51. Pomôže nám, ak sa budeme vedno sporiť a stále novšie nedokonalosti voliť?

18. 4. 2022

Pri úvahách o Božej verzus ľudskej vôli človek naozaj potí krv. Snaží sa totiž odpovedať na otázky, na ktoré sa ex definitione priamo odpovedať nedá. Vyplýva z takýchto úvah aj to, aké ťažké je politicky a spoločensky niečo zlepšiť prostredníctvom vyjadrenia individuálnych vôlí, teda voľbami. Tým netvrdím, že sa o to netreba snažiť, ale spoliehať sa dá naozaj len na vôľu Božiu…

Vzniklo totiž aj v Cirkvi teraz zbožné želanie, netvrdím, že so zlým úmyslom, či sa rôzne rozpory, nejasnosti, smerovania a dilemy nedajú riešiť synodálne, teda masovými stretnutiami, anketami a hlasovaniami. K čomu to doteraz viedlo? Na Synode o rodine sa fakticky ospravedlnili rozvody, na Amazonskej synode sa vyhlásila tolerancia k pohanstvu a nemecká synoda poprela hriešnosť homosexuality, zatiaľ bez jasného odsúdenia zo strany najvrchnejšej vrchnosti. Neviem, či aj vy máte hlúpy dojem, že aj novodobá vrchnosť sa správa podľa tej novozákonnej, totiž že "preciedza komáre a prehĺta ťavy…"

Aj momentálna, teda už synodálna situácia nám dokazuje, že ľudia sa naďalej ľahšie naučia závidieť a nenávidieť, než chápať a rozmýšľať.
O mnohom nás môže poučiť aj vlastná história, takpovediac pamäť národa, ako sa volá aj časopis istej ctihodnej spoločnosti. Píšem totiž túto úvahu krátko po spomienke na deň popravy prezidenta a kňaza Jozefa Tisa. Sám si tú dobu nepamätám, ale vnímal som mnohé spomienky od ľudí oveľa starších odo mňa.
Zažil som ale rok 1968 a videl som už ako dieťa, ako strach a nedostatok statočnosti vedie k neuveriteľným úbohostiam. Sledujeme to aj teraz, ako globálna moc dokáže ľudí strašiť, manipulovať nimi a cenzurovať ich. Celý život som hľadal pravdu a už po nezrelej dvadsiatke som sa ju snažil aj hlásať a nemám naozaj teraz dôvod, aby som prestal. Človek zažije mnohé nepríjemnosti, zrady a podrazy, ale hodne ho to zocelí a spevní, takže starci sú iste opatrnejší, ale aj zásadovejší a nepodľahnú tak ľahko nárazom časových vetrov, pri ktorých nepadajú ľudia, ale ich charaktery.

Je to momentálne u nás tak, že evidentne sme sa ani za tzv. socializmu natoľko nepchali do zadku Rusom, nakoľko sa táto vláda pchá do zadnej časti kdejakého mocipána spoza oceána. Tá manipulácia a predajnosť nadobúda priam apokalyptické rozmery a obávam sa, že nové fatimské proroctvá by nám nariadili modliť sa nielen za Rusko, ale aj za Spojené štáty americké a európske a ich nemorálne neomarxistické bludy.

Verím, že Kristove slová sú naďalej večnou výstrahou pred tým, aby sme úplne nestratili rozum a vospolok sa nezničili. Je to ale možné len za podmienky, že nebudeme ustupovať ani psychopatom, ani psychopatickým ideológiám, bez ohľadu na to, či prichádzajú z Východu, alebo zo Západu.
Viete, prečo je oficiálny názov človeka Homo sapiens sapiens? Pretože dvakrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Už od pästného klinu každý vynález pomáha aj ničí. Dúfajme, že aj všetky moderné vynálezy budú slúžiť okrem iného aj k ochrane pred zničením. Ťažko prognózovať, ale pri dobrej vôli by mnohé veci mali kapacitu zmeniť sa k lepšiemu. V moci samotných ľudí to nie je, ale pri rešpekte k tej ťažko definovateľnej Božej vôli sa to môže podariť. Kyrie eleison! Christe eleison!

52. Nenaučíme sa ani v tej najlepšej škole,
čo nám môže dať dar slobodnej vôle.

1. 5. 2022

     O slobodnej vôli sa vo Svätých Písmach nepíše vôbec nič a aj o slobode tam toho nie je veľa. Preto považujú mnohí židovstvo a kresťanstvo za ideológie, ktoré ľudí zotročujú a zabraňujú realizovať ich slobodu. Nič však nie je ďalej od pravdy, ktorá nás, podľa apoštola Jána, jediná vyslobodí, samozrejme, ak sa ju snažíme spoznať.
O individuálnej slobode sa často vyjadruje apoštol Pavol: "Veď prečo by malo svedomie iného súdiť moju slobodu?" / 1. Kor. 10, 29 / Inde zase píše: "Pán je Duch a kde je Pánov Duch, tam je sloboda." / 2. Kor. 3, 17 / Aj iní apoštoli sa k tejto téme jasne vyjadrili. Jakub nás upozorňuje na praktickú hodnotu slobody a to je aj hlavná téma jeho listu: "Hovorte a konajte ako tí, čo majú byť súdení podľa zákona slobody." Spomeniem aj listy apoštola Petra: "Nebuďme takí, čo slobodu
majú za prikrývku zloby, ale ako Boží služobníci." / 1. Petra 2, 16 / "Sľubujú iným slobodu, ale sami sú otrokmi skazy, veď každý je otrokom toho, kto sa ho zmocnil." / 2. Petra 2, 19 /
Všetky tieto citáty uvádzam preto, aby som ukázal, nakoľko hlboko si už v prvotnej Cirkvi uvedomovali, že sloboda a konkrétne dar slobodnej vôle, môže byť darom danajským, tým trójskym koňom, ktorým vniká Satan a jeho skazonosné pokušenia do pevnosti nášho nedokonalého
svedomia. To svedomie, ktoré nás robí aktívnymi ľuďmi, nás totiž môže zákerným spôsobom vohnať do naozaj ničivého správania. Čítam totiž teraz knihu Josefa Pekařa "Žižka vodca revolúcie", ktorá je tretím dielom vynikajúcej charakteristiky, ako sa pôvodne dobré úmysly môžu
vďaka nedokonalosti ľudí hrozným spôsobom zvrhnúť. Celé dielo sa nazýva "Žižka a jeho doba" a číta sa naozaj ako moderný thriller, zvlášť, keď si uvedomíme násilie, ktoré sa teraz odohráva neďaleko našich hraníc.
Mimochodom, aj u nás sa aktuálne vytvára akési sprisahanecké protištátne centrum, ktorého snaživá tvorba v nás evokuje spomienky na roky päťdesiate…
Napriek škaredej dobe tu ale máme krásny mariánsky mesiac máj a príležitosť modliť sa za Mariánske mesto Mariupol a nielen za neho. Naozaj pri pohľade na momentálne dianie máme pocit, že Satan zúri, lebo vidí, že už má len krátky čas. Aby sme však všetko nezvaľovali na neho, neustále si musíme spytovať svedomie, na aké účely využívame ten dar svojej slobodnej vôle. Pretože začína sa to všetko porovnávaním. Ktorý blížny je horší a ktorý lepší, ktorý národ je milosrdnejší a ktorý krutejší a ktorá civilizácia je schopnejšia a ktorá menej schopná... A toto všetko je začiatkom hriechu, ktorý sa ešte zintenzívňuje a viditeľne kumuluje, ak svoju vôľu nadraďujeme a porovnávame aj s vôľou Božou a chceme byť múdrejší ako ten, ktorý nám dal nielen dar slobody, ale aj dar života a možnosť jeho užitočného prežitia.
Mnoho ľudí Bibliu podceňuje a hľadá v nej historické a logické rozpory. Neuvedomujú si, že je to celá knižnica, ktorú písali rôzni ľudia a s úctou v nej boli ponechané rôzne interpretácie rôznych
osobností, vrátane Ježiša. Ale práve toto nám dáva na týchto mysliteľov a dobrodincov hlbší pohľad. Ježiš apoštola Jána sa celkom nezhoduje s jeho obrazom u ostatných evanjelistov a výklad jeho učenia je iný u Jakuba a iný u Pavla. Pochopme však, že tu nejde o doslovné histórie, ale o vyjadrenie myšlienok, ktoré nám všetkým môžu až doteraz prinášať veľký úžitok a osoh. Snažme sa teda o správne pochopenie Svätého Písma a ďakujme neustále za tento jedinečný dar!

53. Nie je všetko náhoda a už vôbec nie naša sloboda.

18. 5. 2022

Keď podľa kvantovej fyziky pozorovateľ ovplyvňuje dej, ktorý pozoruje, tak tobôž Stvoriteľ ovplyvňuje dej, ktorý tvorí. Pretože ak predpokladáme, že vesmír vznikol náhodou, že vývoj sa deje náhodne, že náš osobný život a aj dejiny ľudstva skončia náhodne, tak potom sme vyhlásili za Boha jednu veľkú a všemohúcu Náhodu. My kresťania tvrdíme, že naša sloboda spočíva v hľadaní pravdy a v živote, ktorý je v súlade s naším svedomím, ktoré je produktom práve poctivého
hľadania pravdy.
Pojmy sloboda a slobodná vôľa sa v Biblii veľmi nepoužívajú. Preto ma zaráža, že sa teraz v Cirkvi hovorí a píše práve o ľudskej slobode pre všetkých, aj pre tých, ktorí o ňu nemajú záujem. Čudujeme sa, že ľudia utekajú z kostolov. Ale možno majú záujem hovoriť o hľadaní pravdy a o hľadaní Božej vôle, o ktorých sa v Biblii píše veľa, ale v poslednej dobe sa o nich vôbec nehovorí. Ako keby prestali existovať…
Liberalizmus a či "slobodizmus" hovorí hlavne o slobode jednotlivcov. Ale je tu aj sloboda a záujmy rodín, národov, štátov, civilizácií a iných spoločenstiev. Vyplývajú z toho
konzekvencie, ktoré môžeme domýšľať donekonečna.
Bijú sa pred našimi očami dva národy a prečo nie, keď každý má svoju slobodu a pravdu? Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí. A prečo by ten akože mimo, nevyužíval svoju slobodu a neeskaloval napätie a škody, ktoré pri konflikte vznikajú a veľmi mu vyhovujú?
V mnohých životných situáciách občas pomáha len zdravý ľudský rozum, ktorý má často ženské charakteristiky. Možno nám teda pomôže chvíľami vysmievaná mariánska úcta, ktorá sa vyskytuje u katolíkov aj pravoslávnych, ba aj u moslimov.

Inšalláh! Buď vôľa Tvoja!


54. Vážme si sviatok svätej Trojice, neklesnime zase na úroveň opice.

14. 2. 2022

Mali sme nedávno tu aj na celom svete najzáhadnejší, ale asi najpodstatnejší kresťanský sviatok Najsvätejšej Trojice. Takisto len nedávno som zistil, že práve na tento sviatok som sa v roku 1958
narodil.
Je to práve tajomstvo sv. Trojice, ktorým sa kresťanstvo odlíšilo od všetkých ostatných spoločenstiev. Je to hlavná súčasť našich dogiem a antitrinitári boli vždy tvrdo prenasledovaní. Nakoniec, aj celý islam sa kvôli tomu odtrhol od kresťanstva, pretože pôvodne bol považovaný za kresťanskú sektu. Veď aj samotné "Inšalláh" vlastne znamená "Ako chce Boh", teda "Fiat voluntas tua", "Buď vôľa tvoja."
Čítam teraz knihu Františka Bednára "Církev a stát" vydanú v roku 1934. Tie okolnosti a dátum vydania sú veľmi zaujímavé, pretože tu vlastne naznačuje, k čomu povedie opustenie Boha v nacizme a komunizme. Veď ich aj spája slovo "socializmus". Všetky tieto smery a či skôr zablúdenia tvrdia, že my bez Boha utvoríme lepší svet, než bol ten nekvalifikovane stvorený a smerujúci ku katastrofe. Citujem Fr. Bednára: "Vo vede utrpeli cirkvi svojím márnym odporom proti nepopierateľným poznatkom. Zabúdali, že dogma je len vonkajším, ľudským rúchom hlbšej pravdy a že často pravda musí hľadať nové vyjadrenie, hoci tým neutrpí na svojej objektívnosti." "Nesledujú sa životné zásady národov a tried, hoci tie sú ťažkým faktom, s ktorým treba počítať a vyrovnávať sa. Nevidí sa hriech spoločnosti, kára sa iba hriech jednotlivca. Proti kolektívnej moci dneška cirkvi nedokázali postaviť kolektívnu protiváhu." "Zmysel pre život celku a jeho vývoj musí byť doplnkom individuálneho náboženského života a jeho nevyhnutnou stránkou." Tento alibizmus pretrváva stále a akosi zabúdame, že Ježiš bol všeličím, ale nikdy nie alibistom. Alibisti všetkých krajín a cirkví, spamätajte sa!
Jedna slovenská ľudová dogma hovorí, že "dávno to kura skapalo, ktoré k sebe nehrabalo." Je to hlboká pravda a je to taký povzdych nad trápením, ktoré tento svet prináša. Iste si tento fakt života v tomto svete uvedomoval vďaka svojmu strastiplnému životu aj Ježiš Kristus a preto nám sľubuje Parakléta, Utešiteľa, ktorým je práve Duch svätý. A podotýka pritom, že keby on od nás neodišiel, tento náš potešujúci faktor by k nám neprišiel. Pretože keby sa Boh naplno vo svojej sile prejavil a dal nám tak na tanier našu hlúposť, malosť a úbohosť, tak by sme sa síce polepšili, ale stali sa len poľutovaniahodnými robotmi. Celá naša, hoci obmedzená a občas až bezmocná sloboda by bola
fuč.
Práve otázke slobody venujem veľa svojich trpasličích úvah. Všelijako sa teraz chce táto sloboda obmedziť úplne, ale chvála Bohu, žiadny strom ešte stále nerastie do neba. Našťastie, nie všetko, čo je technicky možné, je aj reálne uskutočniteľné. Človek je zatiaľ schopný vzoprieť sa drilu a výcviku, na rozdiel od zvierat. Buďme teda ľuďmi.
Sám cítim toto vanutie Ducha od útlej mladosti a snažím sa to vyjadrovať od nezrelej dvadsiatky, teda od roku 1978. Je to pre mňa naozaj veľkým potešením a konkrétnou a neustálou odmenou, napriek tomu, že svetské odmeny a uznania to neprináša. Tieto závany sú veľmi tiché, málokto ich vníma a preto aj málokto o nich vie. Vlastne takto nám Boh odovzdáva neustále aktualizované informácie a usmernenia. Veľmi živá a pravdivá je informácia o tom, že kde sa dvaja alebo traja
stretnú v Ježišovom mene, tam je aj on medzi nimi. Práve cez takéto stretnutia som nielen pochopil, ale doslova zažil to množstvo pravdy, ktorú neúnavne a neprestajne dávam na papier.
Milí moji, ktorým týmto stúpam do svedomia, prepáčte mi to a pokojne ma kritizujte, lebo stále mám čo zlepšovať. Hlavne seba. Všetko, čo ponúkam, chápem ako dar od Boha a preto končím častým zvolaním "Deo gratias", teda Bohu vďaka".

55. Je to túžba nedocenená a odveká byť vzorom pre iného človeka.

21. 6. 2022

     Čo je najväčším pokušením pre človeka a zdrojom jeho hriešnosti? Je to tendencia považovať sa za niečo lepšie ako ostatní, čo má byť dôvodom nechať sa obsluhovať a nie slúžiť tým horším a menej hodnotným. V knihe Genezis je vlastne znázornené zrodenie človeka, v dobrom aj zlom slova zmysle. Kým je živočích zvieraťom, nazýva sa síce v Biblii "živou dušou", ale nenárokuje si byť niečím cennejším a dokonalejším od iných bytostí. Zároveň si však ani neuvedomuje svoju
nahotu, nedokonalosť a smrteľnosť.
Keď ochutná z toho stromu ani nie poznania, ale skôr uvedomenia si horšieho a lepšieho, dokonalejšieho a menej dokonalého, dostane sa do možných osídiel vlastného sebazbožňovania a temných myšlienok mesianizmu, či už ruského, amerického, poľského, brahmanského, ríše
Stredu, vyvolených Izraela, alebo len mesianizmu zrodeného z pocitu osobnej pýchy a prevahy. Na druhej strane, bez uznania svojej hodnoty a vymedzenia seba a svojich blízkych, nie je možná žiadna sebaúcta a nielen konzumné, ale ani vznešené ciele a hodnoty.
Apoštol Jakub akoby surovo tvrdí, že priateľstvo s týmto svetom je nepriateľstvom s Bohom. Je to iste tvrdá definícia, ale uvedomme si, že to priateľstvo so svetom a jeho predstaviteľmi a mocnármi býva najčastejšie vyvolané perspektívou výhod a lepšieho uspokojenia svojich osobných túžob. Ak si uvedomíme svoje ciele, či už dobré, alebo zlé a tiež hriešnosť a bezhriešnosť cesty, ktorá k našim cieľom vedie, spoznáme sami seba, svoje čisté aj nečisté túžby a fantázie. Stávame sa tým, čím sa chceme stať a nie tým, čím by sme mali byť.
Vidíme na druhých ľuďoch a ich organizáciách, že sa cítia byť určitými centrami, ktoré si zaslúžia byť podporované a oceňované. "Toto všetko ti dám, ak padneš a budeš sa mi klaňať." To je základné pokušenie, pred ktorým utekáme na púšť, čo najďalej od zvodov a ponúk bohatého a pokrokového sveta okolo. Žiaľ, zabúdajú na toto pokušenie a potrebu slúžiť nielen jednotlivci, ale aj tí, čo sa snažia byť predstaviteľmi a vzormi aspoň o čosi dokonalejších spoločenstiev.
Žiaľ, kresťanstvo sa dostalo do takého stavu, že musíme byť konfrontovaní ani nie tak s inými denomináciami, ako riešiť konfrontácie vo vnútri vlastných denominácií. Pretože nevznikajú len
dobré ciele, ale aj zlé a hriešne nároky po oceňovaní práve nás a podriadení výlučne nám, tým vraj určite lepším a poctivejším. Toto je aj príčinou vojen, rozbrojov a revolúcií, ak aj nie priamou. Práve takéto snahy sú občas neviditeľným koreňom každého zla.
Čítam teraz knihu od Rebeccy Wrag Sykesovej "Príbuzní – život, láska, smrť a umenie neandertálcov." Homo sapiens neaderthalensis prebýval na Zemi najmenej 350 tisíc rokov, čo je o hodne viac, ako doterajšia výdrž homo sapiens sapiens. Doteraz podceňovaní neandertálci boli určite ľuďmi, pretože sa s nami miešali a v dosť dlhom období žili zároveň s nami. Cez množstvo vykopávok vidíme, v akom utrpení žili a koľko chorôb ich ohrozovalo. Autorka pritom konštatuje, že títo dávni ľudia sa oveľa menej zabíjali medzi sebou a vôbec nič sa nenašlo o zabíjaní detí, ktoré vždy bolo u "pokročilejších" ľudí bežné. Dokonca ich obetovanie. Stále hovorím, že
mnoho biblických právd musíme neustále domýšľať a preverovať. Mnohé pravdy sa naozaj dajú vyjadriť len symbolicky, ale pri chápaní nijakých symbolov nemôžeme prestať vnímať realitu.
Našťastie, Boh je natoľko milosrdný, že nám v dejinách dáva aj za cenu tvrdých poučení a nezdarov chápať našu skrytú zlobu a maskovanú nekompetentnosť. Základné pokušenie politiky je v tom, že ak nemáme silu presadiť to zlé, tak nemáme ani možnosti a schopnosti presadiť to dobré. Alebo žeby áno? Možno, ale väčšinou len za cenu osobnej obety a reálnej straty. Vážme si silných a dobrých ľudí, ktorí sú schopní osobných obmedzení na ceste za prospechom a úžitkom pre ostatných. Takýchto ľudí ja ako šafránu, vážme si už aj tendencie k takémuto správaniu. Pretože takíto ľudia často stratia svoj život pre Krista, ale evidentne ho nájdu, často už teraz a pre seba a celkom určite pre druhých v budúcnosti. Tak nám Pán Boh pomáhaj!

56. Bože, odpusť nám naše malé viny
a ostatných s veľkými hoď do latríny!

9. 7. 2022

     V tejto smutnej a nervóznej dobe niekedy zabúdame, že sa treba navzájom povzbudzovať. Kedysi na kresťanov hovorili:"Pozrite, ako sa milujú." Obávam sa, že teraz majú dôvod povedať:" Pozrite, ako na seba "dlabú". Použil som nespisovné slovo, pretože som nechcel použiť ešte
nespisovnejšie. Je však ťažko posúdiť, nakoľko je tento stav zapríčinený vinou ľudí a nakoľko je to tým, že sa radikálne zmenili podmienky a ľudia sa navzájom natoľko nepotrebujú. Možno keď nám bude horšie a budeme na seba viac odkázaní, tak sa trochu polepšíme…
Koreňom zla boli asi aj konkordáty s Mussolinim a Hitlerom. Cirkvi možno prospeli, ale kresťanstvu určite nie. To isté platí pre koketovanie 2. vatikánskeho koncilu so židmi a komunistami. Teraz zasa Cirkev robí kompromisy s liberalizmom a globalizmom. Ale verní a
rozumní sa vyskytujú aj na takomto podklade! Neobviňujme teda usilovne druhých, ale v prvom rade seriózne analyzujme svoje chyby!
Nekvalifikované generalizácie začali už sv. Augustínom. Ten vyhlásil svoje problémy so sexualitou za hlavný a prvotný hriech, ktorý zapríčinil všetko nešťastie nielen ľudstva, ale aj prírody. Okrem toho tvrdil, že nepokrstené deti idú do zatratenia a nešťastní samovrahovia en bloc takisto…

Väčšina z nich túži po pevnom bode a nie po slobode a veľa originálnych jednotlivcov a aj samozvaných vraj spasiteľných organizácií to využíva a ešte k tomu drzo siaha do našich vreciek.

Vzoprime sa tomu pevní vo viere!

57. Ľahšie je na iných hádzať špinu,
ako priznať si svoj omyl a vinu.

13. 7. 2022

     Problém a to stáročný je v tom, že kresťanská teológia, od katolíkov až po svedkov Jehovu, nie je postavená na Ježišovi Kristovi, ale na Auréliovi Augustínovi. Ľudstvo má od svojich počiatkov a cez všetky veky a kultúry tendenciu snívať o tom, že sme boli kedysi dokonalí a žili sme v zlatom veku, v akomsi konkrétne nedefinovateľnom raji. Veda nám tvrdí, že to tak nebolo a nielen naša história je úbohá a hriešna, ale už aj naše začiatky. Keď na tieto fakty poukazujem, nazývajú ma úmyselným heretikom. Nie, moji milí, nikdy som nenapísal niečo, o čom som nebol stopercentne presvedčený a čo som nekonzultoval so stovkami ľudí, aj s tými hrdinami, ktorý si nepredali zdravý rozum.
Preto nesnívajte ružové sny o vlastnej dokonalosti, vnímajte ľudskú hriešnosť a zlobu, ale nedávajte ľuďom za vinu aj to, za čo naozaj nemôžu.
Je ľahké kritizovať druhých a považovať sa za niečo výnimočné a keď už nie takmer dokonalé, tak aspoň dokonalejšie. Nie tomu nás učí Ježiš, ale tomu, aby sme vnímali brvno vo svojich očiach a aby sme si to dokázali priznať. Toto je to pokánie, ku ktorému vyzýva už Ján Krstiteľ a to je tá dobrá zvesť, za ktorú sme ochotní položiť aj svoj život. Poniektorí.
Ďalšia naša ľudská tendencia je niekoho obviňovať a keď už niet koho, obviňujeme Boha, že to nezariadil tak, ako si to my predstavujeme. Lenže Boh je vysoko na nebi a my sme tu pri zemi. Boh nás prostredníctvom Ježiša Krista a mnohých pred ním a aj po ňom naučil, že sa máme modliť, aby sa na svete a aj v našich osobných životoch diala Božia vôľa. A nie naša, ktorá umožňuje nám samým uzdravovať, zdokonaľovať sa ad extremis a dokonca iných takmer neomylne poučovať. Vidíme, k čomu to vedie, ak sa takíto zvestovatelia dostanú do politiky a sú postavení pred konkrétnu prácu, pri ktorej nestačí len kritizovať a vyhlasovať, že "mňa môže súdiť len Boh", ako sa doslova jeden z nich vyjadril.
Bože, buď im milostivý a aj nám, ktorí takých ľudí berieme vážne a preto je aj našou zásluhou a vinou, že sme ich nie celkom nevinnými obeťami.

KYRIE ELEISON!

58. Neuctievajme si všakovaké gnostiky a mystiky,
veď ich úbohé logiky položia bez paniky aj rafiky z trafiky.

22. 7. 2022

Korene Ježišovej vznešenej náuky sú bezpochyby v Starom zákone a v dejinách židovstva, aj keď niekedy človeku vstávajú vlasy dupkom nad tým, čo sa tam všetko dočíta. Aj preto sa už dávni kresťania snažili od neho oslobodiť a všelijako obrazne a komplikovane ho vykladať, spomeniem len Markióna. Nakoniec však Cirkev uznala posvätnosť, teda neoceniteľnú hodnotu týchto textov, aj keď už vtedy sa vedelo a niekedy aj povedalo, že nie sú až tak celkom logické a historické.
Mnohí sa čudujú, prečo v desatore nie je paragraf "Neoklameš". Ale ako tam môže byť, keď v tej knihe kníh sa klame na každej druhej strane? Abrahám klame faraónovi, Jakub Izákovi, Dávid Uriášovi a ak ďalej, nespomínam už takzvané vojnové ľsti za účelom úžitku pre vyvolených, bez ohľadu na deti a právoplatné majetky nevyvolených. Nakoniec, vidíme ako klamú tí samovyvolení, ktorí chcú byť považovaní za lepších, až doteraz a zvlášť v takzvaných zaujímavých a prelomových časoch.
Je teda všetko pravda, čo sa dočítame v našich uznaných lekciách, nič nevynechávame a nič neuprednostňujeme? Určite áno, ale aj tak to môže byť všetko pre nás neoceniteľným poučením, doslova pokladom, nie v zmysle matematického poznania, ale v zmysle chápania omylov reálnych ľudí a procesov. Predstavme si, že by sa v Egypte alebo Číne písali také veci o ich faraónoch a pánoch nebies, ako sa píšu a bez obalu rozoberajú o Dávidovi a Šalamúnovi. A to nehovorím o osobách nie až tak pomazaných. Máme teda aj my právo byť kritickí voči našim predchodcom a svätcom? Ale iste, veď povolanie proroka, ktoré sa ustanovilo práve v histórii Izraela pretrváva dodnes a aj Ježiš Kristus často poukazuje na jeho neustálu a trvalú platnosť. Preto rozmýšľajme kriticky a logicky o tom, čo "bolo starým povedané", ale nestrácajme k tomu úctu a rešpekt, ak nemáme stratiť úctu a rešpekt k tomu ľudskému druhu, ktorý všeličo tvorí a stvára a rád obviňuje práve tých druhých a predošlých.
Isteže treba brať ohľad predovšetkým na seba a svojich blížnych, ktorých definícia je v Starom zákone trochu iná, nehovoriac o všakovakých mišnách a talmudoch. Ježiš odpovedá na tento paradox redefiníciou svojho blížneho v podobenstve o milosrdnom Samaritánovi, ktorého väčšina vtedajších židov ex definitione za blížneho nepovažovala. Ako sa len to správanie ľudí stále opakuje, nehľadiac na stále väčšiu prepojenosť a logiku rôznych procesov na našej jedinej zemeguli!
Z falošných ohľadov na seba a pomaly už na všetkých sa vytvára jedna veľká nepravda a jedna hrozná diktatúra. Popierame overené pravidlá a vymýšľame nové, ale ani za svet si nepovieme pravdu do očí a nepriznáme si chyby, ktoré sme nielen v histórii tvorili, ale aj teraz stvárame, hoci sme už poučení a stále poučovaní až – až.
Vytvárame napríklad mytológiu o 2. vatikánskom koncile a nepriznáme ani za svet podstatné dve veci, ktoré sme zanedbali a ignorovali. 1. Bolo treba hlbšie sa zaoberať symbolickou rečou Písma a jej pravdivosťou, nie doslovnou, ale možno a určite ešte hlbšou. Zvlášť to platí pre knihy Starého zákona. 2. Malo sa konečne prikročiť k dobrovoľnosti celibátu a to aj po vysvätení.
To sú dva možno ani nie problémy, ale zatajované pravdy o "našich ľuďoch" a o "našich úplne dokonalých koreňoch", ktoré sa zamietli a stále zametajú pod koberec a smrdia neustále viac, takpovediac už až exponenciálne.
Bože, buď milostivý nám hriešnym a smiešnym!

Vlado Gregor, gregigregor58@gmail.com