Očistená dedina

Niekedy na počiatku 3.tisícročia som zverejnil úvahu, o ktorej som si neskôr myslel, že už snáď nebude ani aktuálna.
Ďalšie roky a aj dnešné dianie vo svete však dokazujú, že sa v podstate šírenia zla po Zemi nič nezmenilo, iba sa situácia nebezpečne vyostruje a zhoršuje ...
*******
Očistená dedina

Predstavme si dedinu, v ktorej žili pospolu rodiny rôznorodých obyvateľov, rôznych rás, rôznej životnej úrovne a rôzneho stupňa zrelosti. Všetci obyvatelia dostali od majiteľa tejto dediny možnosť vyvíjať sa podľa svojej slobodnej vôle v prenajatých domoch a pozemkoch.
Vývoj v krásnej, čistej dedine sa uberal dlhú dobu normálnym spôsobom, t.j. všetci si navzájom pomáhali pri riešení rôznych problémov a boli šťastní. Dodržiavali zákony majiteľa dediny a vyvíjali sa tak, ako bolo ním chcené.

Postupne ale tí silnejší začali zneužívať slabších a využívať väčšiu silu na presadenie svojich prianí. Chceli sa stať vládcami dediny, pričom vo svojej mocichtivosti zabudli, že majiteľ im jasne dal na vedomie, aké zákony majú dodržiavať, aby mohli byť šťastní všetci.

Napriek tomu títo silní neváhali použiť aj násilie, keď išlo o ich vlastné záujmy na úkor druhých. Rozoštvávali menšie rodiny voči sebe, aby potom ako veľkí ochrancovia mohli ukázať, že jedine oni sú schopní udržať v dedine poriadok.

Rodiny počas vývoja vznikali a zanikali, ale zlo sa v dedine rozmohlo do takých rozmerov, že si mnohí navzájom robili zle.

Tesne pred koncom sa v dedine objavila jedna veľká rodina, ktorá spočiatku vyzerala ako naozajstný ochranca. Ale aj sem sa vlúdili nepraví a temní vodcovia, ktorí svojimi skutkami spôsobili, že tejto rodine prestala postupne veriť celá dedina. Svoju nadvládu si napokon udržiavali už len násilím.
Skutočnosť, že občas zničili inú rodinu kdekoľvek v dedine, ak jej príslušníci im neboli po vôli, ospravedlňovali tým, že ochraňujú bezpečnosť svojej vlastnej rodiny.

Neraz táto veľká rodina rozdúchala nepokoje a boje mimo svojho územia, aby potom prišli v rámci humanitárnych aktivít pomáhať pri výstavbe zničených pozemkov, čím si vždy finančne polepšili. Navyše vyrábali aj zbrane, ktoré predávali do rôznych kútov dediny a čím viac sa kdekoľvek bojovalo a zabíjalo, tým väčšie zisky mala táto veľká rodina.

Na jednej strane neváhali masovo vyvraždiť veľkú časť iných rodín v jednom okamihu, a to použitím zbraní hromadného ničenia, aby na druhej strane označili každého, kto by bol v podozrení, že by mohol vlastniť rovnaké zbrane, za nepriateľa demokracie, ktorého treba zlikvidovať bez ohľadu, či budú umierať aj ženy a deti.

Nesnažili sa ísť príkladom ostatným v tom dobrom, ale len silou a zlobou. Ale my vieme, že zlo plodí len zlo a každý ponesie následky svojich skutkov.
Tento veľký samozvaný „svetový žandár“ postupne sám dokázal svojimi činmi, že „triesku v očiach iných ľudí vidí, ale brvno vo vlastnom oku nie“. Vo svojej rafinovanosti zatiahol do svojej špinavej hry aj iné menšie rodiny v dedine, ktoré či už zo strachu, z ľahostajnosti alebo zo zloby plnili jeho príkazy. Zlo sa po celej dedine prebudilo do obludných rozmerov a v neustálych vzájomných konfliktoch nebol skoro nikde pokoj a mier.
-
A viete, ako to dopadlo?
Nastal veľký deň „D“, ktorý bol už dávno prorokovaný, kedy sa objavil skutočný Majiteľ dediny, zhromaždil a zachránil všetkých, ktorí boli ešte schopní Jemu slúžiť podľa Jeho zákonov, aby ničiteľov dobra a lásky – nepriateľov Pravdy – zničil naveky vekov.

Takto bola dedina konečne očistená od zla a špiny, a vo svojej novej nádhere ponechaná v prenájme tým, ktorí si to zaslúžili.

Jozef Potúček