Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

    

36.
Je veľmi zlé dopustiť sa vraždy, hlúpejšie je páchať samovraždy.

13. 5. 2018

Dostala sa mi cez internet do rúk kniha dona Luigiho Vellu Trilogia montiniana. Otvorene hovorím, že som bol z nej zhrozený. Ak mi jej tvrdenia vyvrátite, budem len rád. Bez ohľadu na to, či don Villa má, alebo nemá pravdu, si myslím, že stav Cirkvi je vážny. Dotknem sa v tejto glose len jednej zásadnej veci, ktorá prebehla na II. Vatikánskom koncile a to zrušenia modlitieb za židov a popretia dôležitosti misie medzi nimi.

Áno, ich požehnanie a prisľúbenie bezpochyby zostáva a je neodvolateľné, ale za predpokladu, že prijmú Krista ako Mesiáša a nebudú robiť všetko možné, aby jeho nasledovníkov miatli, urážali a manipulovali. Už Ján Krstiteľ hovorí v Matúšovi aj Lukášovi:

"Nenazdávajte sa, že si môžete povedať: Naším otcom je Abrahám. Lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov." Dajme si teda aj my kresťania pozor, aby naša skala nebola nahradená iným kameňom!


Ježišovi protivníci akoby neustále hrali lotériu, neprestajne a zúfalo stavajú všetko vabank a stále znovu dúfajú, že tie ich nové tipy im už konečne vyjdú.

"Hovorím vám, že mnohí prídu od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve a synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy, tam bude plač a škrípanie zubami" / Matúš 8, 11 - 12 / Na záver citujem ešte apoštola Jána, najmilšieho Kristovho učeníka, ktorý sa podľa Tresmontanta pohyboval v najvyšších kňazských kruhoch: "Ježiš im povedal: Keby ste boli Abrahámovými deťmi, robili by ste skutky Abrahámove. No vy ma chcete zabiť - človeka, ktorý vám povedal pravdu, čo počul od Boha. To Abrahám nerobil." / Ján 8, 39 -40 / Za tieto slová vynadali Ježišovi do bláznov a za pár dní ho naozaj zabili, veľmi viditeľne a názorne. Metódy sa iste zjemnili, ale ignorovania, likvidácie a výsmechy Ježišových nasledovníkov sa akosi nezmenšujú a nestrácajú.

Nič nemožno postaviť na lži a tobôž nie Cirkev! Každý, kto popiera sám seba, aj zlikviduje sám seba. Ak teda máme byť odstránení ako nehodní, nerobme si to aspoň my sami. Samovražda je nielen najväčším hriechom, ale aj hlúposťou a k celému môjmu apoštolovaniu ma v roku 1978 motivovalo 900 náboženských samovrážd v Guayane a následný výsmech náboženstva v socialistických médiách. Socializmus padol, ale výsmech a manipulácie zostávajú, len v iných farbách…

Milí moji, nezatvárajme si oči. To znechutenie, ktoré sa už či vedome a či podvedome vyskytuje u stále väčšieho počtu ešte veriacich, vzniká z toho, že vidia, alebo aspoň tušia, že nielenže

BOŽE, BUĎ NÁM MILOSTIVÝ A ZACHRÁŇ NÁS!
poriadne nevieme, čo vlastne chceme, ale hlavne nedodržiavame to, čo hlásame. A klincom do rakvy bude, ak si to za žiadnu cenu nedokážeme priznať, ani vyznať.


Vlado Gregor, gregigregor58@gmail.com


    

35.
Moje osmičkové roky, váhavé kroky a odvážne skoky.

3. 5. 2018

     

     Najpodstatnejším osmičkovým rokom pre mňa je rok 1958, lebo vtedy som sa narodil. Veľmi si to vážim, rád to oslavujem a som za ubiehajúce roky stále vďačnejší, pretože si uvedomujem, že vďaka mojim pohnutým a riskantným príbehom som tu už vôbec nemusel byť.

     V roku 1968 som napísal detský protestsong proti sovietskej okupácii, i keď som s kamarátmi chodil za vojakmi do zákopov nad Záhorskou Bystricou a nosil im mrkvy a iný záhradný proviant. Mladí Ukrajinci boli nesmierne vďační a ich veliteľ nechal na našu počesť nastúpiť a salutovať celú posádku. Takže mám aj nejaký ten kolaborantský vrúbik…

     Vážnejšie veci som začal písať v roku 1978. Najprv to bol článok inšpirovaný 900 náboženskými samovraždami v Guayane a následne úvaha o úlohe náboženstva v spoločnosti. Za pár mesiacov, v marci 1979, som napísal "Scénku z dneška", kde som sa kriticky a parodicky vyjadril k socialistickému výkladu husitstva. Prečítal som tento text v najväčšej prednáškovej miestnosti FFUK, čím sa skončila moja vysokoškolská kariéra.

     Aby som nezabudol, celkom určitým impulzom k písaniu bol rok 1975. Utrpel som vtedy ťažký úraz, tri mesiace ma skladali v troch nemocniciach a o tri roky nato som sa rozpísal. Asi taká riadna rana do hlavy je dobrá pre rozvoj tvorivosti, len keby človek vedel odhadnúť správnu intenzitu... Ešte by som zo záveru totality spomenul rok 1988, kedy som hneď v pamätný deň 25. marca napísal reportáž zo Sviečkovej manifestácie.

     Svoju tvorbu som do nežnej revolúcie rozširoval v rukopisoch, ale podpísaných, takže nejaké ťažkosti s tajnými službami sa vyskytli, priatelia a rodina by o tom vedeli rozprávať. Keď nastala možnosť slobodného vyjadrenia, šíril som svoje úvahy a glosy masovo, najprv xerokópiami a potom mailami. Zaujímavé je, že pochvalné a dobroprajné ohlasy som dostával hlavne od starších ľudí. Tí mladší občas reagovali aj podráždene, akoby ma považovali za nekvalifikovanú a nelegálnu konkurenciu.

     V hodnotení situácií a procesov pokračujem až doteraz a na záver chcem zdôrazniť, že počas toho dlhého obdobia som prišiel na to, že Boha nemôžeme uchopiť filozoficky, teologicky, alebo ináč teoreticky, ale len tým, že ho úprimne a nekompromisne nasledujeme, najlepšie podľa vzoru Ježiša Krista. Nech mi k tomu naďalej pomáha Boh a všetci svätí a to isté prajem aj vám, mojim často už dlhoročným čitateľom.

Vlado Gregor      gregigregor58@gmail.com

 

    

34.
Sme ženy a muži, každý po inom túži, a jeden druhému nech rozumne slúži.

12. 4. 2018

     

   Mnohým sa zdá, že Biblia, hlavne Starý zákon, je len zbierkou legiend a nepochopiteľných histórií. Zvláštny problém je ten, čo znamená to neustále a nebezpečné pokušenie rozhodovať o tom, čo je dobro a čo je zlo. Ako a kedy sa tomu konkrétnemu Adamovi a či adamovi - človeku vo všeobecnosti, otvorili a otvárajú oči?

     Je to udalosť, ktorá sa originálne opakuje v podobných, ale stále nových variantách. Mali sme tu marxizmus - leninizmus, ktorý tvrdil, že nasilu nastolí dobro a spravodlivosť a zmení prirodzenosť človeka. Teraz tu máme feminizmus, ktorý uisťuje, že zotrie rozdiely medzi mužmi a ženami, medzi deťmi a dospelými, teda takisto predpokladá, že zmení prirodzenosť človeka a ten sa potom sám a neomylne dokáže rozhodovať medzi dobrom a zlom, medzi spravodlivosťou a krivdou.

     Hádam najväčším rozdielom medzi mužmi a ženami je ten, že ženy chcú mať všetko perfektné a stopercentné a chcú to mať hneď a zaraz, kým muži akosi šetria svoju energiu, vytvárajú poradovníky a ťažko sa odhodlávajú k radikálnym zmenám. Typickejšia je u mužov aj úcta k tradícii a zberatelia starožitností sa vyskytujú takmer výlučne medzi chlapmi. Naopak, ženy sa ženú za tým najmodernejším a najnovším. Máme v Biblii aj záhadný verš, že potomstvo ženy rozšliape hlavu hadovi, teda satanovi, ale asi treba tomu rozumieť tak, že to potomstvo bude mužské aj ženské a aby to dokázalo, musia sa ženy a muži vzájomne chápať a spolupracovať.

     Ženy sú možno aktívnejšie a konkrétnejšie bytosti, ale čo sa týka zovšeobecňovania a určovania reálnych zásad a postupov, sú nepochybne slabšími nádobami a potkýnajú sa viac. Môj otec neraz zmierlivo hovoril, že my chlapi sme ako tie lenivé kapry a ženy sú tie šťuky, čo nás nútia k pohybu, k nevyhnutnej a užitočnej aktivite.
     Ak stratia muži úctu k ženám a ženy úctu k mužom, popletú sa aj pojmy o dobre a zle a svet pôjde do katastrofy. Modlime sa, aby sa to nestalo a pevne dúfajme, že sa to ani nestane. V našich svätých knihách je mnoho prísľubov a nádejí, verme teda a nepochybujme, že sa
naplnia. Božie cesty nie sú naše cesty a v prvom rade si treba ctiť Božiu vôľu, teda neútočiť proti prirodzenosti sveta a života, ktorý stvoril on a ktorý my nemôžeme svojvoľne chcieť meniť.

     Z túžby po súkromnom vlastníctve a z prirodzených snáh vyniknúť iste vzniká aj zlo, ale ak chceme tieto dané a nevyhnutné sklony odstrániť, stvoríme na zemi peklo. Aj keď aj muži aj ženy žijú v realite a chápu, alebo aspoň tušia, svoje nedostatky, ak ich chcú bez rozumu likvidovať, zmažú aj svoje prednosti a takisto stvoria peklo nielen v rodinách, ale aj v národoch, štátoch a na celom svete. Uvedomujme si teda svoju zodpovednosť za to, čo sa deje na tejto guľatej zemičke, a to od Genezis až po Apokalypsu a rešpektujme Božiu pomoc, ktorú nám neustále a permanentne ponúka! A hlavne buďme vďační za to, ako nám to tu zariadil, pretože už antické príslovie konštatuje, že ak si o niekom povedal, že je nevďačný, povedal si o ňom všetko zlé.




Vlado Gregor      gregigregor58@gmail.com

 

 
   PRINT RSS

             
Hlavná stránka