Tragédia pri ktorej vyhasli dva nevinné životy na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi, je odstrašujúcim príkladom stavu slovenského justičného systému, ktorý zločineckými rozhodnutiami posiela nepohodlných na uzatvorené psychiatrické oddelenia alebo ich vyhlási za nesvojprávnych a na druhej strane trestuhodne necháva chorých psychopatov vraždiť.
Ako inak nazvať zamietnutie návrhu prokurátora Okresnej prokuratúry v Kežmarku na uloženie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou dva dni pred tým ako 18 ročný Samuel Straško chladnokrvne zavraždil 51 ročnú zástupkyňu riaditeľky gymnázia a 18 ročnú spolužiačku. Sudcovi, ktorý o tom rozhodol bolo pri tom známe, že Samuel Straško má už od detstva psychopatické asociálne správanie so skratovými reakciami, čo viedlo až k jeho odsúdeniu v roku 2022 kedy ako mladistvý fyzicky a verbálne napadol mladé dievča. Zatiaľ nie je známe pozadie rozhodnutia sudcu Okresného súdu v Kežmarku ale je nepochybne šokujúce zdôvodnenie súdu o nesplnení jednej zo zákonných podmienok, ktorou malo byť preukázanie, že by páchateľ spáchal trestný čin v súvislosti s duševnou poruchou!
Je všeobecne známe, že prominenti ako bývalá primátorka Prešova a súčasná poslankyňa NR SR za KDH Andrea Turčanová majú dobré konexie čoho dôkazom je zbavenie svojprávnosti jej syna, bývalého policajta Martina Turčana, obvineného z vraždy svojho kolegu, ktorý po hospitalizácii na psychiatrii v Plešivci už nebol vo väzbe a podľa dostupných informácií nemal byť v čase spáchania svojho skutku pre nepríčetnosť zodpovedný za svoje konanie. https://presov.korzar.sme.sk/c/22990358/syna-presovskej-primatorky-obvineneho-z-vrazdy-pustili-z-vazby-na-slobodu.html
Je evidentné, že pre slovenskú justíciu ľudské životy obyčajných ľudí nič neznamenajú. Ak by však išlo o prominentov z radov ponovembrových zbohatlíkov alebo politikov, ktorí si z politiky urobili zárobkový podnik ich rozhodnutia o povinnom absolvovaní ústavnej alebo ambulantnej tzv. psychiatrickej "liečby" by boli diametrálne odlišné a promptné.
Ak pre ústavnú psychiatrickú liečbu Samuela Straška neexistoval zákonný dôvod, pýtam sa aký zákonný dôvod existoval v nižšie uvedených prípadoch, kedy boli zdraví ľudia na základe súdnych rozhodnutí posielaní na psychiatriu alebo zbavovaní svojprávnosti ?!
Dôkazom toho je rubrika s názvom ZLOČINECKÉ PRAKTIKY A ZNEUŽÍVANIE PSYCHIATRIE A JUSTÍCIE POKRAČUJÚ V SLOVENSKEJ REPUBLIKE AJ PO ROKU 1989 na webovej stránke www.necenzurovane.net
Slovensko sa opäť stáva policajným štátom, ktorý zneužíva psychiatriu.
Menovite je to prípad bývalej letušky, Tatjany Šidlovej, ktorý už niekoľko rokov vzdoruje pozemkovej mafii. Tatjana Šidlová, je svedkyňa dodnes neobjasnenej vraždy kňaza Přemysla Couvala, ktorého mŕtvolu našli zmasakrovanú v jeho bratislavskom byte. ŠtB túto vraždu zakryli oficiálnou verziou o samovražde. Je príznačné pre súčasný zločinecký režim, že spis P. Coufala bol bez možnosti nahliadnutia zablokovaný rozhodnutím súdu na návrh prokuratúry. V prípade Tatjany Šidlovej sa zjavne jedná o zastrašovanie a perzekúciu zo strany tzv. pozemkovej mafie, na ktorej praktiky pani Šidlová upozorňovala a za čo ju obvinili za ohovárania. Prokuratúra v súvislosti s jej obvinením podala Okresnému súdu v Liptovskom Mikuláši návrh na nariadenie psychiatrického vyšetrenia. V skutočnosti je pani Šidlová nebezpečná len pre pozemkovú mafiu a ľudí, s ktorými je táto mafia prepojená. Tatjana Šidlová, na rozdiel od viacerých mužom, nemá strach písať o praktikách pozemkovej mafie a s osobách s ňou spriaznených na svojom blogu. http://www.slovenskazumpa.blogspot.sk/
http://necenzurovane.net/sidlova/sidlova.html
„Čiastočná nesvojprávnosť“ v prípade Juraja Šnaidra zo Skalice je produktom postkomunistickej justície a psychiatrie, aký nemá vo svete zrejme obdobu. Touto justičnou absurditou ho totiž mašinéria tzv. orgánov činných v trestnom konaní chce umlčať okrem iného aj za to, že poukázal na to, že nebohý Anton Srholec, po prepustení vedený ako vedomý spolupracovník ŠTB s krycím meno Skala, udal útek väzňov, ktorí boli bacharmi zmasakrovaní. Brat tohto falošného mýtusu Novembra 1989 Ing. Michal Srholec bol primátorom mesta Skalica, na ktorého konflikt záujmov a podozrivé podnikateľské aktivity Juraj Šnajder viac krát upozorňoval. Pán exprimátor Skalice, ktorý sa skrýval za imidž svojho brata, mal čulé podnikateľské aktivity a figuroval podľa Obchodného registra v niekoľkých firmách a Prima banke.
List Juraja Šnajdra cirekveným hodnostárom o jednom z falošných mýtov novembra 1989
https://www.necenzurovane.net/zneuzivanie/zneuzivanie4#mytus
https://www.necenzurovane.net/zneuzivanie/zneuzivanie5.html
Ako potvrdzuje rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Tdo/64/2016 konštatoval, že Okresný súd v Skalici a Krajský súd v Trnave porušili zákon v jeho neprospech.
V rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR Krajský súd v Trnave rozhodol, že je aj naďalej čiastočne nesvojprávny a to len vo veci podaní na políciu, prokuratúru a súdy.
Nejde o príspevok do humoristickej relácie ale o skutočnosť, kedy človek na jednej strane môže viesť motorové vozidlo a pri tom pri tom je nesvojprávny pri styku s políciou a úradmi a musí mať prideleného opatrovníka. V podstate by nemal komunikovať s políciou ani na dopravnom inšpektoráte.
Ďalšou kuriozitou je, že mu pridelili proti jeho vôli tzv. opatrovníka, ktorým bolo podľa pôvodného rozsudku mesto Skalica.
Bývalý politický väzeň František Petráš, jeden z protagonistov filmu režiéra Dušana Hanáka „Papierové Hlavy“, v liste Generálnemu prokurátorovi nazval komunistov-sviňami. Bol za to obvinený z útoku na verejného činiteľa. Amnestiu prezidenta Rudolfa Schustera odmietol. Za to ho chcel súd zbaviť svojprávnosti a na Vianoce ho dali násilne odvliecť políciou na psychiatrické vyšetrenie. Neumožnili mu ani, aby sa postaral o psa a domáce zvieratá. Paradoxne bol ale duševne spôsobilý keď bol členom volebnej komisie. Svoj zápas o pravdu prehral - následkom psychického vypätia zomrel na infarkt. Stal sa obeťou kontinuity komunistických zákonov a komunistických praktík, ktoré bohužiaľ pretrvávajú aj naďalej. Na webovej stránke http://www.obcania.szm.com/petras/petras.html sa uvádza, že v pozadí prevratov v rokoch 1968 a 1989 stála komunistická Štátna bezpečnosť. V oboch zvíťazila jedná frakcia komunistov nad druhou. Súčasťou dohôd pri odovzdaní moci v roku 1989 bolo zabezpečenie beztrestnosti pre komunistických prominentov. V kontexte s tým bola nad zločinmi komunizmu urobená hrubá čiara a na Slovensku nebol nikto postavený pred súd. Naproti tomu diametrálne odlišný prístup sa začal uplatňovať voči bývalým obetiam komunistických zločinov.
Slovenskí policajti si zbabelosť voči prominentným zločincom prepojených s vysokou politikou kompenzujú na bezbranných starcoch a ženách
Jednou z nich je odvážna žena – dnes už zosnulá novinárka Jana Teleki, ktorá krátkou básničkou upozornila na to ako si primátor v Považskej Bystrici za HZDS urobil z verejnej funkcie zárobkový podnik. Tento prípad je názornou ukážkou hyenizmu a podlosti zločincov posadnutých honbou za mocou a majetkom, pri ktorej sa nezastavia pred ničím. Nebolo by to však možné, bez skorumpovaných policajtov, prokurátorov, sudcov a psychiatrov, ktorí sa stali spolupáchateľmi týchto zločinov proti čestným a nevinným ľudom, ktorí našli odvahu nemlčať. Každý zločinec neznesie pravdu o sebe a to je príčinou, prečo Janu Teleki najprv nezákonne obvinili, ponižovali priviazaním o radiátor ako fašistickí zločinci a nakoniec chceli zlikvidovať zneužitím psychiatrie rovnako ako to robili komunistickí zločinci pred rokom 1989. Hoci títo zločinci dosiahli, že Jana Teleki bola nútená odísť zo Slovenska, nezlomili ju a podala žalobu proti Slovenskej republike. Jana Teleki podala sťažnosť ECHR v Štrasburgu, ktorý časť sťažnosti týkajúcej sa zneužívania psychiatrie v spolupráci s justíciou odstúpil Medzinárodnému trestnému tribunálu v Haagu. Zhromažďoval dôkazy o zneužívaní psychiatrie a justície na Slovensku aj v prípade ďalších obetí.
Ďalšou obeťou zneužívania psychiatrie v spolupráci s justíciou, prokuratúrou a políciou je prípad Ing. Eleny Mozolovej, ktorú kvôli banálnej pokute za nezapálené svetlá na jej automobile, doslova psychicky zničili a urobili z nej zničenú a zlomenú ženu. Za uverejnenie tohto prípadu na webovej stránke sa už sudkyňa, ktorá o veci rozhodovala vyhráža vydavateľovi Denníka N žalobou.
Podrobnosti o tomto prípade: https://dennikn.sk/blog/pribehy-nezakonne-odvlecenych-na-psychiatiu-ing-mozolova/
https://dennikn.sk/blog/pribehy-nezakonne-odvlecenych-na-psychiatiu-ing-mozolova-2-cast/
https://dennikn.sk/blog/pribehy-nezakonne-odvlecenych-na-psychiatriu-ing-mozolova-3-cast/
Aj nezainteresovanému musí byť podozrivé tvrdenie policajtov, že ich údajne ohrozovala "nebezpečná schizofrenička", ktorou bola 45 kg. útla žena, ktorá sa im len svojským spôsobom pokúšala vysvetliť, že si je vedomá priestupku a prosila ich o zhovievavosť a riešenie priestupku napomenutím, pretože je invalidná dôchodkyňa a musí sa starať o starých a chorých rodičov. Aj laik vie, že príslušníci polície sú školení a psychicky pripravovaní tak, aby ich postupy boli primerané individuálnym prípadom. Je potrebné rozlišovať či sa jedná o zatýkanie mafiána alebo o dopravný priestupok. Nemožno považovať za primeraný zákrok dopravnej polície pri nezávažnom dopravnom priestupku-nezapálených svetlách ak sa skončí, modrinami na ruke slabej a chorej ženy, ktorá má len "podrezaný jazyk" a v konečnom dôsledku jej násilným odvlečením z čerpacej stanice na psychiatriu. Paradoxne o čo viac príslušníci polície neprimerane tvrdo zakročujú voči bezbranným ženám, ako Jane Teleki alebo Ing. Mozolovej, o to viac sú benevolentní a v hlbokom predklone voči zločincom z radov mafie prepojených s vysokou politikou, ktorých trestnú činnosť často zakrývajú. Sotva normálneho človeka presvedčia siahodlhé elaboráty lekárskych správ, uznesení polície, či rozhodnutí súdu o zákonnosti a nutnosti „ochrany duševného stavu a zdravia“ Ing. Eleny Mozolovej, ak sa z vitálnej ženy s enormným zmyslom pre entuziazmus a záujem o veci verejné, ktorá dokonca kandidovala v komunálnych voľbách za poslankyňu a písala fundované návrhy vo veciach ochrany životného prostredia, po perzekúcii polície, psychiatrie a súdu, stane ľudská troska zničená silnými liekmi, ktorá nevie napísať štyri súvislé vety, boji sa vlastného tieňa, nehovoriac o tom, že už nie je schopná ani riadiť automobil. Úplne zničení a traumatizovaní boli aj jej starí a chorí rodičia a brat, ktorí mali strach o veci hovoriť a báli sa polície kvôli dôsledkom z medializácie tohto prípadu.
Uvedené prípady sú len špičkou ľadovca nezákonnosti a porušovania základných ľudských práv a slobôd v Slovenskej republike, preto je možné prostredníctvom e-mailovej adresy necenzurovane@yandex.com zaslať informácie, dôkazy a dokumenty o obdobných praktikách osôb zastupujúcich štátne inštitúcie, ktoré sú platené z daní slovenských občanov v prvom rade za to, aby dodržiavanie zákonnosti a práv občanov chránili.
Ján Horváth
Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii. Národ a každý jednotlivec, ktorý sa zmieri s tým, že bol okradnutý je nielen zbabelý ale najmä neskutočne hlúpy a zaslúži si otroctvo!