ČLÁNOK 2. KONVENCIE O GENOCÍDE PRIJATEJ DŇA 9 DECEMBER 1948, “GENERAL ASSEMBLY RESOLUTION 260”,
definuje genocídu ako :
Bod – C. úmyselné uvedenie ktorejkoľvek skupiny do takých životných podmienok, ktoré privodia jej fyzické zničenie v celku alebo čiastočne; https://en.wikipedia.org/wiki/Genocide_Convention
Je nepopierateľné a viac než zrejme, že od roku 1989 Slovenský Národ bol uvedený do takých životných podmienok, v ktorých došlo k naplneniu skutkovej podstaty genocídy podľa čl. 2 písmena C. Konvencie o genocíde!
TRESTNÝ ZÁKON
Druhá časť
Osobitná časť
PRVÁ HLAVA
TRESTNÉ ČINY PROTI MIERU A ĽUDSKOSTI
§ 418
Genocídium
(1) Kto v úmysle úplne, alebo čiastočne zničiť niektorú národnú...... skupinu
a) spôsobí príslušníkovi takej skupiny ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b) vykoná opatrenie smerujúce k tomu, aby sa v takej skupine bránilo rodeniu detí,
d) uvedie príslušníkov takej skupiny do takých životných podmienok, ktoré majú privodiť ich úplné alebo čiastočné fyzické zničenie,
potrestá sa odňatím slobody na dvanásť rokov až pätnásť rokov.
(3) Výnimočným trestom sa páchateľ potrestá ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí smrť viacerých osôb. |
https://twitter.com/VladimirPavlik1
https://vk.com/vlado.pavlik
Začnem takým zvláštnym úvodom, pri ktorom si čitatelia môžu položiť otázku, čo to má spoločné so samotným nadpisom článku? V rámci masového vraždenia v osade Ležáky vo vojnovom období zo strany nacistov a masových vrahov z POHG, prišlo o život 51 obyvateľov. Odvliekli aj 13 detí z Ležák, 11 ich našlo smrť v plynových autách vo vyhladzovacom tábore Chelmno. Konca vojny sa dožili len dve ležácke deti - sestry Mária a Jarmila Štulíkové vybrané na prevýchovu do Nemecka. Tieto odporné zločiny proti ľudskosti sú následkom každého vojnového konfliktu, aj keď tie, z obdobia nacizmu sú mimoriadne kruté a možno ich porovnať s obdobím ruských gulagov, založených židoboľševickými monštrami, pričom niektoré veci si osvojil aj nemecký nacizmus.
Človek by si myslel, že 74 rokov od porážky tejto nacistickej krutovlády, keď na ich zločinný systém tu nadviazali 50. roky minulého storočia, že po novembri 1989 na Slovensku už zločiny proti ľudskosti, v akejkoľvek podobe, nikdy už nebudú realitou. Omyl, veľký omyl. Pokiaľ si zadefinujeme zločin proti ľudskosti, tak jeho základná pointa spočíva v tom, že človek pripraví predčasne o život nevinného človeka, doženie ho k predčasnému ukončeniu jeho života, alebo sa to realizuje v mene štátnej moci a ľudí, ktorí to realizujú. Nesmieme ale zabudnúť, že zločiny proti ľudskosti majú niekoľko desiatok podôb. Nemusí byť ale úplne jedno, akým spôsobom sa zločin proti ľudskosti realizuje, hlavne ohľadom utrpenia obete. Či už v plynovej komore, alebo po niekoľkomesačnom týraní a mučení, fyzickom či psychickom, ako aj cez ekonomiku či vykrádanie zdravotníctva.
Samozrejme že po novembri 1989, hlavne od roku 1993, zločiny proti ľudskosti možno na Slovensku rozdeliť do dvoch hlavných fáz. Tá prvá, menšia, cca 20 %, sú zločiny cez ekonomiku, ktoré doženú ľudí k predčasnej smrti, no tie hlavné zločiny proti ľudskosti, cca 80 %, idú cez vykrádanie zdravotníctva. Zavrhnutiahodnosť, cynizmus a bezcitnosť spočíva v tom, že zločineckí a psychopaticko-sadistickí vyvrheli veľmi dobre vedia, že toto vykrádanie, cez ktoré sa obohacujú, má každoročne niekoľko tisíc obetí, s predčasne ukončeným životom.
Genéza VEDOME PÁCHANÝCH ponovembrových zločinov proti ľudskosti
Prvopočiatky sa začali za vlády Mečiara, pokračovali v ešte väčšom množstve počas vlády premiéra Dzurindu, a vrchol sa dosiahol za premiéra Roberta Fica. Bolo to práve zoskupenie tzv. pravicových strán, ktoré v politickom zápase cez voľby, v snahe vymeniť koalíciu pod vedením premiéra Mečiara, začala operovať kartou zdravotníctva.
Na kongrese v Trnave bola Dzurindovou Slovenskou demokratickou koalíciou dňa 4. júla 1998 schválená ZMLUVA S OBČANMI SLOVENSKA, keď v bode číslo 9 sa hovorilo: ZASTAVIŤ OHROZOVANIE ŽIVOTA A ZDRAVIA OBČANOV ZVÝŠENÍM FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV NA ZDRAVOTNÍCTVO. Aká bola ale realita? Po šiestich rokoch vládnutia tejto tzv. reformnej pravice vtedajší minister zdravotníctva Rudolf Zajac v Nočných dialógoch Slovenského rozhlasu dňa 23. 4. 2004 priznal, ŽE NA SLOVENSKU ZOMIERAJÚ ĽUDIA, KTORÝCH BY BOLO MOŽNÉ ZACHRÁNIŤ, NO NA PRÍSTROJE A VYBAVENIA CHÝBAJÚ PENIAZE. To isté priznali aj v diskusnej relácii TV JOJ Sedmička začiatkom januára 2005 vtedajší minister hospodárstva Pavol Rusko a poslanec za HZDS Tibor Mikuš. Vrcholom tohto cynizmu na účet slovenských občanov bolo, že minister zdravotníctva Rudolf Zajac DOSTAL od Svetovej banky pôžičku 2,7 miliardy korún, NO NIE NA NÁKUP NOVÝCH PRÍSTROJOV A ZARIADENÍ, ALE NA VYSVETLENIE REFORIEM V ZDRAVOTNÍCTVE?!?! Tak si kladiem otázku, čo pre tieto hyeny a vyvrheľov znamenal život radového slovenského občana?
TAKTIEŽ SA TREBA PÝTAŤ, ČO ROBILA GENERÁLNA PROKURATÚRA SR A MINISTERSTVO VNÚTRA SR? Prečo sa správali a boli v pozícii nielen zločineckých štátnych orgánov, ale aj spolupáchateľov? Prečo si neplnili svoje povinnosti, ktoré im vyplývali priamo zo zákona? Alebo boli podriadené zločineckým vyvrheľom z vysokej politiky? Veď svojou nečinnosťou sú priamo zodpovední za všetky tie nevinné obete zločinov proti ľudskosti aj počas vlády gaunerov zo zločineckej smeráckej mafie, za vlády premiéra Roberta Fica.
Keď sú obeťami zločineckých vyvrheľov z ponovembrových vlád a parlamentov aj tí najbezbrannejší – DETI
Lekári a zdravotné sestry, ako aj ostatný pomocný personál, ako aj rodičia, ktorým ich deti predčasne zomreli ako onkologickí pacienti, len preto, že neboli peniaze na prístroje a zdravotnícke vybavenia, lebo sa rozkradli, hovorí napríklad aj toto autentické svedectvo uverejnené v Pluske z 5. 1. 2015 pod nadpisom – Lipšic: Rozkrádanie stojí ľudí životy, kde Ľudmila Kolesárová, ktorá robí v Dobrom anjelovi upozornila na prípady, kedy zomreli pacienti, „aj deti choré na onkologické ochorenia. Neboli by zomreli, ak by bolo dosť peňazí na prístroje, lieky a zdravotnícke vybavenie. PENIAZE SA ROZKRADNÚ A POTOM NIE JE NA POMOC TÝM, KTORÍ SÚ V OHROZENÍ ŽIVOTA. SYSTÉM ROZKRÁDANIA V ZDRAVOTNÍCTVE STOJÍ ĽUDSKÉ ŽIVOTY.“
A netreba zabudnúť ani na tých gaunerov, sediacich vo vláde a parlamente, ale aj na tých pred nimi, ktorí svojim mlčaním o týchto zločinoch proti ľudskosti, sú vlastne v pozícii spolupáchateľov. Nechcete k tomu niečo povedať, Danko a Kotleba, samozvaní Slováci, národovci a kresťania?
Vladimír Pavlík
|
|