vyťahujú aj chyby z minulosti, hlavne tie, ktoré vznikli z túžby po dokonalom a nekritizovateľnom. Sú iste mnohé neprávosti reálne a zdokumentované, ale keďže my ľudia vôbec nie sme perfektní, vyskytujú sa v každej organizácii, či už náboženskej, alebo ateistickej a čím je tá organizácia väčšia a čím dlhšie účinkuje, tým je tých nedokonalostí viac. Tí ohniví kritici kresťanstva si vôbec uvedomujú, koľko krívd a tragédií stihli urobiť všelijaké revolučné a komunistické strany pri nepomerne menšom počte a pri oveľa kratšej dobe účinkovania?
Tí zapálení reformátori, ktorí sa, podnecovaní diablom, vyskytujú od počiatku ľudského sebauvedomenia, si nepripúšťajú, že ani oni dokonalú spoločnosť nevytvoria a svojimi násilnými premenami zvyknú danú situáciu len a len zhoršiť. Áno, ľudia sú zlí, klamú, podvádzajú a kopú predovšetkým za seba a za svojich. Ale bolo to niekedy ináč a môže to byť ináč? Hovorí sa o satanovi, že je otec lži. Ale pritom v Desatore nenájdeme paragraf "Neoklameš", hovorí sa iba o krivom svedectve, ktorým úmyselne druhým ubližujeme.
Láska vraj zakrýva množstvo hriechov, ale aká je tá reálna láska aj voči sebe, aj voči našim blízkym? Ježiš nám prísne duplikuje: "Kto povie svojmu bratovi hlupák, zaslúži si odsúdenie vysokej rady a kto mu povie blázon, zaslúži si pekelný oheň." A môžeme pochybovať, že tí hlupáci a blázni sa medzi nami nevyskytujú, nevyskytovali sa a nebudú sa vyskytovať? "Nesúďte, aby vás neposúdili." Ale dá sa aj toto ďalšie zlaté pravidlo v praktickom živote vždy a perfektne dodržať?
Rozprával som sa s jedným starým prokurátorom, bola to len chvíľa na zastávke trolejbusu, ale s hlbokým presvedčením mi stihol zduplikovať, že najväčšie k.... na svete sú prokurátori a novinári. Ale uvedomme si aj to, že často im nič iné ani neostáva…
Biblia je kniha reality a kresťanstvo a vo veľkej miere aj iné náboženstvá sa snažia o reálny pohľad na svet, napriek existencii a propagácii zázrakov a dogiem. Tie dogmy však často vyjadrujú určitú skúsenosť a vymedzujú mantinely, ktoré sa väčšinou dajú vyjadriť len prostredníctvom príbehu a jeho významu. Ťažko ich zmysel vystihnúť slovami, lebo predovšetkým vymedzujú hranice, ktoré by sa nemali prekračovať. Sú konkrétnou brzdou opovážlivostí, ktoré v histórii narobili veľké škody a iste ešte narobia.
Ten rozvrat, ktorý som spomínal a tie mantinely, ktoré sa momentálne prekračujú, zasahujú do základov ľudskej existencie a intimity. Násilím sa likvidácia kresťanstva nepodarila, tak sa ide na to okľukou - likvidáciou morálky. Škodlivosť hriechu sa nenápadne popiera, zľahčuje a ospravedlňuje. To, že ľudia dokážu vyprodukovať neuveriteľné hlúposti a zvrhlosti , akoby sa prestávalo registrovať. Isteže treba byť k jednotlivcom milosrdní, aj k tým homosexuálnym. Ale takisto máme byť chápaví aj k pedofilom, sadistom, lenivcom, zlodejom a iným vyznávačom cieľov mať všetko tutti frutti a pritom zadarmo, bez ohľadu na druhých a na celé spoločenstvo? Toto sa týka ľudí vo všeobecnosti, bez rozdielu kategórií. Znovu teda opakujem: Buďme milosrdní a dokážme odpúšťať, ale nestrácajme pritom zdravý rozum a zmysel pre realitu!
BOŽE, ODPÚŠŤAJ NAĎALEJ NÁM, HRIEŠNYM A SMIEŠNYM!
Vlado Gregor, gregigregor58@gmail.com
4
Snažme sa byť stále dobrí a milí,
ale aj rozhodní a tvrdí v pravej chvíli.
22. 8. 2018
Často v poslednom čase rozmýšľam nad konkrétnou situáciou v našej konkrétnej Cirkvi. Opakovane mi pritom v podvedomí znejú Kristove slová, že "kráľovstvo, ktoré je rozdelené samo v sebe sa rozpadne.“
Počúvame stále intenzívnejšie komentáre, že čierne môže byť biele a biele môže byť čierne, alebo sa to dá aspoň úspešne a nenápadne premaľovať. Milí moji, nepodliehajme tomuto veľkému a mnohotvárnemu Pokušeniu! Neustále si uvedomujme, že ľudia sú zvedaví na to, v čo môžu veriť a nie na to, o čom môžu úspešne pochybovať!
Po niekdajšej modernistickej kritike Biblie sa začína modelovať a tvarovať akási divná ultramoderná hyperkritika. História židovského národa sa ako celok spochybňuje, ba až démonizuje a konkurenčne sa vytvára koncepcia akéhosi slovanského a či árijského protonároda, ktorý nie je vyvolený a dokonalý o nič menej, dokonca je pravým opakom tých nešťastníkov, ktorí len vďaka krvi morských národov zo severu dokázali vytvoriť niečo cenné a zmysluplné... Sú to paradoxy, ba až hlúposti, ale podlieha im kopa ľudí, aj šikovných a múdrych, ale bez základného jazykového, historického a filozofického vzdelania. Modlime sa za nich, ale aj protestujme a argumentujme, pretože ak my budeme mlčať, kamene budú kričať!
Mohutne sa teraz zneužíva aj zložitá a pojmovo ťažko uchopiteľná oblasť sexuality. Áno, čo sa týka duševného zdravia a reálneho postoja k okoliu, je to kameň úrazu a pohoršenia a nemôžeme poprieť, že psychické problémy častejšie vznikajú, z chronického nedostatku v tomto smere, ako z "primeraného nadbytku.“ Ale znovu opakujem, že nemôžeme čierne pretvárať na biele, homosexualitu nazývať pedofíliou a kryť nielen príbehy, ale stav, ktorý volá do neba!
Pochybuje sa teraz o všetkom a znevažuje sa všetko, nielen možná nevyhnutnosť trestu smrti za daných okolností, ale aj možnosť existencie večného trestu. Červ, ktorý nezomiera a oheň, ktorý nehasne, sú skrátka vymyslené…
"Nemýľme sa, moji drahí, Boh sa nedá vysmievať, a čo kto zasieva, to bude aj žať!" Toto je citácia od takisto občas spochybňovaného a iste aj komplikovaného apoštola Pavla, ktorý však veci úmyselne nezjednodušoval a celým svojím životom vydal svedectvo pevnej a charakternej viery. Isteže, môžeme kritizovať všetko, aj sám Ježiš skromne priznáva, že je kritizovateľný, ale ak my budeme nevyberane, neslušne, nevhodne a až samovražedne kritickí, nečudujme sa potom, že tí, ktorých kritizujeme, zhadzujeme a spochybňujeme, nakoniec skritizujú nás. Tie naše nevinné obete budú navyše celým svojím životom svedčiť o našej nekritickej pýche a deštruktívnosti.
Mnohí mi zase budú vyčítať, že som príliš stručný, ale ja vždy chcem nechať všetkým priestor na rozmýšľanie, aj keď práve to je to posledné, čo sa ľuďom chce. To je moja dlhoročná skúsenosť, ktorá mi ale našťastie hovorí aj to, že ľudstvo má nádej, pretože zlí ľudia sú väčšinou aj hlúpi…
Pomáhaj nám teda Pán Boh a všetci svätí, aby sme sa úspešne vyhli hlúpej a všetko ničiacej deštrukcii a nekoledujme si o apokalypsu, ktorá ešte vôbec nemusí nastať. A hlavne, ako som už toľkokrát zopakoval, kajajme sa a verme evanjeliu!
Vlado Gregor gregigregor58@gmail.com
PRINT
RSS
|
|
