Národ a každý jednotlivec, ktorý sa zmieri s tým, že bol okradnutý je nielen zbabelý ale najmä neskutočne hlúpy a zaslúži si otroctvo!
Hlavná stránka
Google Translator

Podľa slovníka je mafia tajné záujmové združenie používajúce nelegálne (zločinné) metódy, ktoré sa usiluje o ovládanie  teritória  v ktorom  sa snaží nahrádzať štát.
ZÁSADNÝ ROZDIEL MEDZI KLASICKY DEFINOVANOU MAFIOU AKÁ PÔSOBÍ VO SVETE JE V TOM, ŽE  SLOVENSKÁ PONOVEMBROVÁ MAFIA A ORGANIZOVANÝ ZLOČIN PRERÁSTOL DO ŠTRUKTÚR ŠTÁTNEJ SPRÁVY A ŠTÁTNY KORUPČNÝ SYSTÉM VYTVORIL ZO SLOVENSKEJ REPUBLIKY  ŠTÁT OVLÁDANÝ ÚZKOU  SKUPINOU OLIGARCHOV.  TÁTO MAFIA DOSIAHLA ÚROVEŇ, KTORÁ JEJ UMOŽŇUJE OVLÁDAŤ NIELEN  URČITÉ TERITÓRIUM, ALE PROSTREDNÍCTVOM SPRIAZNENÝCH POLITIKOV UŽ AJ CELÝ ŠTÁT, VRÁTANE SIS A MÉDIÍ  A DOKONCA SA PODIEĽAŤ NA TVORBE A SCHVAĽOVANÍ ZÁKONOV, KTORÉ UMOŽŇUJÚ LEGALIZÁCIU ZLOČINNÝCH METÓD A ZARUČUJÚ BEZTRESTNOSŤ. 

Slovenský ponovembrový holokaust páchajú pohrobkovia s génmi svojich predchodcov z vojnového obdobia, ktorí po Novembri 1989 riadili a riadia štát?

ČLÁNOK 2. KONVENCIE O GENOCÍDE PRIJATEJ DŇA 9 DECEMBER 1948, “GENERAL ASSEMBLY RESOLUTION 260”,
definuje genocídu ako :
Bod – C. úmyselné uvedenie ktorejkoľvek skupiny do takých životných podmienok, ktoré privodia jej fyzické zničenie v celku alebo čiastočne; https://en.wikipedia.org/wiki/Genocide_Convention
Je nepopierateľné a viac než zrejme, že od roku 1989 Slovenský Národ bol uvedený do takých životných podmienok, v ktorých došlo k naplneniu skutkovej podstaty genocídy podľa čl. 2 písmena C. Konvencie o genocíde!

TRESTNÝ ZÁKON
Druhá  časť
Osobitná časť

PRVÁ HLAVA 
TRESTNÉ ČINY PROTI MIERU A ĽUDSKOSTI

§ 418
Genocídium

(1) Kto v úmysle úplne, alebo čiastočne zničiť niektorú národnú...... skupinu
a)  spôsobí príslušníkovi takej skupiny ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b)  vykoná opatrenie smerujúce k tomu, aby sa v takej skupine bránilo rodeniu detí,
d)  uvedie príslušníkov takej skupiny do takých životných podmienok, ktoré majú privodiť ich úplné alebo čiastočné fyzické zničenie,
potrestá sa odňatím slobody na dvanásť rokov až pätnásť rokov.
(3) Výnimočným trestom sa páchateľ potrestá ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí smrť viacerých osôb.

            
Historička Hana Klamková a nielen ona, ale aj ďalší historici zaoberajúci sa holokaustom, dospeli k jednoznačnému záveru – ŽE HOLOKAUST NEBOL LEN O FYZICKEJ LIKVIDÁCII ŽIDOV, ale začal sa omnoho skôr. Dotyčná historička to zdokumentovala v denníku Sme z 26. 1. 2010 aj týmito slovami – „Holokaust nie sú „len“ dejiny koncentračných a vyhladzovacích táborov, pretože HOLOKAUST NEBOL „LEN“ O FYZICKEJ LIKVIDÁCII ŽIDOV. Jedna z najväčších tragédií minulého storočia bola tiež o hľadaní obetného baránka, o túžbe po cudzom majetku a postavení, a bezbrehej poslušnosti autorít a mlčaní tých, ktorí si navrávali, že ich sa to netýka. HOLOKAUST NIE JE „LEN“ AUSCHWITZ TIEŽ PRETO, ŽE TAM SA NEZAČAL. ZAČAL SA UŽ VTEDY, KEĎ BOLI ŽIDIA DEFINOVANÍ AKO MENEJCENNÁ RASA A KEĎ BOLI POSTUPNE VYLÚČENÍ ZO VŠETKÝCH SFÉR HOSPODÁRSKEHO ČI SOCIÁLNEHO ŽIVOTA.

Čo majú spoločné masoví vrahovia národnosti slovenskej z vojnového obdobia a z ponovembrového obdobia?
Už nejaký ten rok rozmýšľam, prečo Adolf Hitler nedovolil, aby Slováci boli asimilovaní zo strany Maďarov a Poliakov, ako aj to, prečo nedovolil, aby si podelili územie Slovenska? Žeby mal vidiny a vízie, že to budú práve Slováci, ktorí budú pokračovať v nacistickej ideológii? Že ako Slovania budú likvidovať Slovanov-Slovákov? Že to budú práve gardisti, neoľudáci, masoví vrahovia z POHG, ktorí si osvojili nacistickú ideológiu, že vo vojnovom období práve takýto ľudský odpad národnosti slovenskej bol oproti Židom žijúcim na Slovensku tak zvrhlý, ako aj to, že v ukrutnostiach proti vlastnému národu prekonal aj samotný nemecký nacizmus? Veď si len zoberme taký rok 1945, keď už bolo jasné, že nemecký nacizmus bude porazený, masoví vrahovia z POHG, keď už bolo, obrazne povedané, so Židmi na Slovensku dokonané, svoje zločiny proti ľudskosti začali realizovať na vlastnom národe, na nevinných spoluobčanoch, vrátane detí, hovorí sa aj o batoľatách, masovým vraždením vo vápenke, keď dotyční najskôr dostali ranu do tyla, s následným pádom do horiacej vápenky. No ani to nebolo všetko. Vypaľovanie osád, kde boli zaživa upaľovaní nevinní ľudia. 

Sú ako nezničiteľná burina

November 1989, ale hlavne vznik samostatného zločineckého, mafiánsko-gaunerského a skorumpovaného Slovenska v roku 1993, priniesol nebývalý reštart novej garnitúry pohrobkov, s génmi nacistických zločincov, masových vrahov z POHG, neoľudákov, arizátorov a im podobných. Nástupcovia arizátorov to premenovali na privatizáciu, kde na rozdiel od Židov z vojnového obdobia okradli vlastný národ. Drvivá väčšina členov ponovembrových vlád a parlamentov, ale hlavne tzv. Slovákov, národovcov, vlastencov, mala a má tieto gény zdedené hlavne po starých a prastarých rodičoch. Samozrejme, že na Židoch nemohli realizovať to, čo realizovali na Slovensku vo vojnovom období, tak vo svojej zvrhlosti, aby nerobili hanbu svojim predchodcom, v nebývalej miere, hlavne od roku 1993, začali páchať zločiny proti ľudskosti na vlastnom národe, cez tzv. nevyhnutné ekonomické reformy, ale hlavne, cez vykrádanie zdravotníctva, čo bolo dokonca nemysliteľné aj v období prezidentovania Jozefa Tisa.

Keď sa odvolám na historikov, ktorí sa zaoberajú holokaustom, ako som to napísal v úvode, tak do tejto kategórie spadajú aj tieto zločiny proti ľudskosti, ktoré tu popisujem. Ak si porovnám tieto zločiny proti ľudskosti, ktoré patria aj do kategórie holokaustu, tak od roku 1993 do roku 2019 len kvôli vykrádaniu zdravotníctva predčasne zomrelo každoročne niekoľko tisíc nevinných občanov Slovenska. Pokiaľ sa odrazím len od toho minimálneho každoročného počtu 7-8 tisíc nevinných obetí, krát rokmi 1993 až 2019, a porovnám to s obeťami od roku 1939 do roku 1989, pričom tu rátam aj vojnové obdobie, kde boli obeťami aj Židia, žijúci na Slovensku, tak ten počet obetí zločinov proti ľudskosti, spadajúcej aj do kategórie holokaustu, bol minimálne o 80 tisíc väčší. Aký to paradox, keď mierová doba predbehla na Slovensku vojnové obdobie, ako aj obdobie od roku 1948 do roku 1980, keď po tomto roku tu nastalo určité uvoľnenie.

Židovská hrdosť neustále hovoriť o ich obetiach, v porovnaní so slovenskou zbabelosťou, mlčaním a nezáujmom hovoriť o slovenských obetiach

Hoci sa o počtoch obetí židovského holokaustu vedú neustále rôzne polemiky, treba povedať jasne, zreteľne a na rovinu. Keby aj z celosvetového hľadiska bol počet obetí židovského holokaustu len 100 či 200 tisíc, alebo dokonca len jeden milión, žijúci Židia si to budú dennodenne pripomínať, zvyšovať počet pomníkov, pamätných tabúľ pre tieto obete, vrátane ďalších aktivít. A teraz to porovnajme so zločineckým, mafiánsko-gaunerským a údajne zvrchovaným a svojbytným Slovenskom za obdobie od roku 1993 do roku 2019. Zatiaľ čo v zločineckom a protislovenskom štátnom orgáne – NR SR majú židovské obete z vojnového obdobia pamätnú tabuľu, o tých slovenských obetiach, OBETIACH ZLOČINOV PROTI ĽUDSKOSTI nielen ani pol slova, ŽIADNA pamätná tabuľa, ale vykrádanie zdravotníctva naďalej pokračuje a priamoúmerne sa zvyšuje počet týchto obetí. A nielen to. Koronavírus naplno odhalil dôsledky bezbrehého vykrádania štátneho rozpočtu každoročne o sumu cca 4 miliardy eur, ktoré nám v tomto ťažkom období tak veľmi chýbajú. Ale o tom ani pol slova, nielen zo strany zločineckých vyvrheľov z vysokej politiky, ale ani zo strany tzv. slovenského národa. Zbabelého, sluhovského, plebejského.
Vladimír Pavlík

Slovenský štát poslal 999 Sloveniek na smrť! Zbavil sa ich za päťsto mariek…

Milan BunoMILAN BUNO
https://img.projektn.sk/wp-static/2020/05/osviencim.jpg?fm=jpg&q=85&w=613
V ten deň nastúpilo 999 mladých nevydatých židovských žien a dievčat v Poprade do vlaku. Oblečené v najlepších šatách dôverčivo zakývali na rozlúčku svojim rodičom a vo vidine dobrodružstva odišli do sveta. Prihlásili sa na „prácu“, lebo verili, že si odkrútia pár mesiacov v nejakej továrni a vrátia sa domov. Realita bola však iná…
„Spoločnosť posudzujeme podľa toho, ako sa správa k ženám.“
Michelle Obamová
Ak by to bolo naozaj tak, ako vraví bývalá prvá dáma Michelle Obamová, potom obdobie Slovenského štátu zlyhalo na celej čiare. Vtedajšia vláda zaplatila Nemcom 500 ríšskych mariek za každého „vysídleného“ Žida alebo Židovku. A tak spomínaného 25.marca 1942 nastúpilo 999 žien do vlaku, mali ísť za prácou do okupovaného Poľska…vraj budú preč len pár mesiacov…namiesto toho ich poslali rovno do Osvienčimu, kde ich nútili otročiť.
Z 999 deportovaných žien a dievčat z prvého transportu prežilo len niekoľko.
A toto je ich príbeh…
999 Neobyčajné ženy„Inšpiráciou na napísanie tejto knihy boli aj svedectvá tých, čo prežili, ktorí po mnohých rokoch sprostredkovali svoje spomienky,“ tvrdí Heather Dune Macadam, uznávaná autorka z USA, ktorá napísala príbeh deportovaných Sloveniek. Kniha vyšla pred pár dňami pri príležitosti 75. výročie ukončenia 2. svetovej vojny.
Má trošku dlhý, no výstižný názov: 999: Neobyčajné ženy z prvého židovského transportu zo Slovenska do Osvienčimu.
Nemalo to logiku. Prečo by niekto chcel zobrať na prácu mladé dievčatá? Vieme predsa, že mladí ľudia sú leniví a hašteriví. A dievčatá? Tie sú najhoršie! Chvíľu sa chichocú a vzápätí sa utápajú v slzách. Trápia ich kŕče a správajú sa nevyspytateľne. Väčšmi ich zaujíma manikúra a účes než práca, ktorú majú vykonať. Len sa pozrite na dlážku v kuchyni, ktorú mala Priska vydrhnúť! Alebo tuto, na umytom hrnci zostal nalepený kus kuglu, lebo slečna, čo ho umývala, sledovala cez oblok rabínovho syna Jákoba, namiesto aby sa sústredila na riad.
O tomto prvom oficiálnom židovskom transporte do Osvienčimu sa vie len málo, ale tieto skutočnosti sú ešte aj dnes veľmi dôležité. V dobytčiakoch sa netlačili partizáni ani vojnoví zajatci, muži v ňom totiž vôbec neboli. Len necelá tisícka mladých dievčat a žien, ktoré slovenské vládne orgány poslali na takmer istú smrť.
Bezmocné a bezvýznamné neboli len pre svoj židovský pôvod, ale aj preto, že to boli ženy.
Rozkaz, na základe ktorého sa mali slobodné židovské ženy od 16 do 36 rokov prihlásiť a priniesť si so sebou na zhromaždisko osobné veci, spočiatku takmer nikto nevnímal ako znepokojujúci, hoci niekoľko predvídavých rodín sa zúfalo snažilo schovať svoje dcéry. Naopak, niektorým dievčatám sa myšlienka práce v zahraničí videla vzrušujúca, najmä keď sa im dostalo uistenia, že sa čoskoro vrátia domov. O to väčší šok zažili tieto nevinné dievčatá po príchode do Osvienčimu, kde navyše nemali pri sebe nikoho, kto by ich pripravil na hrôzy, čo ich ešte len čakali…
Heather Dune Macadam sa zhovárala s preživšími, zúčastňovala sa na konzultáciách s historikmi, očitými svedkami a na rozhovoroch s príbuznými prvých žien deportovaných zo Slovenska do Osvienčimu. Jej kniha 999 Neobyčajné ženy… je dôležitým doplnkom v mozaike literatúry o holokauste a o histórii žien.
„Je pre mňa veľkou cťou a privilégiom, že tieto ženy sa so mnou podelili o svoje príbehy, že som sa stala ich obhajkyňou a kronikárkou. Ako mladé dievčatá ich naložili do transportu a odviezli do Osvienčimu. Len veľmi málo sa ich vrátilo domov. To, ako prežili, je pocta ženám a dievčatám na celom svete,“ dodáva autorka.


   PRINT RSS

Hlavná stránka