Adresa pre doručovanie: Vladimír Pavlík, Orlové 75, 017 01 Považská Bystrica
Okresný súd Považská Bystrica
Školská 226,
017 01 Považská Bystrica
č. k. 6C/197/2015
ODVOLANIE
Navrhovateľ: Ľubomír Osrman
nar.: .................
bytom: ................, 017 01 Považská Bystrica
Zastúpený: Mgr. Vladimírom Karáskom, A.K. Stred 60/55, 017 01 Považská Bystrica
Odporca: Vladimír Pavlík
nar.: 10. 9. 1948
Orlové 75
017 01 Považská Bystrica
proti rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 8. 1. 2020,
č. k. 6C/197/2015
Proti rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 8. 1. 2020, č. k. 6C/197/2015, podávam týmto v zákonnej lehote
Odvolanie
a navrhujem, aby odvolací súd predmetné zmenil a žalobu v plnom rozsahu zamietol.
Rozhodnutím Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 8. 1. 2020 č. k. 6C/197/2016 súd rozhodol, že žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia zverejniť a minimálne po dobu 30 dní zverejnenú ponechať na internetovej stránke, registrovanej pod doménou http://necenzurovane.net na hlavnej stránke nasledovnú informáciu: „Ospravedlnenie Ľubomírovi Osrmanovi“ Žalovaný bezprostredne pod nadpisom ospravedlnenia zverejní v čiernej farbe a vo veľkosti a druhu písma názvu článku pôvodne zverejneného dňa 26. 03. 2015 s nasledovným obsahom:
„Ja Vladimír Pavlík sa ospravedlňujem za zverejnenie článku pod názvom „ Ľubomír Osrman prezývaný Oserman, pravá ruka konšpirátora Smatanu–biele kone Miroslava Stacha, zverejneného dňa 26. 03. 2015. Zverejnením nepravdivých a neoverených tvrdení a hanlivých výrokov v tomto článku, ktoré sa nezakladajú a pravde, som neoprávnene zasiahol do práva Ľubomíra Osrmana na ochranu osobnosti, za čo sa Ľubomírovi Osrmanovi ospravedlňujem.
Žalovaný je povinný natrvalo zabezpečiť odstránenie článku zverejneného dňa 26. 03. 2015 z webovej stránky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy sumu, vo výške 5 000 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd žalobu vo zvyšku zamietol.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhradu trov konania, o ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
I.
V odôvodnení rozsudku absentuje skutočnosť, že odvolací súd v Trenčíne, zrušil rozsudok prvostupňového súdu zo dňa 11. 8. 2016 pre zmeškanie, ktorým predošlý sudca JUDr. Ladislav Vašut uložil žalovanému povinnosť uverejniť na svojej webovej stránke ospravedlnenie, zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu vo výške 50 000 eur a uhradiť trovy konania vo výške 100%.
Odvolací súd v odôvodnení rozsudku sp.zn. 6C/197/2017-104, 3715205521 zo dňa 8. 8. 2018 uviedol:
7. podľa Čl.6 ods. 1 CSP strany sporu majú rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať nerovnovážne postavenie strán sporu.
9. Podľa Čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
10. Podľa Čl. Ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...
Okresný súd nebral v úvahu právny názor odvolacieho súdu a rozhodol opäť jednostranne a arbitrárne v neprospech žalovaného v jeho neprítomnosti, čím porušil procesné právo žalovaného navrhovať dôkazy a vyjadriť sa ku všetkým súdu predloženým dôkazom, pričom súd pred vynesením rozsudku nedoručil žalovanému uznesenie o ukončení dokazovania a žalovaný má za to, že uznesenie o ukončení dokazovania zrejme ani vydané nebolo. Súd zamietol návrh žalovaného na dokazovanie a prerušenie konania zo dňa 8. 7. 2019, návrh na dokazovanie zo dňa 24. 9. 2019, ako aj návrh na prerušenie konania a ospravedlnenie neúčasti na konaní zo dňa 28. 11. 2019. Sudca pritom v odôvodnení rozsudku na str. č. 14 ods. 9 v rozpore s uvedenými skutočnosťami nepravdivo uvádza, citujem: „Súd ďalšie dôkazy nevykonal nakoľko strany ďalšie dôkazy nenavrhli“.
Nevykonanie dôkazov, ktoré strany riadne navrhli, je súd povinný náležite odôvodniť. Ak súd nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom tieto boli riadne navrhnuté stranou sporu, zakladá sa tým odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Odvolací súd môže následne dokazovanie v nevyhnutnej miere zopakovať, a to vykonaním dôkazov, ktoré strany sporu navrhli v konaní pred súdom prvej inštancie.
Súd sa náležite nevysporiadal s dôvodmi na prerušenie konania, ktoré žalovaný uvádzal zdôrazňujúc, že prokuratúra a polícia odo dňa prvého podania 19. 7. 2016 ani za vyše tri roky nevykonala základné úkony pre vyšetrenie podozrenia z trestnej činnosti tým, že nepredvolala a nevypočula svedka, ktorého žalovaný navrhoval a nevykonala konfrontáciu s podozrivým Ľubomírom Osrmanom, pričom žalovaný dňa 26. 11. 2019 podal sťažnosť Úradu inšpekčnej služby MV SR. Tento svedok sa okrem toho, že bol prítomný pri rozhovoroch žalobcu s dekanom Pavlom Trnkom o ich trestnej činnosti sa aj priamo podieľal na sprostredkovaní prepustenia, rakúskou políciou zadržaného, dekana Pavla Trnku za finančnú províziu.
V každom demokratickom a právnom štáte by orgány činné v trestnom konaní v obdobnom prípade poskytli svedkovi, ktorému hrozí kvôli výpovedi bezprostredné riziko ohrozenia adekvátnu ochranu a okamžite by bol vypočutý. Skutočnosť, že sa tak nestalo ani po podaniach na najvyššie miesta prokuratúry a polície potvrdzuje, že Slovenská republika porušuje zásady právneho štátu a stala sa štátom ovládaným organizovaným zločinom.
V 18 stranovom zmätočnom odôvodnení plného opisu s vecou priamo nesúvisiacich skutočností, sa zakrýva podstatná skutočnosť, že doposiaľ nebol vypočutý a so žalobcom konfrontovaný svedok, ktorého žalovaný navrhoval predvolať vo svojich podaniach odoslaných priamo Generálnej prokuratúre, Úradu Špeciálnej prokuratúry a Policajnému prezidentovi Milanovi Lučanskému. V rozpore s tým si súd osvojil účelovo len tvrdenia žalobcu, dekana Pavla Trnku, evidovaného ako agenta ŠtB, reg. č. 13808, krycie meno Paľo a iných svedkov spriaznených so žalobcom, ktoré súd jednostranne prezentuje v prospech žalobcu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu zo dňa 12.10.2017 v „kauze Babiš" kde dal za pravdu Ústavu pamäti národa, ktorý napadol rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý sa dopustil viacerých závažných pochybení pri výsluchu bývalých príslušníkov ŠtB, ktorý vypovedali v prospech Andreja Babiša. Ústavný súd spochybnil hodnovernosť svedectiev bývalých príslušníkov ŠtB, ktorí sa svojou činnosťou podieľali na presadzovaní komunistického režimu, čo objektívne vyvoláva pochybnosti o ich dôveryhodnosti" a zdôvodnenie, prečo ich súdy považovali za dôveryhodných svedkov, „Ústavný súd považuje za nepostačujúce a svojvoľné, pričom absencia riadneho odôvodnenia dôveryhodnosti týchto svedkov zásadným spôsobom spochybňuje rešpektovanie princípov spravodlivého procesu v preskúmavanej veci". Sudca Kysucky považuje výpoveď svedka Pavla Trnku za hodnoverného, čo okrem jeho spolupráce s ŠtB spochybňuje aj skutočnosť, že bol podozrivý z trestnej činnosti vyšetrovanej políciou a je preto vylúčené, aby sa k trestnej činnosti priznal v občianskom konaní.
Sudca sa svojvoľne stanovil do úlohy polície a prokuratúry bez toho, aby si vyžiadal trestný spis vo veci dekana Trnku a bez toho, aby bol vypočutý a so žalobcom konfrontovaný svedok navrhovaný žalovaným. Týmto sudca zjavne prekračuje svoje právomoci a ním prezentované právne uzávery o vyvrátení podozrenia zo spoluúčasti žalobcu na trestnej činnosti sú preto právne irelevantné. Sudcom uvádzané konštrukcie preto nemajú žiadnu právnu hodnotu a samotný rozsudok robia zmätočným.
V dôsledku nevyhodnotených dôkazov jednotlivo a súhrne napadnutý rozsudok trpí vadami konania, jednak procesnými aj hmotnoprávnymi, ktoré ho robia nepreskúmateľným. Vydaním rozhodnutia súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Súd odmietol ako dôvod na prerušenie konania podanie sťažnosti proti porušeniu základných práv a slobôd podľa čl. 127 ods.1 Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobodách zo dňa 18. 1. 2019 o ktorej Ústavný súd ku dňu vynesenia rozsudku nerozhodol a ktorá je vedená pod. sp. zn. Rvp 111/2019.
Dôkaz:Sťažnosť na postup GP SR a NAKA vo veci podania týkajúceho sa nových okolností podozrenia z trestnej činnosti odoslaná dňa 30.7.2019 Policajnému prezidentovi Milanovi Lučanskému 
II.
Rozsudok vydaný na podklade nepravdivého opísania rozhodujúcich skutočností v žalobnom návrhu a rozsudku v ktorého odôvodnení sú uvedené nepravdivé skutočnosti je v rozpore s CSP ako aj právom na spravodlivé súdne konanie a je dôvodom, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.
Nepravdivé skutočností sú jednoznačne preukázateľne týmito dôkazmi:
1. Žalobca v skutočnosti nemal nikdy záujem o ochranu svojho mena. Cieľom žalobcu bolo od začiatku podaním návrhu na vydanie predbežného opatrenia, o ktorom rozhodol sudca JUDr. Robert Jankovský dňa 20. 4. 2015 a návrhom na exekúciu zo dňa 7. 5. 2015 s požiadavkou dražby rodinného domu a pozemku žalovaného dosiahnuť jeho umlčanie, aby sa týmto zabránilo obnoveniu vyšetrovania trestnej veci dekana Trnku, ktoré bolo zastavené. Žalobca si je vedomý, že ak by bol svedok navrhovaný žalovaným vypočutý a konfrontovaný so žalobcom existovala by totiž dôvodná hrozba obnovenia vyšetrovania v tejto trestnej veci. Ak by mal žalobca skutočne záujem na ochrane svojho mena, kontaktoval by administrátora webovej stránky a žiadal o uverejnenie svojho stanoviska resp. o odstránenie tohto článku, keďže kontaktná adresa administrátora bola uverejnená na tejto stránke. Namiesto toho žalobca nepravdivo v žalobnom návrhu uvádzal, že administrátorom a vlastníkom stránky je žalovaný. Ako potvrdzuje emailová komunikácia s administrátorom, doručená žalovanému, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu po prvý krát kontaktoval web. necenzurovane.net až dňa 26. 9. 2019. Ako dokazuje odpoveď administrátora zo dňa 26. 9. 2019 žalobcovi bola oznámená emailová adresa vlastníka webovej stránky s odporúčaním, aby ho kontaktoval vo veci požiadaviek týkajúcich sa uverejnených príspevkov. Žalobca však súdu nepredložil túto komunikáciu a aj naďalej trval na svojich nepravdivých tvrdeniach, že vlastníkom a prevádzkovateľom stránky je žalovaný.
Dôkaz:
1. Predbežné opatrenie JUDr. R. Jankovského sp.zn. 7C/138/2015 zo dňa 20. 4. 2016.
(Bolo zrušené krajským súdom Trenčín)
2. Návrh na exekúciu zo dňa 7. 5. 2016 (Bola zastavená po zrušení predbežného opatrenia)
3. E-mail právneho zástupcu žalobcu odoslaný administrátorovi necenzurovane.net zo dňa 26. 9. 2019
4. Odpoveď administrátora necenzurovane.net. zo dňa 26. 9. 2019
2. Po vynesení pre žalobcu likvidačného rozsudku pre omeškanie s povinnosťou zaplatiť 50 000 eur, žalobca upozornil na zneužívanie justície na Slovensku ministrov spravodlivostí viacerých štátov listom v ktorom uviedol, že dôvodom jeho justičnej likvidácie je aj skutočnosť, že ako v tom čase jediný písal o dnes už bývalej štátnej tajomníčke MS SR Monike Jankovskej a o jej prepojení so svojím švagrom sudcom JUDr. Robertom Jankovským. Obaja menovaní mali v minulosti blízke kontakty na neskôr zavraždených mafiánov bratov Čongrádyovcov a v spojení s exekučnou mafiou sa podieľali na ekonomickej likvidácii okrem iných aj podnikateľa Ondreja Janíčka o čom žalovaný taktiež publikoval vo viacerých článkoch na internete.
Následne sudca JUDr. Vašut, ktorý vydal rozsudok pre zmeškanie odišiel na vlastnú žiadosť do predčasného dôchodku a vec bola pridelená sudcovi Okresného súdu Považská Bystrica Mgr. Liborovi Kysuckému.
Je preukázateľné, že doplnené odvolanie zo dňa 3. 7. 2017 proti rozsudku žalovaný už podával sudcovi Mgr. Kysuckému, ktorý postupoval vo veci so snahou odstrániť chyby, ktorých sa dopustil JUDr. Vašut a preto obdobne znemožňoval žalovanému uplatniť si svoje procesné práva. Všetky námietky žalovaného pre porušovanie práva na spravodlivé prejednanie veci a jej odňatie Okresnému súdu Považská Bystrica boli zamietnuté.
Sudca Mgr. Kysucký mal od začiatku prejednávania vedomosť, že žalovaný nie je vlastníkom ani prevádzkovateľom webovej stránky, čo jednoznačne potvrdzuje uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 6C/197/2015-173 IČS: 3715205521 zo dňa 26. 5. 2017. Žalovaný bol vyzvaný, aby sa vyjadril k podaniu doručenému Okresnému súdu dňa 16. 9. 2016 označenému ako „Oznámenie Okresnému súdu Považská Bystrica“ bez podpisu s označením autora „Admin“. Z uznesenia je zrejme, že v súdnom spise sa nachádza oznámenie administrátora webovej stránky, s ktorým žalovaný nebol v rámci konania oboznámený a keďže mu nebolo súdom doručené, nemohol sa k nemu vyjadriť. Sudca existenciu tohto oznámenia admina v odôvodnení rozsudku zámerne neuviedol, čo dokazuje, že evidentne manipuloval s listinným dôkazmi v prospech žalobcu a zatajoval dôkazy, ktoré by mohli byť dôležité pre rozhodnutie vo veci.
Dôkaz:
1. Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 6C/197/2015-173 IČS: 3715205521 zo dňa 26. 5. 2017
2. Súdny spis 6C/197/2015
Sudca v rozsudku vedome nepravdivo uvádza, že stránka je anonymná, čo je dôvodom prečo je žalovaným autor článku a nie jej prevádzkovateľ. Sudca zatajil listinný dôkaz, ktorý je dôležitý pre dokazovanie a rozhodnutie vo veci, ktorým je dňa 27. 8. 2019 súdu predložená žiadosť kpt. JUDr. Ľubomíra Huliačeka, staršieho vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva PZ odboru kriminálnej polície, Jilemnického 1A, 911 42 Trenčín zo dňa 9. 1. 2019. V predmetnej žiadosti sa uvádza, že sa vedie trestné konanie vo veci prečinu ohovárania a zločinu krivého obvinenia. Z podnetu jedného z poškodených vyplýva, že na internetovom portáli boli zverejnené články, ktoré bezprostredne súvisia s vyšetrovanou vecou. Na základe záväzného pokynu dozorujúceho prokurátora je potrebné zistiť administrátora, prípadne vlastníka stránky www.necenzurovane.net. Nakoľko na danej stránke sa iný kontakt na zodpovednú osobu za vedenie portálu ako tento mailový nenachádza, žiada o odpoveď s kým je možné danú vec prejednať, kto je zodpovedný za chod danej internetovej stránky.
Žalovanému bolo oznámené, že vyšetrovateľovi bol poskytnutý kontakt na osobu, ktorá je vlastníkom stránky s ktorou vyšetrovateľ údajne komunikoval a že sa jednalo o trestné oznámenie bývalej štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej proti podnikateľovi Ondrejovi Janíčkovi.
Nebol preto žiadny problém, aby si súd vyžiadal vyjadrenie vyšetrovateľa KR PZ Trenčín a zistil kto je vlastníkom webovej stránky.
Dôkaz:
1. Žiadosť kpt. JUDr. Ľubomíra Huliačeka, staršieho vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva PZ odboru kriminálnej polície, Jilemnického 1A, 911 42 Trenčín zo dňa 9. 1. 2019
2. Písomné zdôvodnenie námietky zaujatosti podanej na pojednávaní dňa 14. 8. 2019 a uplatnenie práva na nestranný súd a nestranného sudcu zo dňa 27. 8. 2019, ktorej prílohou č. 4 bola žiadosť OKP KR PZ v Trenčíne o kontakt na osobu ktorá je zodpovedná za prevádzkovanie stránky www.necenzurovane.net
III.
Odôvodnenie rozsudku súdu okrem toho, že obsahuje preukázateľne nepravdivé skutočnosti, je opäť tak ako predošlé rozhodnutie z 11. 8. 2016 nevykonateľné, pretože žalovaný nemôže ako jeden z prispievateľov webovej stránky určovať a nariaďovať čo má jej prevádzkovateľ uverejňovať na hlavnej stránke, určovať mu čo má byť odstránené a akú farbu, veľkosť a druh písma má použiť. Je to rovnako nemožné, ako keby autor blogu určoval prevádzkovateľovi čo má zverejniť a čo cenzurovať. Súdnym rozhodnutím je možné takéto povinnosti uložiť výlučne len prevádzkovateľovi.
Rozsudok plne zapadá do štatistiky euro-barometra podľa ktorej 72% občanov Slovenska neverí v právny štát a nedôveruje justícii. Prvostupňový súd rozhodol svojvoľne a predčasne, pričom sa nevysporiadal s predbežnou otázkou možného podozrenia žalobcu formou spolupáchateľstva na trestnej činnosti. Posúdenie tejto predbežnej otázky nie je možné bez predvolania a vypočutia svedka resp. jeho konfrontácie so žalobcom, čo môže byť výlučne len v kompetencii polície, v opačnom prípade by išlo o marenie dôkazov a vyšetrovania.
Vzhľadom na súčasnú vnútropolitickú situáciu v Slovenskej republike bude zákonné vyšetrenie podozrenia z inkriminovanej trestnej činnosti možné len po zásadných personálnych zmenách vo vedení Policajného prezídia, Generálnej prokuratúre, Úradu špeciálnej prokuratúry a Ministerstva spravodlivosti po voľbách a vzniku novej vlády. Občianskou povinnosťou žalobcu bude preto podanie podnetu novej vláde na vyslovenie nedôvery Prezidentovi policajného zboru, Generálnemu prokurátorovi a Špeciálnemu prokurátorovi. Menovaní hoci boli k tomu žalovaným opakovane vyzvaní nepodnikli žiadne kroky vyplývajúce zo zákona o prokuratúre a samotných ich povinností, ktoré by viedli k predvolaniu a vypočutiu svedka navrhovaného žalovaným čo je v právnom štáte neprípustné.
Je potrebné zdôrazniť, že Prezident policajného zboru, ktorý zakrýval trestnú činnosť selektívne ním vybraných členov organizovaných zločineckých skupín, s ktorými sa dôverne pozná a ktorý určuje kto bude vyšetrovaný a kto nie, čo je bližšie špecifikované v doplnení odvolania, nemôže byť zárukou dodržiavania princípov právneho štátu a preto je medializovaná výzva lídra strany OĽaNO Igora Matoviča, aby Policajný prezident očistil NAKU od mafie za použitia detektora lží plne opodstatnená.
Na základe uvedených dôvodov a dôkazov žalovaný navrhuje, aby odvolací súd po vykonaní dokazovania o veci rozhodol, rozsudok prvostupňového súdu zmenil a žalobu v plnom rozsahu zamietol.
Prílohy:
1. Sťažnosť na postup GP SR a NAKA odoslaná Policajnému prezidentovi Lučanskému 30.7.2019
2. Návrh na exekúciu zo dňa 7. 5. 2016 (Bola zastavená po zrušení predbežného opatrenia)
3. E-mail právneho zástupcu žalobcu odoslaný administrátorovi necenzurovane.net zo dňa 26. 9. 2019
4. Odpoveď administrátora necenzurovane.net. zo dňa 26. 9. 2019
5. Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 6C/197/2015-173 IČS: 3715205521 zo dňa 26. 5. 2017
6. Žiadosť kpt. JUDr. Ľubomíra Huliačeka, staršieho vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva
PZ odboru kriminálnej polície, Jilemnického 1A, 911 42 Trenčín zo dňa 9. 1. 2019
7. Písomné zdôvodnenie námietky zaujatosti a uplatnenie práva na nestranný súd
a nestranného sudcu zo dňa 27. 8. 2019, ktorej prílohou č. 4 bola žiadosť OKP KR PZ
v Trenčíne o kontakt na osobu ktorá je zodpovedná za prevádzkovanie stránky
www.necenzurovane.net
V Považskej Bystrici dňa 10. 3. 2020
Vladimír Pavlík
Doplnenie odvolania:
I.
Ako občiansky aktivista a bývalý redaktor Necenzurovaných novín, ktoré vychádzali v 90-tých rokoch, v súčasnosti publikujem na internete okrem iných aj na webovej stránke necenzurovane.net. V roku 2015 som sa od môjho dlhoročného známeho, ktorého informácie sa vždy zakladali na pravde, dozvedel o závažných okolnostiach týkajúcich sa oficiálne políciou odmietnutej trestnej činnosti, ktorá bola vyšetrovaná v roku 2007 a o ktorej informovali aj média. Na základe zistených skutočností svedka, ktorý sa priamo podieľal na prepustení podozrivého dekana Pavla Trnku z cely predbežného zaistenia existuje dôvodné podozrenie, že sa na trestnej činnosti podieľal aj obchodník s obrazmi z Považskej Bystrice Ľubomír Osrman. Jednalo sa o kauzu bytčianskeho dekana Pavla Trnku, ktorého zaistili vo Schwechate pri Viedni a obvinili z podvodu predaja falzifikátov obrazov známych maliarov. Rakúska polícia ho podozrievala, že riadil skupinu Slovákov a Rakúšanov, ktorá chcela predať 12 obrazov v hodnote 16 miliónov eur.
Keďže na prepustení dekana sa angažovali za finančnú províziu vplyvné osoby z cirkvi a údajne aj Ján Čarnogurský, vo verejnom záujme som na základe informácii svedka, ktorého som navrhol vypočuť, napísal článok s názvom „ Ľubomír Osrman prezývaný Oserman pravá ruka konšpirátora Smatanu–biele kone Miroslava Stacha“, ktorý bol uverejnený na internete dňa 26. 3. 2015.
Po publikovaní tohto článku Ľubomír Osrman podal na mňa trestné oznámenie za ohováranie, ktoré chcelo Obvodné oddelenie polície v Považskej Bystrici odstúpiť na Okresný úrad ako priestupok. Polícii som však sám navrhol, aby vec bola postúpená kriminálnej polícii OR PZ v Považskej Bystrici, kde by bol Ľubomír Osrman konfrontovaný so svedkom, ktorého som navrhol vypočuť. Ľubomír Osrman konfrontáciu odmietol a keďže jeho trestné oznámenie bolo odmietnuté rozhodol sa ma umlčať a zabrániť šíreniu tohto článku podaním návrhu na vydanie predbežného opatrenia a následne podaním žaloby o ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy vo výške 50 000 eur, čo by pre mňa ako dôchodcu bolo likvidačné.
II.
Dňa 4. 5. 2015 som obdržal uznesenie Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp.zn.
7C/138/2015-11 zo dňa 20. 4. 2015 o predbežnom opatrení, ktorým súd na základe návrhu
Ľubomíra Osrmana nariadil, aby som odstránil napriek tomu, že som nikdy nebol majiteľom ani prevádzkovateľom žiadnej internetovej stránky, zo „svojej“ internetovej stránky
registrovanej pod doménou http://necenzurovane.net a http://necenzurovane.ueuo.com uvedený článok. Z tohto dôvodu bolo uznesenie o predbežnom opatrení nevykonateľné.
Ďalej súd nariadil, aby som sa zdržal publikovania na týchto internetových stránkach akéhokoľvek príspevku, ktorý nadväzuje na tento článok. Súd uložil navrhovateľovi povinnosť v lehote 30 dní podať návrh na ochranu osobnosti.
Dňa 18. 5. 2015 som podal proti uzneseniu o predbežnom opatrení odvolanie a súčasne aj námietku zaujatosti sudcu JUDr. Roberta Jankovského a uplatnil si právo na nestranný súd, pretože z postupu samosudcu bolo evidentné, že sa jedná o zneužívanie justície pretože existuje dôvodné podozrenie o prepojení samosudcu s osobami, ktoré stoja v pozadí podania návrhu.
Napriek tomu, že o odvolaní proti predbežnému opatreniu Okresného súdu
v Považskej Bystrici Krajský súd v Trenčíne ešte nerozhodol, už dňa 7. 5. 2015 Ľubomír Osrman, prostredníctvom svojho právneho zástupcu Mgr. Vladimíra Karáska, podal návrh na vykonanie exekúcie pre nesplnenie povinností uložených uznesením o predbežnom opatrení. V tomto návrhu sa ešte pred podaním návrhu na ochranu osobnosti a meritórnom rozhodnutí vo veci súdom domáhal, aby bolo zriadené exekučné záložné právo na nehnuteľnosti v mojom vlastníctve – rodinného domu a pozemku so záhradou. Ľubomír Osrman takto konal s úmyslom mi privodiť zdravotnú ujmu resp. smrť, keďže mu bolo známe, že som mal v minulosti mozgovú príhodu.
Nie je mi známy žiadny obdobný prípad v niektorom z právnych a demokratických štátov, kde by sa v spore o ochranu osobnosti ešte pred podaním návrhu a právoplatnom rozhodnutí súdom o veci vykonala exekúcia z dôvodu zabránenia šírenia informácii o podozrení z trestnej činnosti. Som presvedčený, že podobné praktiky sú vlastné len totalitným režimom a diktatúram. Postup Okresného súdu v Považskej Bystrici a exekúcia sa rovná poprave, ktorá by bola vykonaná ešte pred podaním obžaloby a vynesením rozsudku len na základe predbežného opatrenia. Ak by však súd pri prejedaní veci zistil nevinu, následky popravy ešte pred začatím konania by však už boli nezvratné.
Na základe rozhodnutia sudcu Okresného súdu v Považskej Bystrici JUDr. Jankovského, švagra bývalej štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej, začala súdna exekútorka JUDr. Mária Hlavňová, Exekútorský úrad Košice, zjavne predčasnú a nezákonnú exekúciu rozhodnutím sp. zn. EX 406/2015 zo dňa 11. 6. 2015. Vyzvala ma k zaplateniu predbežných troch exekúcie vo výške 177,96 eur.
Napriek tomu, že som túto sumu hradil dňa 22. 6. 2015, z oznámenia Poštovej banky a poštárky, ktorá mu nosila dôchodok sa dozvedel, že mi bol zablokovaný účet v banke a vyplácanie dôchodku príkazom na pohľadávku exekúcie vo výške 327, 88 eur.
Námietky proti exekúcii a trovám exekúcie sudca Okresného súdu Považská Bystrica JUDr. Robert Jankovský uznesením sp.zn. 7Er/440/2015-29 zo dňa 4. 8. 2015 zamietol.
Dňa 5. 8. 2018 Krajský súd Trenčín uznesením 5 Co/642/2015-60 v plnom rozsahu zrušil uznesenie o predbežnom opatrení a keďže následne Okresný súd Považská Bystrica uznesením 7Er/440/2015-33 zo dňa 16. 9. 2016 zastavil exekúciu a exekútorovi trovy exekúcie nepriznal vyzval som exekútorku, aby mi vrátila sumu, ktorú som uhradil za predbežné trovy exekúcie. Exekútorka na výzvu rovnako ako aj na predžalobnú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia neodpovedala.
Som presvedčený, že táto exekúcia vôbec nemala byť a preto som sa domáhal vrátenia peňazí neoprávnene vyplatených za predbežné trovy exekúcie. O mojom návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia rozhodoval sudca JUDr. Ladislav Vašút, ktorý rozhodoval aj o žalobe na ochranu osobnosti podanej Ľubomírom Osrmanom. Sudca JUDr Ladislav Vašut rozsudkom sp. zn. 6C/408/2015-66 zo dňa 28. 1. 2015 môj návrh zamietol, čím mi spôsobil ďalšiu finančnú ujmu, titulom hradenia trov konania exekútorke Hlavňovej.
Sudca JUDr. Ladislav Vašut ignoroval moje oznámenie o nových skutočnostiach trestnej činnosti a žiadosti o poskytnutie štatútu chráneného svedka podané GP SR dňa 19. 7. 2016. Hoci som sa riadne ospravedlnil a žiadal o prerušenie konania z dôvodu podania sťažnosti Ústavnému súdu SR a vtedajšej ministerke spravodlivosti SR, dňa 11. 8. 2016, arbitrárne vyniesol rozsudok sp. zn. 6C/197/2015 -104 pre zmeškanie, ktorým mi bez vykonania dokazovania vo veci uložil povinnosť do 3 dní uverejniť na internetovej stránke ospravedlnenie, hoci som predložil listinný dôkaz, potvrdzujúci, že som nikdy nevlastnil žiadnu internetovú stránku. Ďalej mi uložil povinnosť do 3 dní vyplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50 000 eur a vyplatiť vo výške 100% náhradu trov konania. Taktiež rozhodol, že ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie čím so mňa ako dôchodcu s nízkym dôchodkom chceli urobiť bezdomovca a dohnať ma týmto k sociálnej samovražde.
Sudca JUDr. Ladislav Vašut, mi upieral a znemožňoval základné právo na opravný prostriedok - podanie odvolania, keď ma dňa 26. 9. 2016 zmätočným uznesením vyzval k zaplateniu súdneho poplatku za podanie odvolania vo výške 1 566 eur. pričom o uložení súdneho poplatku má rozhodovať vyšší súdny úradník.
Krajský súd v Trenčíne po takmer dvoch rokoch uznesením č.k. 6C/197/2015 ECLI: SK: KSTN: 2018: 3715205521.7 zo dňa 8. 8. 2018 zrušil rozsudok prvej inštancie a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
III.
Po podaní sťažnosti na sudcu Okresného súdu JUDr. Ladislava Vašuta vtedajšej ministerke spravodlivosti a listu na viaceré inštitúcie vo svete, vrátane ministerstiev spravodlivosti členských štátov EÚ, USA a Ruskej federácie, následne už o mojej žalobe proti exekútorke nerozhodoval sudca JUDr. Ladislav Vašút, ktorý údajne odišiel do predčasného dôchodku ale JUDr. Anna Irikovská, ktorá žalobu zamietla rozsudkom č. k. 6C/408/2015-120 zo dňa 4. 10. 2017.
Odvolanie proti rozsudku odvolací súd zamietol a exekútorke priznal trovy konania vo výške 1 769 eur, ktoré sú v súčasností odo mňa vymáhané exekúciou v dôsledku čoho mi už dňa 24. 2. 2020 nebol poštárkou doručený dôchodok ako potvrdzujem v prílohe rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 20.1.2020 a hrozí mi, že nebudem mať peniaze na lieky potraviny a úhradu za vodu, plyn a elektrinu.
Dôkaz:
Oznámenie Sociálnej poisťovne o vykonaní zrážok z dôchodku zo dňa 20.1.2020
Žaloba na ochranu osobnosti Ľubomíra Osrmana po odchode sudcu JUDr. Vašuta do predčasného dôchodku bola pridelená sudcovi Mgr. Liborovi Kysuckému.
Je evidentné, že v danom prípade je žaloba o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, ktorej súčasťou bola aj nezákonná exekúcia, účelová so zámerom zabrániť, aby sa verejnosť nedozvedela o nových okolnostiach dôvodného podozrenia z trestnej činnosti na ktorej sa podieľal aj žalobca. Z tohto dôvodu je podanie takejto žaloby v rozpore s dobrými mravmi a v právnom štáte by nemala byť súdom prejednávaná. V návrhu sa súdu vedome predkladajú nepravdivé skutočnosti, že som vlastníkom internetovej stránky, pričom je bez akýchkoľvek pochybností dokázateľné, že vlastníkom žiadnej domény ani webhostingu som nikdy nebol. Ako jeden z prispievateľov tejto stránky preto nemôžem odstrániť inkriminovaný článok.
Okresný súd Považská Bystrica k prejednávaniu veci a podaných podaní pristupoval jednostranne a bez náznaku objektivity v rozpore so zásadou rovnosti.
K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie súdu založené. Ak však súd nereaguje na sťažnosť a zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú účastníkom konania, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti).
„Z tohto pohľadu má význam aj tzv. zdanie (javenie sa) pochybnosti (appearance of bias). Je to inými slovami vyjadrený výstižný výrok ESĽP vo veci Delcourt v. Belgicko, 1970, séria A, č. 11, podľa ktorého „spravodlivosť má byť nielenže vykonávaná, ale musí sa aj javiť, že je vykonávaná". Podstatnou je dôvera, ktorú musia súdy v demokratickej spoločnosti u verejnosti vzbudzovať (III. ÚS 16/00)."
Rozhodnutie súdu podľa ktorého mám zaplatiť do troch dní 5 000 eur navrhovateľovi a 100 % trovy konania, vrátane domáhania sa plnenia exekúciou, len potvrdzuje predpojatosť sudcu a flagrantné porušovania práva na spravodlivé konanie. Keďže môj dôchodok je 430 eur a v súčasnosti mi už exekučne zrážajú z dôchodku za trovy konania exekútorke Hlavňovej -Bilej zo strany sudcu ide o „justičnú popravu“ a moju ekonomickú likvidáciu za to, že som písal o podozrení žalobcu z trestnej činnosti. Žalobca konfrontáciu s mnou navrhovaným svedkom pred vyšetrovateľom odmietol a potom čo neuspel na polícii obrátil sa so žalobou na ochranu osobnosti na Okresný súd v Považskej Bystrici, kde pôsobili dvaja sudcovia, ktorí svojvoľne zneužívajú zákon, Róbert Jankovský a Ladislav Vašut. O predbežnom opatrení rozhodol sudca Róbert Jankovský o ktorom je známe, že údajne pomáhal ako sudca na Okresnom súde v Považskej Bystrici mafiánskemu bossovi Čongrádymu pri hrubej ekonomickej likvidácii trenčianskeho podnikateľa Ondreja Janíčka, na čom sa údajne podieľala aj jeho švagriná Monika Jankovská, bývalá štátna tajomníčka ministra spravodlivosti Boreca, preukázateľne prepojeného na konkurznú mafiu Zoroslava Kollára, v čase kedy bola sudkyňou na Okresnom súde v Trenčíne.
Uvedeným postupom súdu došlo k porušeniu práv na spravodlivý súdny proces zaručený čl. 36 Listiny základných práv a slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej tiež ústava) a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej tiež dohovor).
V súvislosti s nevykonaním navrhovaných dôkazov poukazujem na vyjadrenie najvyššieho súdu SR a to: „Výnimočne je ale možné aj nevykonanie navrhnutého dôkazu účastníkom považovať za vadu v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. a to najmä vtedy, ak súd nevykoná taký účastníkom navrhnutý dôkaz, ktorého vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Musí ísť teda o taký dôkaz, ktorý je spôsobilý dokázať skutočnosti majúce pre rozhodnutie vo veci podstatný (rozhodujúci) význam. Výsledkom nevykonania dôkazu v takomto prípade je totiž porušenie zásady rovnosti zbraní a princípu kontradiktórnosti občianskeho súdneho konania, a teda práva účastníka na spravodlivý súdny proces.
Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí predchádzať činnosť súdu zameraná
na spoľahlivé zistenie skutkového stavu dokazovanie zodpovedajúce garanciám
spravodlivého súdneho konania v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a práve
na kontradiktórne konanie (I. ÚS 52/03).“
Dňa 18. 1. 2019 som preto podal sťažnosť pre porušenie základných práv a slobôd Ústavnému súdu vedenú pod. sp. zn. Rvp 111/2019 o ktorej sa ku dňu doručenia rozsudku nerozhodlo. Z tohto dôvodu zasielam na vedomie odvolanie vrátane rozsudku zo dňa 8. 1. 2020 Ústavnému súdu ako informáciu o nových skutočnostiach vo veci
IV.
Jediným logickým dôvodom a vysvetlením prečo Policajný prezident, Generálna prokuratúra a Úrad špeciálnej prokuratúry ani po vyše troch rokoch od podania oznámenia nepodnikli žiadne kroky a nevykonali základné úkony pre vyšetrenie podozrenia z trestnej činnosti predvolaním a vypočutím svedka, ktorého som navrhoval, vrátane jeho konfrontácie s podozrivým Ľubomírom Osrmanom, je zasahovanie do nezávislosti orgánov činných v trestnom konaní.
Keďže sú mi známe skutočnosti o ktorých by svedok vypovedal, môžem s určitosťou uviesť, že svedecká výpoveď tohto svedka by ohrozila vplyvné osoby z radov cirkvi a bývalého politika a člena vlády Jána Čarnogurského, ktorí sa údajne podieľali na prepustení dekana Trnku a neskoršom ukončení vyšetrovania, ktoré skončilo „zahraním do autu“, ako je to na Slovenku ovládanom ekonomicky vplyvnými ľuďmi bežné v duchu známeho „Vyšetrovanie skončilo, zabudnite!“.
Z tohto dôvodu som dňa 26. 11. 2019 podal sťažnosť Úradu inšpekčnej služby MV SR, ktorej odmietnutie jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností potvrdilo, že na embargo na predvolanie a vypočutie svedka je daný príkaz z najvyšších miest.
Súdna fraška v réžii švagra Moniky Jankovskej sudcu Róberta Jankovského a dnes už emeritného sudcu Vašuta, mala jediný cieľ - moje umlčanie za každú cenu. Za 5 rokov sa im to nepodarilo ani predbežným opatrením a návrhom na exekúciu s dražbou môjho domu ani rozsudkom pre zmeškanie a povinnosťou zaplatiť do 3 dni Ľubomírovi Osrmanovi 50 000 eur. Svojou zaslepenosťou dosiahli len to, že na seba ešte viac upozornili a urobili zle aj samotnej Monike Jankovskej o ktorej som viackrát písal v iných príspevkoch a na ktorej prepojenie s mafiánmi bratmi Čongradyovcami som upozorňoval ešte dávno pred tým ako vyšlo najavo jej prepojenie s Mariánom Kočnerom. Ľubomír Osrman v spolčení so sudcami Jankovským, Vašutom a exekútorskou mafiou boli presvedčení, že s pomocou štátnej tajomníčky na ministerstve spravodlivosti Jankovskej si môžu dovoliť na súde všetko tak ako to robili doposiaľ keď sa likvidovali exekúciami a odsúdeniami za pochybné trestné činy podnikatelia ako Ondrej Janíček.
Keď sa im to nepodarilo pokračujú v tejto justičnej vendete, sudcom Jankovským ovládaného Okresného súdu v Považskej Bystrici, za pomoci sudcov ktorí rozhodli o mojej ďalšej likvidácii vykonštruovanými a pochybnými exekúciami. Polícia v Považskej Bystrici, v ktorej sú aj čestní policajti ma však má zviazané ruky a z obavy z prepustenia jej príslušníci nemôžu konať v zmysle zákona. Potvrdzuje to aj uznesenie o odmietnutí môjho trestného oznámenia pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa ČVS: ORP-611/1- VYS-PB-2019, zo dňa 30. 12. 2019 kde nie je ani zmienka o sudcovi Róbertovi Jankovskom.
Ako občiansky aktivista, signatár Charty 77 a účastník „Sviečkovej demonštrácie“, som si vždy ctil hodnoty demokracie a princípy spravodlivosti. Za to som bol vedený ŠtB ako preverovaná osoba a kvôli mojim aktivitám som bol nútený žiadať o vysťahovanie do NSR, čo bolo odmietnuté. Napriek tomu som za bol zamestnaný v Prahe na metre a keď porovnávam prístup bývalého komunistického režimu, musím konštatovať, že súčasný režim reprezentovaný justičnou a exekučnou mafiou je oveľa zločineckejší a nepopierateľne bezohľadnejší voči obyčajným ľudom, ktorých doháňa exekúciami k biede a sociálnym samovraždám. Výsledkom čoho sú milióny exekúcii a tisíce predčasných úmrtí občanov Slovenska, ktorých počet už prevýšil počet obetí holokaustu na Slovensku v čase 2. sv. vojny. Uvedený postup polície a prokuratúry by nebol možný bez požehnania a krytia „zhora“ pretože „ryba smrtí vždy od hlavy“.
Je preto mojou povinnosťou nemlčať tak ako som nemlčal pred rokom 1989 a preto toto doplnenie odvolania zasielam na vedomie aj novej vláde, ktorá vzíde po februárových voľbách s návrhom na očistenie slovenskej polície, prokuratúry a justície od ľudí s väzbami na osoby z organizovaných zločineckých skupín.
Ak nemajú byť predvolebné slogany strany OľaNO „Skutok sa stal“ a „Nezradíme Vás“ len prázdnym gestom, vyzývam novú vládu k vysloveniu nedôvery policajnému prezidentovi Milanovi Lučanskému a to z týchto dôvodov:
Ako potvrdzuje sťažnosť na postup GP SR a NAKA vo veci podania týkajúceho sa nových okolností podozrenia z trestnej činnosti odoslaná dňa 30. 7. 2019 Policajnému prezidentovi Milanovi Lučanskému, tento nesie priamu zodpovednosť za to, že polícia nevykonala základné úkony, ktoré vyplývajú z jej povinnosti pri oznámení nových a doposiaľ neznámych okolností trestnej činnosti.
Z verejne dostupných a iných zdrojov som získal informácie potvrdzujúce, že Milan Lučanský je ako Policajný prezident krajne nedôveryhodná osoba pretože mal a aj v súčasností má väzby a osobné kontakty na ľudí spájaných s organizovaným zločinom. Jeho súčasné „zásluhy“ na vyšetrovaní vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenky boli podľa môjho názoru vynútené z politických dôvodov pretože to bola požiadavka strany Smer-SD, ktorá by bola nevyšetrením vraždy najviac poškodená. Milan Lučanský postupuje zjavne selektívne a určuje čo a kto má byť vyšetrovaný. V prvom rade sleduje vlastné záujmy a udržanie sa vo funkcii policajného prezidenta aj po voľbách.
1. Ako potvrdzuje list Mikuláša Černáka, ktorým žiada premiéra Pellegriniho o ospravedlnenie uverejnený dňa 17. 2. 2020 na webovom portály Hlavné správy
https://www.hlavnespravy.sk/mikulas-cernak-listom-vazenskej-cely-leopoldove-ziada-premiera-pellegriniho-ospravedlnenie/2054712
Mikuláš Černák v tomto liste odvolávajúc sa na rozsudok Okresného súdu v Prešove uvádza, citujem: „ Milan Reichel nebol len náhodným pozorovateľom odrezávania hlavy. Zo spáchania tohto skutku a ďalších vrážd sa mal Milan Reichel vyviniť s pomocou svojho kamaráta Branislava Zuriana (terajší riaditeľ NAKA), ktorý s ním v tom čase chodieval cvičiť do jeho posilňovne v hoteli. Zurianovi v zahladení Reichelovej roly v zavraždení Slivenského podľa Mikuláša Černáka pomáhali aj vtedajší vyšetrovateľ a terajší prezident policajného zboru Milan Lučanský a bývalý prvý námestník generálneho prokurátora Peter Šufliarsky. Ak by títo ľudia v procese vyšetrovania Reichelovi nepomohli, dnes by Milan Reichel robil Černákovi spoločnosť vo väzenskej cele v Leopoldove...“
2. Autor Alex Bondarčuk v článku s názvom „ SLOVENSKÁ REPUBLIKA JE JEDINÝM ŠTÁTOM EÚ, V KTOROM MINISTERSTVO VNÚTRA A POLICAJNÉ PREZÍDIUM RIADIA ĽUDIA PREPOJENÍ S ORGANIZOVANÝM ZLOČINOM uverejnenom na stránkehttp://www.necenzurovane.net/kovac/kovac21.html uvádza, citujem: „ Druhá ukážka z knihy M. Černáka potvrdzuje, že ľudia ako Ondrej Žemba alebo Ján Kán by za zločiny na ktorých sa podieľali sotva ostali na slobode bez krytia skorumpovaných policajtov a prokurátorov, ktorí boli na výplatnej páske mafie. Súčasný Prvý viceprezident Policajného zboru mgr. Milan Lučanský, menovaný do hodnosti generála je jedným z tých, ktorí v podtatranskom regióne kde pôsobil, zabezpečovali beztrestnosť mafiánovi Žembovi o ktorom všetci, vrátane médií podozrivo mlčia.“
3. Je všeobecne známe a existujú fotografie, že Milan Lučanský nielenže trávil dovolenky s osobami spájanými s organizovaným zločinom ale osobne sa dlhodobo pozná s Milanom Kušmirekom alias Ježkom z Kežmarku, ktorého média spájajú s organizovaným zločinom a prepojením na dnes už nebohého Ondreja Žembu. Milan Lučanský sa zúčastnil na honosnom podujatí s názvom „Ježko-Cup“ spojeného s tenisovým turnajom a oslavami a má úzke kontakty na organizátora tohto turnaja. (V kuloároch sa hovorí o viacerých dodnes neobjasnených vraždách v podtatranskom regióne). Ako informovali viaceré média, syn uvedeného podnikateľa Daniel Kušmirek, bol koncom roka 2018 obvinený a daný do väzby ako sa uvádza na inernetovom portály Na stope. https://nastope.sk/2019/05/16/syn-podnikatela-spajaneho-s-podsvetim-je-na-slobode/
Vyšetrovateľ ho obvinil z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných látok. Podľa zistení polície si mal zháňať drogy z rôznych kútov Slovenska a potom ich predávať v ďalších mestách. Policajti v rámci razie prehľadali aj kežmarské mraziarne. V nich bol spolumajiteľom Danielov otec Milan Kušmirek, podnikateľ spájaný s podsvetím prezývaný Ježko. Po tom, čo tam objavili, musel prísť aj pyrotechnik. „Policajti odhalili a zaistili laboratórium na výrobu drog a veľké množstvo zbraní, streliva a výbušnín," potvrdila Baloghová.
Po piatich mesiacoch bol Však obvinený Daniel Kušmirek údajne s úzkymi väzbami na SIS, vďaka dobrým kontaktom jeho otca na vplyvné miesta, zázračne prepustený na slobodu.
https://www.tvnoviny.sk/domace/1946424_jezko-ml-sa-na-slobodu-nedostal-policia-nevylucuje-rozsirenie-obvinenia
4. Viaceré indície nasvedčujú, že zdroj nadobudnutia viacerých nehnuteľností vo vlastníctve Milana Lučankého a jeho rodinných príslušníkov, vrátane vily na Floride, nie je až taký krištáľovo čistý ako prezentuje súčasný policajný prezident novinárom, ktorí sa o to zaujímajú.
https://www.cas.sk/clanok/659976/prava-ruka-ministra-kalinaka-si-nema-na-co-stazovat-kde-vzal-400-000-na-vilu-a-byt-na-floride/
Pravá ruka ministra Kaliňáka si nemá na čo sťažovať: Kde vzal 400 000 € na vilu a byt na Floride?
V.
Keďže podľa výpovede svedka jedným z aktérov prepustenia dekana Pavla Trnku zadržaného rakúskou políciou bol bývalý tzv. disident, podpredseda vlády SR a minister spravodlivosti Ján Čarnogurský, považujem za potrebné uviesť, že Ján Čarnogurský a jeho syn sa stali známymi obhajcami spolupracovníkov ŠtB, ktorí žalovali ÚPN zistiac, že sa týmito žalobami dá výnosne zarobiť na úkor daňových poplatníkov. Preto ma neprekvapuje, že sa angažoval aj za prepustenie dekana Trnku.
Rodina Jána Čarnogurského mala vždy dobrý nos na politické zmeny, ktoré vedela využiť vo svoj prospech. Otec bol poslancom slovenského parlamentu v čase vojnového prvého Slovenského štátu a vďaka dobrým kontaktom s Gustávom Husákom, jeho synovia pohodovo vyštudovali v čase socializmu. Ivan Čarnogurský bol evidovaným spolupracovníkom ŠtB a patril ku komunistickej nomenklatúre. November 1989 vyniesol Jána Čarnogurského na politické nebo avšak po úpadku KDH a generálnom pardone za obdobím komunizmu začala jeho stálica upadať a odhalila sa jeho pravá tvár človeka – farizeja, ktorý nepohrdne judášskym grošom a stane sa obhajcom politických prostitútok a prevracačov kabátov. Vďaka nadštandardným kontaktom na cirkevných hodnostárov si jeho advokátska kancelária prišla na peniaze o akých sa iným advokátom ani nesníva. V čase kedy bol vo vláde jeho syn ako 25 ročný právnik dostal lukratívnu odmenu v miliónoch SK za právne služby pre elektrárne.
Ako uvádza bývalý arcibiskup Róbert Bezák vo svoje knihe Čarnogurský junior zarábal u Sokola milióny.
https://www.cas.sk/clanok/265258/bezak-v-knihe-rozhovorov-carnogursky-jr-u-sokola-zarabal-miliony/
Bezák v knihe rozhovorov: Čarnogurský jr. u Sokola zarábal milióny!
Exkluzívna zmluva a miliónové zárobky. Tak opísal Róbert Bezák pôsobenie právnickej firmy Jána Čarnogurského.
Odvolaný arcibiskup Róbert Bezák opísal pôsobenie právnickej firmy Jána Čarnogurského počas pôsobenia Jána Sokola. Nezabudol spomenúť ani prvé spoločné stretnutie s advokátom.
Čarnogurského meno a jeho advokátska kancelária sa v knihe Vyznanie spomína niekoľkokrát. Konkrétne pri nevýhodných zmluvách, ktoré Róbert Bezák našiel po Jánovi Sokolovi. „To bol aj prípad exkluzívnej zmluvy s advokátskou kanceláriou Jána Čarnogurského mladšieho - ULC Čarnogurský, s. r. o,“ uviedol Bezák. Tá si podľa neho za právne poradenstvo za roky 2007 a 2008 účtovala viac než 470-tisíc €.
V ďalšom roku zmluvu na zastupovanie v reštitučných sporoch vypovedali Bratislavská a Trnavská arcidiecéza a aj Nitrianska diecéza a v novembri museli zaplatiť spolu až 1 659 695 €! „Pritom Ján Čarnogurský mladší na prvom stretnutí so mnou, hneď po tom, ako mi odovzdal sošku Panny Márie, požadoval za ukončenie zmluvy 4 milióny eur,“ dodal Bezák.
Čarnogurského faktúry podľa Bezáka
Rok - Služby - Suma
2007 - právne služby - 8 989 695 Sk (298 403,21 €)
2008 - právne služby - 5 429 054 Sk (180 211,58 €)
2009 - odstúpenie od zmluvy - 1 659 695 €
O príčine prečo presadol Ján Čarnogurský z amerického na ruského koňa, možno len dedukovať ale som presvedčený, že tak ako odhalil svoju pravú tvár, verejnosť sa dozvie či príčinou tohto obratu boli podnikateľské aktivity rodiny Jána Čarnogurského na území bývalého ZSSR alebo to bolo niečo iné. Jeho posledné aktivity už dlhodobo naznačujú podporu tzv. národného krídla, majúceho blízko ku Kotlebovej ĽSNS na ktorého vlnách by sa Ján Čarnogurský chcel zviesť tak ako v novembri 1989. Potvrdzuje to jeho článok uverejnený na Hlavných správach dva dni pred februárovými voľbami s názvom „Ján Čarnogurský vyniesol na svetlo zistenia z Kočnerovho trestného spisu: Za demonštráciami a mediálnymi kampaňami stojí organizovaná skupina“, v ktorom tvrdí, že z kočnerovho spisu zistil, že za demonštráciami a mediálnymi kampaňami po vražde novinára Kuciaka stojí organizovaná skupina. Vôbec by ma neprekvapilo, keby sa na kandidátke ĽSNS v ďalších voľbách objavilo meno niektorého člena rodiny Jána Čarnogurského.
https://www.hlavnespravy.sk/jan-carnogursky-vyniesol-svetlo-zistenia-kocnerovho-trestneho-spisu-za-demonstraciami-medialnymi-kampaniami-stoji-organizovana-skupina/2066629
V Považskej Bystrici dňa 10. 3. 2020
Vladimír Pavlík
Na vedomie:
Ústavný súd Slovenskej republiky
Politické strany, ktoré budú tvoriť koalíciu po voľbách 29. 2. 2020
Poslanecké kluby NR SR
Ministerstvá spravodlivosti členských krajín EÚ
Veľvyslanectvá štátov EÚ, Spojeného kráľovstvá , USA a Ruskej federácie
Amnesty International
Ľudsko-právne organizácie
PRINT RSS
Čas ukáže, či predvolebné sľuby OľaNO nevyšumia do prázdna ako sľuby Dzurindu a Mikloša o vytvorení čiernych kníh z privatizačných rabovačiek HZDS, ktoré skončili zriadením konsolidačnej banky a prenesením všetkých dlhov princípom kolektívnej viny na plecia slovenských občanov. Rovnako čas ukáže či predvolebné sľuby nenahradia opäť len nevyhnutné ekonomické reformy, čo zlomilo krk pseudopravicovej vláde a umožnilo Smeráckej mafii pod maskou tzv “sociálnej demokracie „12 rokov ovládať štát. 