Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Vladimír Pavlík
Hlavná stránka
Translator  

Sudca Najvyššieho súdu SR Ivan Rumana sa stal spolupáchateľom justičnej a exekútorskej mafie

Uznesenie NS SR

Zverejnenie anonymne doručeného svedectva,  slovenskou políciou nikdy  nevypočutého svedka, v prípade "nedotknuteľných" zločincov chránených slovenskou políciou, prokuratúrou a súdmi

            Predseda senátu Najvyššieho súdu SR Ivan Rumana  odmietnutím dovolania signatára Charty 77, účastníka Sviečkovej manifestácie 25. marca 1988 a občianskeho aktivistu Vladimíra Pavlíka definitívne dokončil dielo zločineckej skupiny  Osrman, Trnka, Stacho, Smatana a spol., podporovanej  časťou úplatnej RKC a dlhodobo krytou políciou, prokuratúrou a súdmi.

Vladimír Pavlík mal opäť smolu rovnako ako za bývalého režimu, keď nedokázal držať hubu a krok. Tentokrát po plyšovom privatizačnom prevrate si dovolil napísať článok o nelegálnom prevoze a pokuse o predaj obrazov renomovaných autorov v Rakúsku,  kde bol zadržaný dekan Pavol Trnka, evidovaný ako agent ŠtB.  Jeho kumpán Ľubomír Osrman sa vyhol väzenskej cele  v Rakúsku len vďaka zhode náhod, keďže jeho spoločník vycestoval do Rakúska o deň skôr bez jeho vedomia.  Vladimír Pavlík článok s názvom „Ľubomír Osrman, prezývaný Oserman, pravá ruka konšpirátora Smatanu – biele kone Miroslava Stacha“ uverejnený na stránke https://necenzurovane.net/stacho/osrman.html napísal na podklade výpovede korunného svedka, ktorý bol priamo pri preberaní úplatku od biskupa a tzv. vyslobodzovaní  dekana Trnku z väzenia v Rakúsku kde bol vyše 30 dní.

Následne sa  proti nemu spriahla celá zločinecký verbež a za každú cenu sa ho snažila umlčať. Sudca Róbert Jankovský, švagor Moniky Jankovskej, vydal na ich objednávku nezákonné predbežné opatrenie ešte pred podaním žaloby na ochranu osobnosti s likvidačnou tzv. nemajetkovou ujmou 50 000 eur a exekúciou jeho domu ak Vladimír Pavlík neodstráni uvedený článok. Toto predbežné opatrenie rovnako ako neskôr vynesené rozsudky neboli vykonateľné pretože Vladimír Pavlík nie je majiteľom ani prevádzkovateľom dotyčnej internetovej stránky, ktorej je len jedným z prispievateľov.

            Podrobnosti o snahách tejto zločineckej skupiny o likvidáciu Vladimíra Pavlíka a proti nemu začatých exekúciách sú podrobne zdokumentované na tomto portály.  Poslednou nádejou bolo dovolanie proti konečnému rozsudku v spore o tzv. ochranu osobnosti, ktoré zamietol predseda senátu NS SR Ivan Rumana, čím sa stal spolupáchateľom likvidácie Vladimíra Paplíka justičnou a exekútorskou mafiou, ktorá sa stala nástrojom  vyššie menovanej zločineckej skupiny.
Perzekúcia občianskeho aktivistu Vladimíra Pavlíka a jeho umlčanie je len potvrdením zločineckého charakteru spoločenského režimu, ktorý vznikol transformáciou reálneho socializmu na eštebácko-nomenklatúrny komunistický kapitalizmus s kontinuitou zločineckého právneho systému.
Sudca Ivan Rumana, ktorý kvôli nedostatočnej odbornosti neprešiel ako kandidát na európskeho sudcu v Luxemburgu je ďalším nástupcom   právneho nihilizmu a zneužívania práva a zákona v prospech ponovembrových zbohatlíkov, ktorí len vymenili ideologickú moc za moc ekonomickú.
Tí istí sudcovia, ktorí dnes prisluhujú oligarchii by v bývalom režime prisluhovali komunistickej štátnej moci.

Sudca Rumana v uznesení, ktoré je prílohou konštatoval, že žalobca Ľubomír Osrman nebol nikdy trestne stíhaný ani odsúdený za skutky, ktoré uvádzal vo svojom článku Vladimír Pavlík, preto má právo ako vážená osoba na ochranu svojho dobrého mena.  Na druhej strane účelovo nepovažoval za potrebné zaoberať sa otázkou prečo polícia nikdy nevypočula svedka opakovane navrhovaného Vladimírom Pavlíkom. Nebral v úvahu, že medzi procesné práva patrí najmä to, že účastník  konania má právo na vykonanie dôkazov, ktoré by preukázali pravdivosť jeho tvrdení. V danom prípade súd  svojvoľne rozhodol bez toho, aby   polícia vypočula ním navrhovaného svedka, čo by zásadne zmenilo situáciu a zo žalobcu by sa stal obvinený.  Sudca Rumana vedome kryl zločinecké spolčenie žalobcu so súdom v Považskej Bystrici, aby tým zmaril spravodlivosť a krivil právo.

V záujme pravdy zverejňujeme obsah svedectva svedka, ktorého výpoveď bola nežiadúca. Toto svedectvo bolo doručené anonymne bez uvedenia mena svedka a mena odosielateľa.

Vladimír Pavlík žiadal GP SR o poskytnutie ochrany svedkovi, čo bolo odignorované. NAKA z neho urobila hlupáka s odôvodnením, že nechcel uviesť meno svedka, zámerne však neuviedli, že im oznámil, že uvedie jeho meno a adresu až po poskytnutí ochrany a záruky nezávislého vyšetrovania o čo polícia vzhľadom na účasť prominentných osôb z radov cirkvi a bývalého slovenského politika a člena vlády nemala nikdy seriózny záujem.  Je evidentné, že išlo len o to, aby od svedka vytiahli čo vie, aby to mohli následne zamietnuť pod stôl.  Paradoxne v prípade kriminalizovania opozície v čo sa v súčasnosti zvrhol Matovičov tzv. boj proti korupcii je poskytovaná ochrana svedkov nadštandardne.

Svedectvo  slovenskou políciou nikdy  nevypočutého svedka

Osrmana poznám od dňa kedy ma vyzvala Trnkova mama spolu s Trnkovou gazdinou Danou Kulihovou, že Trnka zmizol. Dana Kulihová mi potvrdila, že mal v pláne s Osrmanom vycestovať do Rakúska za účelom predaja obrazov nejakému Kanaďanovi. Moja exmanželka nebola žiadna upratovačka. Od 12 rokov života pomáhala Trnkovi s farou hlavne s deťmi Mariánska družina, návštevy pamiatok, rôzne výlety modlenia atď. U Trnku pôsobila pokiaľ nezačala žiť so mnou, vtedy jej funkciu nahradila Dana Kulihová len s tým rozdielom, že s ním aj spávala. Trnka bol a je úchyl, bol na mladé dievčatka. Trnka je v spisoch ŠtB. Vo Visolajoch bol Boh, vedel vždy všetko vybaviť, zariadiť atď...televízor,  pračku školu dcére a pod... Moja ex vedela o všetkých  jeho aktivitách a sviniarnach. V noci kedy ma uprosili Dana -Trnková matka a moja ex, som začal pátrať čo sa stalo s Trnkom. Našiel som Osrmana a pred hotelom Manin v Považskej Bystrici sa mi posral a priznal, že s Trnkom mali isť spolu zaviesť Kanaďanovi obrazy do Rakúska ale Trnka ho ojebal a išiel o deň skôr a sám.
Následné som pátral až cez jedného Kanonika som sa dostal v Nitre k biskupovi ten potvrdil, že o Paľových kšeftoch vedia a dali mi 1,2 mil. Sk na jeho vyslobodenie. Zároveň ma poslal za Čarnogurským, ktorý ma už čakal a predo mnou volal konzulovi do Rakúska a preveroval si situáciu. Áno zistil, že je v base v Konjonburgu Viedeň za nelegálny  predaj obrazov spolu s jedným blaváčikom predajcom v NAY elektronika, ktorý bol pod tlakom Piťovcov nakoľko im dlžil prachy a spolu s nimi tam bola Ficova teta. po 31 dňoch som ich pomocou rakúskeho právnika, ktorého mi dohodil slovensky vojenský atašé, ktorého osobne  poznám a peniazmi od biskupa som ho na Slovensko viezol v osobnom  motorom vozidle Renault Clio modrej farby s dieselovým motorom, ktorý  vlastnila Dana Kulihová cez Berg domov. Počas jazdy som z podsvetia dostal info, že  ten Blaváčik nás bonzol a mali nás postrieľať za Jarovcami preto som zmenil priechod.
Mimochodom návštevy v base som robil za účasti šéfa paraolympionikov Karola z Bytče, podnikateľa Paľa a na ich autách nakoľko v tom období som mal auto pokazené. Dokonca som bol osobne vyzdvihnúť Trnkove auto zo Švechatu na Trnkovu prosbu z basy a po celý čas bolo zaparkované u mojej matky v Dolnom Hričove kde bol aj uschovaný jeden z kufrov v ktorom boli tie obrazy. To ako to robili s obrazmi mi povedali na fare v Bytči po vyslobodení a strašné sa na tom obaja bavili. Trnka bol v našej rodine od manželky ako člen rodiny, bol na všetkých  rodinných oslavách dokonca aj u mojej matky. Trnku som išiel vyslobodiť iba kvôli prosbe jeho matky lebo tá bola anjel na rozdiel od Trnku.

Čo sa tyká mojej exekúcie od Osrmana. Vznikla z toho, že u Osrmana som si prenajal kanceláriu za ktorú som riadne platil. Potom som si tam prenajal kaviareň s tým, že 1 rok nebudem platiť ako odmenu za to, že ho uchránim od tejto kauzy a ochránim ho pred Piťovcami, keby čosi. Som človek, ktorý dá na slovo chlapa a preto toto som na papier nedal a on mi po roku naraz vystavil faktúru na  14 000 eur. Tú z princípu nikdy nezaplatím. Osrman túto info podal Smatanovi a ten to šíril o mne po FB, že som neplatič a fašista. Moja exekúcia vznikla rozsudkom Jankovskeho, ktorý ma prišiel počas mojej PN-ky odsúdiť ku mne na byt. V tom období som sa liečil z ťažkej choroby. Samozrejme. že Jankovský bol motivovaný lebo prišiel ku mojim dverám a povedal, tak teraz ťa odsúdim ja!  Jankovský bol prepletený cez Stacha lebo Stachovu dcéru za sudkyňu vybrala komisia v zložení Jankovský a Loduhová. Loduhová dlhodobo býva v Stachovom byte nakoľko jej rekonštruujú dom. Loduhová keď som sa s Vladom dostavoval na pojednávania kvôli Osrmanovi sa nám vyhrážala, že nás dá vyviesť z chodby lebo sa na ňu usmievame. Osrman je konateľom alebo bol v istých firmách Stacha myslím, že to bola Prvá podnikateľská spoločnosť.

Kontinuitu totalitnej justície potvrdzujú aj oficiálne uverejnené príspevky z tlače ako  článok s názvom Zločinci v talároch? Za komunizmu súdili za úteky na Západ , dodnes pôsobia ako prokurátori a sudcovia
https://plus7dni.pluska.sk/ludia/zlocinci-talaroch-komunizmu-sudili-uteky-zapad-dodnes-posobia-ako-prokuratori-sudcovia
Obžalúvajú, súdia a rozhodujú o osudoch ľudí. Počas totality pritom ich pričinením končili občania vo väzení - len preto, že chceli opustiť neslobodný režim alebo žiť s rodinou.
https://dennikn.sk/587046/sudili-za-opustenie-republiky-a-su-na-sudoch-dodnes-nevidia-v-tom-problem/
Sudcovia, ktorí trestali za opustenie republiky, súdia dodnes. Nevidia v tom problém

História Najvyššieho súdu, ktorý sa stal v postkomunistickom období štátom v štáte je žalostnou ukážkou jeho personálneho obsadenia.
Potvrdzujú to kandidáti na post predsedu Najvyššieho súdu SR v minulosti, ktorých možno plným právom označiť za amorálny a zločinecký justičný hnoj. Jedná sa o Štefana Minárika, Haraldta Stiffela a Idu Hanzelovú.

Štefan Minárik má na svedomí politických väzňov Mariána Dudinského, Vojtecha Otmara, Emila Šveca, ako aj katolícku aktivistku Kesegovú a kňaza Labudu. Známy je aj kauzou Babinský, kde rozhodoval podľa želania politickej nomenklatúry na čele s Petrom Colotkom. Ako ortodoxný komunistický zločinec odsúdil počas totality nevinných ľudí pre politické názory odlišné od stanoviska ÚV KSS. Vždy vzorne slúžil a slúži vládnej moci.

Kandidátka Ida Hanzelová, manželka  bývalého generálneho prokurátora, pracovala na Ministerstve spravodlivosti SR v Bratislave a pred rokom 1990 tu bola šéfkou straníckej organizácie KSS. Bola kandidátkou ministerstva spravodlivosti a "združenia sudcov", ktoré sa malo pomenovať  ako B-družstvo SDKÚ a DS. Jej servilita vo vzťahu k  ministerstvu bola  príkladná.

Haraldt Stiffel bol  známy svojim výrokom, že v minulosti bol 4x vyhadzovaný z justície, nepovedal však, že na vyššie posty a vyššie súdy - až bol vyhodený až na Najvyšší súd SR. Bol  to jediný kandidát, ktorý nebol v KSS, ale svojou servilitou predbehol aj podstatnú väčšinu komunistov. Bol  známy tým, že bol členom senátu Najvyššieho súdu SR v Bratislave, ktorý prikázal Krajskému súdu v Banskej Bystrici začiatkom 80-tych rokov odsúdiť kňaza Labudu a katolícku aktivistku Kesegovú a keď krajský súd nerešpektoval toto stanovisko a týchto spod obžaloby oslobodil, bol opätovne členom senátu, ktorý zrušil oslobodzujúci rozsudok a vec prikázal iným sudcom v Banskej Bystrici, ktorí potom týchto nevinných odsúdili na bezpodmienečné tresty odňatia slobody.
Hoci na Najvyššom súde SR v Bratislave bol  dostatok aj takých sudcov, ktorí neboli  zaťažení minulosťou, bolo zarážajúce, že takýto sudcovia neboli vybraní ako kandidáti.

Začiatkom roka 1990 sa každý z týchto troch kandidátov obával skutočných previerok, ktoré sa chystali ale ktoré sa nikdy neuskutočnili a preto takéto osoby prežili v justícii až do dnešnej doby a drzo kandidovali na najvyšší post v justícii. Ani jeden z týchto kandidátov nemá čo robiť na súde akéhokoľvek druhu a stupňa. Sú to všetko skorumpovaní sudcovia vládnou mocou, ktorých životným krédom nie je spravodlivosť, ale dosiahnutie kariéry za akúkoľvek cenu. Pojmy svedomie a spravodlivosť sú pre nich neznámou kategóriou.

Jedna z obetí justičného zločinca Štefana Minárika, politický väzeň Emil Švec, napísal 3. februára 2002 predsedovi Senátu Parlamentu Českej republiky Petrovi Pithartovi list, ohľadom vyrovnania sa s minulosťou komunistického režimu.
V odpovedi Petra Pitharta z 14. februára 2002 boli aj tieto vety:
"Současně si uvědomuji, že kontinuita našeho a totalitného práva existuje a je velkou překážkou pro tyto snahy. Avšak tato právní filozofie byla již jednou přijata na základě tehdy stávající situace a my jsme nyní nuceni v jejím rámci, využívajíce i možnosti, které vyplývají z přirozených práv člověka, dělat vše, co se dá".
Keďže tento vysokopostavený politik tu jednoznačne potvrdil, že medzi časťou komunistickej nomenklatúry a tzv. vyšším disentom z Charty 77 došlo ku konkrétnym a záväzným dohodám, ktoré sa na Slovensku realizovali aj v mene VPN a KDH, tak sa nečudujme, že slovenská justícia je v takom stave hnoja a špiny.

Ignác Milan Krajniak  v publikácii s názvom Banda zlodejov
https://www.necenzurovane.net/pdf/banda_zlodejov_1.pdf
Šokujúca pravda o oligarchoch a politikoch na Slovensku  uviedol výrok Sv.Augustína

„Štát, ktorý by nebol organizovaný na základe
spravodlivosti, by sa zmenil na veľkú bandu zlodejov.“


Ani po voľbách v roku 2020 kedy sa autor stal ministrom sa nič nezmenilo.
Z uvedenej publikácie „posledného križiaka“  treba pripomenúť:
"...keď bol  Ivan Lexa  zatknutý v Južnej Afrike, konkrétne 14. júla. 2002. Dňa 18. júla 2002 ho previezli na Slovensko a krajský súd v Bratislave na neho uvalil väzbu. Vzhľadom na jeho predošlý útek to bolo logické. Napriek tomu ho po odvolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky nariadil z väzby prepustiť.

Súdy stáli takmer vždy na strane Ivana Lexu. V roku júli 1999 ho prepustili z väzby prvýkrát. Koncom roka 1999 rozhodol ústavný súd o tom, že sa na únos Kováča mladšieho vzťahujú Mečiarove amnestie. V roku 2002 súd opäť rozhodol o Lexovom prepustení z väzby. Neskôr súdy právoplatne oslobodili Ivana Lexu vo všetkých kauzách. Okrem kauzy „Triptych“, v ktorej bol uznaný za vinného a bol odsúdený na finančný trest pol milióna korún.

Ako je možné, že slovenské súdy rozhodovali v nadštandardne veľkej väčšine prípadov v prospech aktérov nášho príbehu? Ako je to možné? Na prvý pohľad sa núka jednoduché vysvetlenie: Lexovci majú veľmi dobrých právnikov. Žartujem."

Podobnosť môže byť čisto náhodná keďže nedávno Najvyšší súd prepustil po 3 týždňoch z vyšetrovacej väzby bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka. V tomto prípade však je potrebné uviesť, že ak autor knihy nazval Smer bandou zlodejov, súčasná vláda by sa mala volať banda hlupákov, pretože obviniť po vyše dvoch rokoch vlády Kaliňáka a Fica zo založenie zločineckej skupiny len za to, že upozornili na daňové podvody Kisku a Matoviča je absolútny amaterizmus a diletanstvo.
Fico a Kaliňák mali byť totiž už dávno obvinený za úplne iné veci spojené s ekonomickou trestnou činnosťou ako okrem iného kauza Kovošrot na čo už dávno upozorňoval bývalý minister vnútra Vladimír Palko, alebo aktivity Ficovej firmy R.F. Development, jeho prepojenie na Interpolom hľadaného Aarona Kedara alias Fridricha Kardoša,  či aktivity jeho manželky Svetlany a Ivany Herichovej.

Vyšetrovanie skončilo zabudnite!  Takto funguje kúpené právo na Slovensku. Zločinci a farizeji môžu pokojne spávať a sotva ich bude trápiť svedomie, Iba ak na smrteľnej posteli kedy sa skončia ich biedne životy v pretvárke a klamstve. Ctihodnosti z justície a všetci tí, ktorí sa na ničení životov iných podieľali však v hodine smrti zistia, či existuje spravodlivosť, ktorá je nad svetskými zákonmi, ktoré počas života ohýbali a krivili.
     Ostáva otázka, veria vôbec v Boha ľudia ako dekan Trnka, nitriansky biskup alebo Ján Čarnogurský, ak dokážu kvôli špinavým peniazom ničiť zdravie a život človeka, ktorý celý život obetoval pravde a spravodlivosti ako Vladimír Pavlík? Nestačí im, že nezákonnosti zamietli pod koberec a vytiahli z väzenia  Pavla Trnku, prípad následne zamietli pod koberec s výsledkom skutok sa nestal?  Oni chcú aj za cenu zničenia človeka zabrániť, aby vyšla na povrch skutočná pravda a nie tá ich zmanipulovaná a kúpená! Čo sú to za ľudia, ktorí sa nezastavia ani pri psychickom a fyzickom ničení starého a chorého človeka exekúciami, ktorého na staré kolena chceli pripraviť aj o strechu nad hlavou?
Všetkých týchto zločincov, farizejov a zákonníkov spája jedno spoločné, nenávisť k pravde, odvahe, cti a statočnosti, ktorá im bola vždy cudzia.

Na mieste je citát z biblie:

Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel prv ako vás. Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie ste zo sveta, že som si vás ja vyvolil zo sveta, svet vás nenávidí. Spomeňte si na slovo, ktoré som vám povedal: Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás; ak zachovávali moje slovo, budú zachovávať aj vaše. Ale to všetko vám budú robiť pre moje meno, lebo nepoznajú toho, ktorý ma poslal.“
(Jn 15, 18-21)


Pozorovateľ


ZLOČINCI ZODPOVEDNÍ ZA GENOCÍDU CELÝCH SKUPÍN OBČANOV SLOVENSKA A SOCIÁLNE SAMOVRAŽDY CHCÚ DOHNAŤ K SMRTI OBČIANSKEHO AKTIVISTU VLADIMÍRA PAVLÍKA !   
https://www.necenzurovane.net/stacho/osrman5.html

SLOVENSKÁ JUSTIČNÁ A EXEKÚTORSKÁ MAFIA, PREPOJENÁ S EKONOMICKO - POLITICKÝMI ZLOČINCAMI, V AROGANCII A HYENIZME NEMÁ VO SVETE KONKURENCIU!    

https://www.necenzurovane.net/stacho/vrahovia43.html
ÚSTAVNÝ SÚD SR SA STAL SPOLUPÁCHATEĽOM JUSTIČNEJ A EXEKÚTORSKEJ MAFIE

 


   PRINT RSS

 

             
Hlavná stránka