Len v zločineckom štáte je možné za uverejnenie článku o dodnes zákonne nevyšetrenej trestnej činnosti nariadiť exekúciu len na základe predbežného opatrenia ešte pred podaním žaloby.
Len v zločineckom štáte je možné po zrušení predbežného opatrenia a exekúcie, aby exekútorka nevrátila poškodenému predbežné trovy exekúcie okradla ho v súlade so zákonom a ten sa musel domáhať vydania bezdôvodného obohatenia žalobou na súde.
Len v zločineckom štáte je možné, že namiesto spravodlivosti a náhrady škody súd spôsobí ďalšiu nespravodlivosť a žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietne z dôvodu nedotknuteľnosti a beztrestnosti exekútorských hyen na Slovensku, chránených nadštandardne zločineckými zákonmi schváleným parazitmi platenými nadštandardne z daní slovenských občanov.
Len v zločineckom štáte a podľa denníka Die Welt aj mafiánskom štáte je možné, že štát berie majetky a peniaze tým, ktorí sa dožadujú spravodlivosti.
Len v zločineckom štáte môže Ústavný súd svojimi rozhodnutiami legitimizovať zločinecké spolčenie justičnej a exekútorskej mafie, čím sa stáva ich spolupáchateľom.
Formulár sťažnosti ECHR
PREDMET SŤAŽNOSTI
UVEDENIE SKUTOČNOSTI časť E 58,59,60
Európskemu súdu pre ľudské práva podávam sťažnosť pre porušenie práva na slobodu prejavu podľa č. 10 ods. 1. Dohovoru, kvôli čomu bola na mňa za uverejnenie článku o podozrení z dodnes riadne nevyšetrenej trestnej činnosti podaná účelová žaloba na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmu 50 000 eur vedená na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 6C/197/2015 .
Súčasne podávam sťažnosť aj pre porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo veci tejto žaloby ako aj vo veci mnou podanej žaloby sp. zn. 6C/408/2015-66, ktorou som sa domáhal na Okresnom súde Považská Bystrica vrátenia predbežných trov exekúcie, ktorú Okresný súdu Považská Bystrica umožnil predbežným opatrením sp.zn.7C/138/2015-11 zo dňa 20. 4. 2015 ešte pred podaním žaloby na ochranu osobnosti. Exekúcia bola Krajským súdom Trenčín zrušená ako nezákonná a napriek tomu mi exekútorka peniaze odmietla vrátiť. Nie je mi známy žiadny obdobný prípad v niektorom z právnych a demokratických štátov EÚ a vo svete, kde by sa v spore o ochranu osobnosti ešte pred podaním návrhu a právoplatnom rozhodnutí súdom nariadila exekúcia z dôvodu zabránenia šírenia informácii o podozrení z trestnej činnosti. Som presvedčený, že podobné praktiky sú vlastné len totalitným režimom a diktatúram, kde je možné, aby bola na novinára uvalená nezákonná exekúcia a potom čo bola zrušená keby sa žalobou domáhal vrátenia predbežných trov exekúcie jeho žalobu by súd zamietol a nariadil ďalšiu exekúciu na náhradu trov konania exekútorky. Len v štáte, ktorý porušuje základne princípy právneho štátu a hodnoty demokracie, ktoré by mali byť základným pilierom Európskej únia je možné ak takého svojvoľné zneužívanie justície a právny nihilizmus potvrdí a legalizuje aj samotný Ústavný súd svojím uznesením sp.zn. I. ÚS 266/2020-18 zo dňa 9. 6. 2020.
Ako signatár Charty 77 a bývalý redaktor Necenzurovaných novín plne súhlasím s nemeckým denníkom Die Welt, ktorý po rozhodnutí súdu o oslobodení Mariána Kočnera z vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice nazval Slovensko mafiánskym štátom. K tomuto konštatovaniu má oprávňujú negatívne skúsenosti so slovenskými súdmi a samotným Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorý sa postavil na stranu justičnej a exekútorskej mafie a sám spôsobil prieťahy v dĺžke takmer 1,5 roka od podania sťažnosti 21. 1. 2019 do jej odmietnutia 9. 6. 2020.
Ani vyše 30 rokov po rozpade komunistického systému v bývalom Československu, Slovenská republika nerešpektuje základné ľudské práva a slobody a jej justícia, prokuratúra a polícia sa stali súčasťou organizovaných zločineckých skupín s ekonomickým vplyvom často prepojených a krytých politickými stranami. Počet sudcov vo vyšetrovacej väzbe je alarmujúci, pritom je to len špička ľadovca a následok zverejnenia komunikácie Mariána Kočnera s bývalou štátnou tajomníčkou Ministerstva spravodlivosti Monikou Jankovskou v súvislosti s vraždou novinára Kuciaka a jeho snúbenky. O iných sudcoch, vrátane švagra Moniky Jankovskej sudcu Okresného súdu Považská Bystrica Roberta Jankovského, sa ale už nehovorí.
Bohužiaľ Slovenská justícia stojí na antidemokratických komunistických základoch a z Ústavného súdu sa stala len politická trafika, ktorú vytvoril Vladimír Mečiar, zakladateľ štátneho terorizmu a zneužívania Slovenskej informačnej služby na únos exprezidentovho syna Kováča. Je symbolické, že prvým Mečiarom dosadeným predsedom Ústavného súdu bol bývalý komunistický minister spravodlivosti Milan Čič, ktorý verejne schvaľoval zákony na ochranu tzv. ľudovodemokratického zriadenia podľa ktorých komunistická justícia zavraždila aj Miladu Horákovú. Za jedno z najhanebnejších rozhodnutí Ústavného súdu patrí zamietnutie sťažnosti bývalého prezidenta Rudolfa Schustera proti volebnému zákonu č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach s väčšinovým jednoobvodovým volebným systémom, čím slobodné voľby na Slovensku definitívne skončili. Tento zákon zavedením volebných kaucii a kvôr pre vstup do parlamentu znemožňuje, aby sa mohol vo volebnej súťaži zúčastniť radový občan a umožnil prostredníctvom finančného kapitálu ovplyvňovať výsledok volieb a dosadzovať si politické strany v prospech ich ekonomických záujmov, čoho výsledkom je, že Slovensko ovládajú finanční oligarchovia, ktorí sa neštítia ani vraždy novinára.
V roku 2015 som vo verejnom záujme na základe informácii, ktoré mi poskytoval priamy svedok, informoval na internetovom portáli www.necenzurovane.net o prípade bytčianskeho dekana Rímskokatolíckej cirkvi Pavla Trnku, evidovaného v registračných zväzkoch Ústavu pamäti národa ako agent komunistickej polície (ŠtB), krycie meno Paľo, registračno číslo 13808. Tento bol v roku 2007 zaistený vo Schwechate pri Viedni a obvinený z podvodu predaja falzifikátov obrazov známych maliarov za čo mu hrozil trest väzenia do desiatich rokov. Rakúska polícia ho podozrievala, že riadil skupinu Slovákov a Rakúšanov, ktorá chcela predať 12 obrazov v hodnote 16 miliónov eur.
Menovaný dekan ponúkol veriacim, ktorí vlastnili vzácne obrazy a netušili aká je ich skutočná hodnota, rekonštrukciu dotyčných obrazov, aby sa takto dostal k originálom. Iným spôsobom ako sa dostať k originálom bolo, že na doporučenie dekana navštívil majiteľov v pozícii odborníka Ľubomír Osrman, ktorý ocení obraz ako klenot a navrhne pre aby bol zapožičaný na presné ohodnotenie znalcom na jeho náklady. V skutočnosti sa obraz po „zapožičaní“ ocitol v rukách falzifikátora z Piešťan, ktorý vytvoril dokonalú a laikom nerozoznateľnú kópiu. K majiteľovi sa potom vrátil falzifikát s tým, že nejde o hodnotný obraz.
Podľa výpovede tohto svedka, ktorý mal informácie o organizovaní „vyslobodzovania“ farára z rakúskeho väzenia mal Ľubomír Osrman cestovať spolu s farárom do Rakúska s dvanástimi obrazmi za účelom predaja. Dekan Trnka však svojmu spoločníkovi nedôveroval a vycestoval s obrazmi do Rakúska o deň skôr. Po príchode do Schwechatu bol však pri policajnej razii zaistený. Tento svedok môže potvrdiť, že Ľubomír Osrman po zaistení dekana sťahoval a skrýval kópie obrazov a zakrýval stopy, taktiež svedok môže uviesť, ktoré osoby sa za finančnú províziou podieľali na intervenovaní za prepustenie dekana s CPZ a následne na ututlaní prípadu.
Za to že som o tomto prípade napísal článok uverejnený na internete som zastrašovaný a ekonomicky likvidovaný Ľubomírom Osrmanom, ktorý v spojení s justičnou mafiou z Považskej Bystrice na čele so švagrom v súčasnosti väznenej bývalej štátnej tajomníčky ministerstva vnútra Moniky Jankovskej, sudcom Jankovským dosiahli, že je proti mne vedená exekúcia za tzv. nepeňažné plnenie v súvislosti so žalobou na ochranu osobnosti.
V zmysle ústavy a zákona je daná povinnosť prešetriť každé podozrenie o trestnej činnosti a to aj v prípade ak vyjdú najavo nové skutočnosti o trestnej činnosti, ktorá bola orgánmi činnými v trestnom konaní odmietnutá ako trestný čin, resp. odmietnutá pre nedostatok dôkazov. Nestalo sa tak však ani po opakovaných podaniach a mojich návrhoch prokuratúre a polícii vo veci.
Namiesto zákonného prešetrenia toto zločinecké spolčenie zariadilo, že mnou navrhovaný svedok nebol dodnes predvolaný a podaním návrhu Ľubomíra Osrmana Okresnému súdu v Považskej Bystrici na vykonanie predbežného opatrenia s nezákonnou exekúciou ešte pred podaním žaloby chceli dosiahnuť odstránenie môjho príspevku publikovaného na internete.
Príloha č. 1. Uznesenie o predbežnom opatrení sp.zn.7C/138/2015-11 zo dňa 20. 4. 2015.
Príloha č. 2. Návrh na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 7. 5. 2015 s požiadavkou exekúcie a predaja môjho domu s pozemkom.
Na základe rozhodnutia sudcu Okresného súdu v Považskej Bystrici JUDr. Jankovského začala súdna exekútorka JUDr. Mária Hlavňová, Exekútorský úrad Košice, predčasnú a teda nezákonnú exekúciu rozhodnutím sp. zn. EX 406/2015 zo dňa 11. 6. 2015. Vyzvala ma k zaplateniu predbežných troch exekúcie vo výške 177,96 eur. Napriek tomu, že som túto sumu hradil dňa 22. 6. 2015, z oznámenia Poštovej banky a poštárky, ktorá mu nosila dôchodok sa dozvedel, že mu bol zablokovaný účet v banke a vyplácanie dôchodku príkazom na pohľadávku exekúcie vo výške 327, 88 eur, hoci som predbežné trovy exekúcie uhradil.
Moju námietku proti exekúcii a trovám exekúcie sudca Okresného súdu Považská Bystrica JUDr. Robert Jankovský uznesením sp.zn. 7Er/440/2015-29 zo dňa 4. 8. 2015 zamietol.
Dňa 5. 8. 2018 Krajský súd Trenčín uznesením 5 Co/642/2015-60 zrušil uznesenie o predbežnom opatrení a keďže následne Okresný súd Považská Bystrica uznesením 7Er/440/2015-33 zo dňa 16. 9. 2016 zastavil exekúciu a exekútorovi trovy exekúcie nepriznal vyzval som exekútorku, aby mi vrátila sumu, ktorú som uhradil za predbežné trovy exekúcie vo výške 177, 96 eur. Exekútorka na výzvu rovnako ako aj na predžalobnú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia neodpovedala.
Mám za to, že táto exekúcia vôbec nemala byť preto som podal súdu návrh o vrátenie neoprávnene vyplatených predbežných trov exekúcie, ktorý však sudca JUDr. Ladislav Vašut rozsudkom sp. zn. 6C/408/2015-66 zo dňa 28. 1. 2016 zamietol, čím mi spôsobil ďalšiu finančnú ujmu, titulom exekúcie na hradenia trov právneho zastúpenia exekútorky v dôsledku prehratého súdneho sporu, ktorý sa po prieťahoch skončil po podaní sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 6C/408/2015-159 zo dňa 22. 5. 2019 v môj neprospech. Okresný súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci súdnej exekútorky JUDr. Márie Bilej uznesením sp.zn.: 15Ek/2236/2019 zo dňa 28. 6. 2020 zamietol moju sťažnosť proti exekúcii čím táto nadobudla vykonateľnosť dňa 8.11.2019.
Príloha č. 3 rozsudok sp. zn. 6C/408/2015-66 zo dňa 28. 1. 2016
Príloha č. 4. uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.: 15Ek/2236/2019 zo dňa 28. 6. 2020
V tom čase ten istý sudca Okresného súdu Považská Bystrica JUDr. Ladislav Vašut prejednával návrh Ľubomíra Osrmana sp. zn. 6C/197/2015 v konaní o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmu 50 000 eur. Moje námietky zaujatosti súd neakceptoval a sudca konal arbitrárne, ignorujúc ospravedlnenie a návrh na prerušenie konania z dôvodu podania sťažnosti Ústavnému súdu SR, podania sťažnosti ministerke spravodlivosti SR na postup okresného súdu v Považskej Bystrici a podania oznámenia o nových skutočnostiach trestnej činnosti – žiadosti o poskytnutie štatútu chráneného svedka odoslanej GP SR dňa 19. 7. 2016 keď dňa 11. 8. 2016 vyniesol rozsudok sp.zn. 6C/197/2015 -104 pre zmeškanie, ktorým mi bez vykonania dokazovania vo veci uložil nevykonateľnú povinnosť do 3 dní uverejniť na internetovej stránke ospravedlnenie, hoci som súdu predložil listinný dôkaz, potvrdzujúci, že som nikdy nevlastnil žiadnu internetovú stránku. Ďalej mi uložil povinnosť do 3 dní vyplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50 000 eur a vyplatiť vo výške 100% náhradu trov právneho zastúpenia. Taktiež súd rozhodol, že ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.
Príloha č. 5. Rozsudok OS Považská Bystrica sp. zn. 6C/197/2015-104 zo dňa 11. 8. 2016
Po viacerých prieťahoch a úkonoch Okresného súdu v Považskej Bystrici, ktoré nemali žiadny vplyv na urýchlenie konania a odstránenia stavu právnej neistoty Krajský súd v Trenčíne po takmer dvoch rokoch uznesením č.k. 6C/197/2015 ECLI: SK: KSTN: 2018: 3715205521.7 zo dňa 8. 8. 2018 zrušil rozsudok prvej inštancie a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. O návrhu mojom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 25. 11. 2016 Okresný súd Považská bystrica rozhodol uznesením č.k. 6C/197/2015-175 až 26. mája 2017 pričom opravné uznesenie č. k. 6C/197/2015-209 vydal až 16. 4. 2018. Okresný súd Považská Bystrica po vrátení veci v spore o ochranu osobností opäť rozhodol v môj neprospech a o odvolaní sa ešte právoplatne nerozhodlo.
Ešte v roku 2016 som podal sťažnosť na sudcu Okresného súdu JUDr. Ladislava Vašuta vtedajšej ministerke spravodlivosti a obrátil sa listom na viaceré inštitúcie vo svete, vrátane ministerstiev spravodlivosti členských štátov EÚ, USA. Následne už o tejto veci nerozhodoval sudca JUDr. Ladislav Vašut, ktorý údajne odišiel do predčasného dôchodku ale JUDr. Anna Irikovská, ktorá však moju žalobu zamietla rozsudkom č. k. 6C/408/2015-120 zo dňa 4. 10. 2017. Odvolací súd rozsudok potvrdil uznesením č. k. 6C/408/2015 ECLI: SK: KSTN: 2017: 3715211789.4 zo dňa 11. 10. 2018 v dôsledku čoho je proti mne vedená exekúcia titulom trov právneho zastúpenia exekútorky. V prílohe pripájam sťažnosť Slovenskej komore exekútorov, ktorú som upovedomil o nezákonnom postupe súdnej exekútorky, ktorá podľa upovedomenia Sociálnej poisťovne mi môže vykonávať zrážku z dôchodku vo výške 73,36 eur. V rozpore s tým mi však zrazila z účtu 2x 146. 72 eur ako údajne iný príjem, pričom jediným zdrojom môjho príjmu je dôchodok vyplácaný sociálnou poisťovňou. SKE moju sťažnosť odmietla ako nedôvodnú.
Príloha: č. 6. upovedomenie Sociálnej poisťovne zo dňa 20. 1. 2020
Príloha č. 7. Sťažnosť Slovenskej komore exekútorov zo dňa 26. 4. 2020
Dňa 30. 7. 2019 ako potvrdzujem v prílohe som sa obrátil priamo na bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského. Zaslal som mu aj podanie týkajúce sa nových okolností a doposiaľ neznámych dôkazov vo veci prešetrenia podozrenia mnou publikovanej trestnej činnosti, poslané doporučene Generálnej prokuratúre SR a informoval ho, že mnou navrhovaný svedok nebol k veci nikdy vypočutý a navrhovaná konfrontácia svedka s podozrivým Ľubomírom Osrmanom, pri ktorej ho chcel usvedčiť zo závažnej trestnej činnosti bola zámerne znemožnená.
Príloha č. 8. Sťažnosť policajnému prezidentovi zo dňa 30. 7. 2019
Bývalý policajný prezident Milan Lučanský na moje podanie neodpovedal a nedostal som ani potvrdenie príjmu v obligátnej lehote 30 dní, čo potvrdzuje, že bývalý policajný prezident sa z titulu svojej funkcie podieľal na marení vyšetrovania a zakrývaní trestnej činnosti a je príčinou vyššie uvedených súdnych sporov.
Na základe uvedených dôvodov navrhujem, aby Európsky súd pre ľudské práva, rozhodol, že právo Vladimíra Pavlíka na slobodu prejavu podľa čl. 10. ods. 1. Dohovoru porušené bolo. Právo Vladimíra Pavlíka spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6. ods. 1. Dohovoru porušené bolo Postupom Okresného súdu Považská Bystrica a Okresného súdu Banská Bystrica, ktoré ešte pred rozhodnutím o žalobe na ochranu osobnosti pripustili exekúciu Vladimíra Pavlíka na nepeňažné plnenie v dôsledku jeho novinárskej činnosti a informovania vo verejnom záujme o podozrení z trestnej činnosti. Navrhujem, aby Európsky súd zrušil pre svojvoľný postup a neprimeranú dĺžku konania rozhodnutia Okresného súdu Považská Bystrica o exekúcii sp. zn. 6C/408/2015-159 zo dňa 22. 5. 2019 a sp. zn. 6C/408/2015-159-173 zo dňa 24. 10.2019 a uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. sp.zn.: 15Ek/2236/2019 zo dňa 28. 6. 2020. Vzhľadom na psychickú ujmu a môj zdravotný stav zhoršený traumou z postupu slovenských súdov navrhujem, aby Európsky súd rozhodol o priznaní finančného zadosťučinenia vo výške 20 000 eur.
VYSVETLENIE NAMIETANÉHO PORUŠENIA PRÁVA časť F 61,62.
Článok 10 ods1: Finančne likvidačná žaloba a exekúcia predkladateľa sťažnosti, ktorý je dôchodcom za tzv. nepeňažné plnenie za informovanie verejnosti o trestnej činnosti je v demokratickej spoločnosti neprípustná.
V januári 1991 prijalo Národné zhromaždenie ČSFR Základnú listinu ľudských práv a slobôd ktorá vychádzajúc z Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a jeho článku 10, v článku 17 zaručuje slobodu prejavu a právo na informácie, ako aj vyhľadávanie, prijímanie a šírenie myšlienok a informácie bez ohľadu na hranice štátov. Po rozdelení ČSFR prešla táto listina do základnej legislatívy nového slovenského štátu. Každé Informovanie o trestnej činnosti je preto realizované právo na slobodu prejavu podľa čl. 26 Ústavy SR čl. 10 Dohovoru o ochrane slobody prejavu vyplývajúce z judikatúry Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu.
Ústavne zaručenou sa sloboda prejavu stala aktom Slovenskej národnej rady, ktorá 1. septembra 1992 prijala Ústavu Slovenskej republiky. V súvislosti so slobodou prejavu a právom na informácie čl. 26 ústavy hovorí:
(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
(2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v obore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.
(3) Cenzúra sa zakazuje.
Obsahom štandardu ochrany slobody prejavu tak ako vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je právo na slobodu prejavu.
Je nepochybné, že tlač bežne obsahuje informácie alebo myšlienky, ktoré šokujú, urážajú, znepokojujú alebo provokujú (ako vyplýva z nižšie uvedeného, sloboda prejavu chráni aj uverejnenie takýchto myšlienok či informácii). Je potom logické, že publikácia takýchto myšlienok či informácii je spôsobilá privodiť vznik ujmy dotknutým osobám. V zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu však platí, že zodpovednosť nie je daná vždy, ak je spôsobená ujma , ale iba v prípade, ak sú prekročení medze výkonu slobody prejavu t.j. ak určitá osoba koná neoprávnene.
Zákon neposkytuje dobrej povesti absolútnu ochranu. Všetky práva a slobody chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody prejavu nedôjde k neprimeranému obmedzeniu či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. Rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom pre určovanie primeranosti obmedzenia každého základného práva (Nález Ústavného súdu SR zp. zn. PL ÚS 7/96).
Právny názor, že hranice slobody prejavu sa končia tam, kde začínajú práva iných, je prekonaný.
Kolíziu chránených hodnôt (slobody prejavu a práva na ochranu osobnosti) treba riešiť nastolením spravodlivej rovnováhy medzi oboma hodnotami (Drgonec, J.: Základné práva a slobody podľa Ústacvy SR, Zväzok 2, MANZ Bratislava 1999, str. 71 a nasl.) Je zrejme, že záväzok chrániť slobodu prejavu ako základné právo môže viesť a vedie k nutnosti prehodnotenia niektorých záverov, ku ktorým súdna prax doteraz v oblasti ochrany osobnosti dospela.
Každý sa môže rovnako dovolávať štandardu ochrany slobody prejavu vytvoreného aplikačnou praxou Európskeho súdu podľa čl. 10 Dohovoru, a to z nasledujúcich dôvodov:
„SR potvrdila svoju viazanosť Dohovorom, ktorý ratifikovala a uverejnila predpísaným spôsobom. Ak špecifikácia práva alebo neslobody zaručenej Dohovorom na konkrétnu situáciu vyplýva z medzinárodného štandardu uplatnenia Dohovoru, je ním Slovenská republika viazaná“ (nález Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 28/96 z 12.5.1997).
„ Pre stanovenie rozsahu a ochranu určitého základného práva alebo slobody je teda právne významný aj rozsah a obsah základného práva
Kolíziu chránených hodnôt (slobody prejavu a práva na ochranu osobnosti) treba riešiť nastolením spravodlivej rovnováhy medzi oboma hodnotami (Drgonec, J.: Základné práva a slobody podľa Ústacvy SR, Zväzok 2, MANZ Bratislava 1999, str. 71 a nasl.) Je zrejme, že záväzok chrániť slobodu prejavu ako základné právo môže viesť a vedie k nutnosti prehodnotenia niektorých záverov, ku ktorým súdna prax doteraz v oblasti ochrany osobnosti dospela.
Každý sa môže rovnako dovolávať štandardu ochrany slobody prejavu vytvoreného aplikačnou praxou Európskeho súdu podľa čl. 10 Dohovoru, a to z nasledujúcich dôvodov:
„SR potvrdila svoju viazanosť Dohovorom, ktorý ratifikovala a uverejnila predpísaným spôsobom. Ak špecifikácia práva alebo neslobody zaručenej Dohovorom na konkrétnu situáciu vyplýva z medzinárodného štandardu uplatnenia Dohovoru, je ním Slovenská republika viazaná“ (nález Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 28/96 z 12.5.1997).
„ Pre stanovenie rozsahu a ochranu určitého základného práva alebo slobody je teda právne významný aj rozsah a obsah základného práva alebo slobody podľa medzinárodných dohovorov, ak je nimi SR viazaná. Ústavu SR nemožno vyložiť spôsobom porušujúcim medzinárodné záväzky štátu“. (rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS 5/93, sp,zn, II ÚS 94/95 alebo II. ÚS 48/97).
Slobode prejavu sa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR zaručuje osobitná ochrana (nález Ústavného súdu sp.zn. II ÚS 28/96).
Podľa č. 10 ods. 1 Dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.
Európsky súd vo viacerých prípadoch k rozsahu a obsahu slobody prejavu zaujal nasledujúce právne názory:
„ sloboda prejavu je jedným z hlavných základov demokratickej spoločnosti; s obmedzeniami vyplývajúcimi z článku 10 ods. 2 sa vzťahuje nielen na , informácie, alebo myšlienky, ktoré sú prijímané priaznivo, alebo pokladané za neškodné, alebo je k nim zaujímaný ľahostajný postoj, ale aj na také informácie, alebo myšlienky, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú a provokujú“.
Európsky súd zdôraznil, že „článok 10 nechráni iba podstatu vyjadrených myšlienok a informácii, ale takisto formu, prostredníctvom ktorej sú rozširované.
Ochrana urážajúcich šokujúcich alebo znepokojujúcich myšlienok tvorí súčasť požiadaviek pluralizmu, tolerancie a liberálneho myslenie, bez ktorých neexistuje žiadna demokratický spoločnosť“ (rozsudok vo veci Lehideux a Isorni proti Francúzsku z roku 1998).
Európsky súd s odvolaním sa na rozsudky Goodwin proti Spojenému kráľovstvu z roku 1996 a Fressoz a Roire proti Francúzsku z roku 1999 dospel k záveru, že poistka, ktorú čl. 10 Dohovoru priznáva novinárom vo vzťahu k spravodajstvu o otázkach verejného záujmu, je podmienená tým, že títo jednali v dobrej viere s cieľom poskytnúť presné a dôveryhodné informácie v súlade s novinárskou etikou“. Mimoriadne dôležité je aj uviesť, že „ak majú opatrenia štátnych orgánov takú povahu, že môžu odradiť tlač od šírenia informácii o otázkach legitímneho verejného záujmy, musí s
Kolíziu chránených hodnôt (slobody prejavu a práva na ochranu osobnosti) treba riešiť nastolením spravodlivej rovnováhy medzi oboma hodnotami (Drgonec, J.: Základné práva a slobody podľa Ústacvy SR, Zväzok 2, MANZ Bratislava 1999, str. 71 a nasl.) Je zrejme, že záväzok chrániť slobodu prejavu ako základné právo môže viesť a vedie k nutnosti prehodnotenia niektorých záverov, ku ktorým súdna prax doteraz v oblasti ochrany osobnosti dospela.
Každý sa môže rovnako dovolávať štandardu ochrany slobody prejavu vytvoreného aplikačnou praxou Európskeho súdu podľa čl. 10 Dohovoru, a to z nasledujúcich dôvodov:
„SR potvrdila svoju viazanosť Dohovorom, ktorý ratifikovala a uverejnila predpísaným spôsobom. Ak špecifikácia práva alebo neslobody zaručenej Dohovorom na konkrétnu situáciu vyplýva z medzinárodného štandardu uplatnenia Dohovoru, je ním Slovenská republika viazaná“ (nález Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 28/96 z 12.5.1997).
„ Pre stanovenie rozsahu a ochranu určitého základného práva alebo slobody je teda právne významný aj rozsah a obsah základného práva alebo slobody podľa medzinárodných dohovorov, ak je nimi SR viazaná. Ústavu SR nemožno vyložiť spôsobom porušujúcim medzinárodné záväzky štátu“. (rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS 5/93, sp,zn, II ÚS 94/95 alebo II. ÚS 48/97).
Slobode prejavu sa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR zaručuje osobitná ochrana (nález Ústavného súdu sp.zn. II ÚS 28/96).
Podľa č. 10 ods. 1 Dohovoru každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.
Európsky súd vo viacerých prípadoch k rozsahu a obsahu slobody prejavu zaujal nasledujúce právne názory:
„ sloboda prejavu je jedným z hlavných základov demokratickej spoločnosti; s obmedzeniami vyplývajúcimi z článku 10 ods. 2 sa vzťahuje nielen na , informácie, alebo myšlienky, ktoré sú prijímané priaznivo, alebo pokladané za neškodné, alebo je k nim zaujímaný ľahostajný postoj, ale aj na také informácie, alebo myšlienky, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú a provokujú“.
Európsky súd zdôraznil, že „článok 10 nechráni iba podstatu vyjadrených myšlienok a informácii, ale takisto formu, prostredníctvom ktorej sú rozširované.
Ochrana urážajúcich šokujúcich alebo znepokojujúcich myšlienok tvorí súčasť požiadaviek pluralizmu, tolerancie a liberálneho myslenie, bez ktorých neexistuje žiadna demokratický spoločnosť“ (rozsudok vo veci Lehideux a Isorni proti Francúzsku z roku 1998).
Európsky súd s odvolaním sa na rozsudky Goodwin proti Spojenému kráľovstvu z roku 1996 a Fressoz a Roire proti Francúzsku z roku 1999 dospel k záveru, že poistka, ktorú čl. 10 Dohovoru priznáva novinárom vo vzťahu k spravodajstvu o otázkach verejného záujmu, je podmienená tým, že títo jednali v dobrej viere s cieľom poskytnúť presné a dôveryhodné informácie v súlade s novinárskou etikou“. Mimoriadne dôležité je aj uviesť, že „ak majú opatrenia štátnych orgánov takú povahu, že môžu odradiť tlač od šírenia informácii o otázkach legitímneho verejného záujmy, musí sa Európsky súd pozorne zaoberať ich primeranosťou“. (rozsudok vo veci Jersild proti Dánsku z roku 1994).
Pre úplnosť je potrebné uviesť, že novinárska sloboda dokonca zahŕňa aj možnosť určitej miery preháňania alebo dokonca provokácie (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Prager a Oberschlick proti Rakúsku z roku 1995) a nesporne aj interpretovania faktov (rozsudok Európskeho súdu vo veci Lingens proti Rakúsku z roku 1986).
Článok 6 ods. 1: Súd vo veci žaloby na ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy prejednával zjavne účelovú žalobu, pričom sa nevysporiadal s predbežnou otázkou možného podozrenia z trestnej činnosti žalobcu a skutočnosťou, že žalobca sa podanou žalobou snaží žalovaného umlčať. V rozpore s princípom rovností súd zamietol žalobu sťažovateľa vo veci vrátenia predbežných trov exekúcie a vedome sťažovateľovi spôsobil finančnú ujmu titulom exekúcie trov konania.
Článok 6 ods. 1 Dohovoru bol porušený postupom Okresného súdu Považská Bystrica, ktorý arbitrárne zamietol žalobu vo veci vydania bezdôvodného obohatenia exekútorkou, ktorá konala vo veci súdom zrušenej exekúcie za ktorú si stiahla predbežné trovy exekúcie. Okresný súd túto žalobu nemal prijať nakoľko nebolo ukončené konanie vo veci žaloby na ochranu osobnosti. Odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil, čím sa stotožnil s nesprávnym postupom prvostupňového súdu čím porušil moje právo na prejednanie veci v primeranej lehote nestranným a nezávislým súdom.
Právo na súdnu ochranu v zmysle dohovoru a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva chápané ako právo na spravodlivý proces je vykladané od prípadu Golder v. Spojené kráľovstvo (rozhodnutie z 21. 2. 1975) ako právo na prístup k súdu, právo na súd určitej kvality so zárukami jeho nezávislosti a nestrannosti a právo na spravodlivé súdne konanie.
Právo na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 a práva na slobodu prejavu podľa č. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Sťažnosť pre porušenie práv doručená Ústavnému súdu Slovenskej republiky dňa 21. 1. 2019 bola odmietnutá uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 266/2020-18 zo dňa 9. 6. 2020. Uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi dňa 14. 7. 2020.
Príloha č. 9.
PRINT RSS