Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Hlavná stránka

Hračka z moci úradnej - 3. časť   

  
            "Stiahnite ho do dvora a volajte políciu!"takto sa medzi sebou dohadovalo zopármiestnychaktivistov.Stále sa im nedarilonašiť na A. vhodný paragraf, pomocou ktorého by sa ho konečne navždy zbavili. Všetko doteraz sa riešilo v rovinenedokázaných priestupkov,čo aktivistov nesmierne vyvádzalo z miery. Bolo načase, aby sa postarali, nech konečne úrady rázne riešia existenciu A., ktorá ich znervózňuje. Prečo by ho mali trpieť vo svojej blízkosti?!Je prišelec a úlohou prišelca je predsa bezvýhradne a pokorne akceptovať zo strany starousadlíkov čokoľvek. Keď nie, nech ide kade ľahšie. Či nie? 

            Aktivisti nikdy neskúšali prísť ku A. len tak a po dobrom, priateľským a nedehonestujúcim tónom nadviazať komunikáciu. Pokúsiť sa naštartovať a rozvinúť normálne susedské vzťahy s A. a jeho rodinou. Skrátka, hneď na začiatku si prišelcov zaškatuľkovali ako osoby, nehodné bývania v ich susedstve.Provokácie, ktoré ľstivo a s pocitom zábavy neustále skúšali na A., si nikdy nepriznali. Brali to ako normálne, keď len tak, v rámci voľnej chvíle, ublížili A. a pohladkali tým svoje ego. A. nikdy neprijal nimi vnucovanú úlohu "fackovacieho panáka" a bránil sa jej. To však aktivisti nezniesli a stupňovali svoje provokácie. Veľmi si priali, aby A. vyviedol niečo závažné, nejaký útok na nich, ohrozenie zdravia či života. Darmo sa nádejali, A. to ustál. Pre aktivistov sa stalo východiskom začať si vymýšľať, prekrúcať, zveličovať a klamať úrady.Úradom, či už úmyselne alebo nevedome, akosi nedošlo, že tak to nefunguje, aby niekto akože vôbec nič nerobil a len ten druhý je zlý.

            Oznámenie "svietil baterkou na môj strom" prijala miestna polícia od aktivistu P. až po jeho vyhrážkach, že sa bude sťažovať na vyšších miestach. Polícia pri výsluchu A. a jeho otcanevedela vysvetliť, aký paragraf Zákona o priestupkoch sa na danú skutočnosť vzťahuje. Navyše, dotyčný P. svietenie na stromy zistil až po dodatočnom prehratí si archívnych záznamov zo svojich nelegálnych kamier,nasmerovaných na verejné priestranstvo. Súkromný monitoringverejného priestranstva si miestna polícia netrúfla a ani doteraz netrúfa riešiť. Ísť proti P. by bola istá prehra. 

            "No tak ho konečne, keď sa bude prechádzať po ulici, zatiahnime a privrime do dvora a zavolajme políciu. Vnikol predsa na súkromný pozemok a, samozrejme, veď sa aj nebezpečne vyhrážal, to znie tak presvedčivo. Máme mobily, zavoláme si navzájom a keď príde hliadka, budeme na mieste viacerí a dosvedčíme si. A ešte, a to už nerozdýcha, pohodíme mu k nohám nejaký nôž a povieme, že ho držal v ruke a oháňal sa ním."

            Zrejme neraz si P. zaspomína na neskorý letný večer vo štvrtok dňa 19.6.2014, keď sa zozadu priblížil ku A. a silno ho, nič netušiaceho, udrel pažbou pušky do chrbta. Bola to vtedy pre P. vzácna príležitosť, krátko pred polnocou a nikoho na ulici. Len A., ktorý sa približoval k jeho ihličnanom, prevísajúcich ponad plot na verejné priestranstvo. A. chcel privoňať k čarovnej vôni horúcim slnkom prežiarenej vetvičky. P. nebadane otvoril bránku a vyšiel na chodník. Prudký úder medzi lopatky odhodilsedemnásťročného štíhleho a vysokého chlapca do stredu cesty, podlomili sa mu kolená a spadol na asfalt. Keby sa bolo v tej chvíli z blízkej neprehľadnej zákruty vyrútilo auto, už mohli mať aktivisti po starostiach. Ale nestalo sa.

            P. po svojom útoku okamžite zavolal 158. Hliadke, ktorá bola na mieste o 10 minút, P. tvrdil, že to A. chcel naňho zaútočiť a on sa následne bránil úderom do chrbta A. Čiže v prvom zázname polície sa nachádzalo priznanie P., že A. udrel. Neskôr niekto, pravdepodobne z polície, upozornil P. , že keď sa teda bránil, jeho úder mal logicky smerovať do tváre či hrude A., inak je jeho výpoveď spochybniteľná.

             Zrazu sa pôvodný policajný záznam, vyhotovený na mieste činu "stratil". Bol nahradený iným, kde sa o žiadnom údere zo strany P. nepíše.

            Polícia neuverila ani A., ani jeho otcovi, ktorý všetko videl zo vzdialenosti asi 50 metrov,Neuverila, aj keď bola predložená lekárska správa z pohotovosti.

            No áno, asi A. niekto napadol. Ale žeby statočný občan P.?

Marian Babinec                                                           

   PRINT RSS

Hlavná stránka