ZLOČINECKÉ PRAKTIKY A ZNEUŽÍVANIE PSYCHIATRIE A JUSTÍCIE POKRAČUJÚ V SLOVENSKEJ REPUBLIKE AJ PO ROKU 1989
Nie je potrebné pripomínať, že po vyhnití tzv. reálneho socializmu a jeho kolapse v celej postkomunistickej Európe, prebehla jeho transformácia podľa rovnakého scenára s menšími rozdielmi vo všetkých bývalých satelitoch ZSSR. Určite najmenej ohrozila táto transformácia Slovenskú republiku ako nástupnícky štát bývalého Československa. V tej totiž nikdy neplatil lustračný zákon a v Českej republike odsúdený bývalý šéf Štátnej bezpečnosti Alojz Lorenc, pokojne zakladal s absolventmi Moskovskej školy pod tútorstvom KGB finančnú skupinu Penta. Za minulosťou sa urobila hrubá čiara a bývalí komunisti a agenti ŠtB vymenili politickú moc sa ekonomickú, ktorou si postupne urobili z politických strán svoje eseročky a za špinavé peniaze si kúpili všetky média. Za tejto situácie v justícii a prokuratúre neprebehla žiada systémová zmena a pokračovala kontinuita komunistických zákonov len s kozmetickými úpravami. V justícii a prokuratúre sú aj naďalej celé rodinné klany a v praktikách svojich rodičov pokračujú ich patrične vyškolené deti.
Bolo preto len otázkou času, kedy na demokratov pretransformovaní zločinci začnú opäť likvidovať svojich kritikov a každého kto našiel odvahu upozorniť na ich špinavé kšefty. Trestné činy za ktoré súdili tzv. nepriateľov socialistického zriadenia nahradili trestným činom ohovárania a žalobami v tzv. sporoch na ochranu osobnosti, z ktorých si pomocou justičnej mafie urobili zárobkový podnik. Sudcovia Harabín či Polka vysúdili milióny a pochvaľovali si, že sa konečne na Slovensku cítia ako v právnom štáte. So žalobou bol úspešný aj sudca Najvyššieho súdu SR Štefan Minárik, ktorý žaloval vydavateľa zato , že uverejnil prípady politických väzňov, ktorých súdil.
Ako prvých začali títo zločinci paradoxne eliminovať bývalé obete komunistickej justície z radov niekoľkých politických väzňov, ktorí nezapredali svoju česť ako väčšina tzv. „polepšených“ politických väzňov za dotácie a prepožičiavanie sa k účasti na kladení vencov obetiam komunizmu spolu s bývalými komunistami.
- Dnes už nebohý bývalý politický väzeň Emil Švec, ktorému zničili život odsúdením k 15 rokom za vyzvedačstvo potom čo ho uniesli z Rakúska, sa na Generálnej prokuratúre a Ústavnom súde ČSFR domáhal vyšetrenia jeho únosu. Je výsmechom spravodlivosti a všetkým obetiam komunizmu, že ho za to v 90-tych rokoch opätovne podmienečne odsúdili k trom mesiacom. Na stránke Ústavu pamäti národa http://www.upn.gov.sk/sk/emil-svec-1925-2010/ je uverejnený jeho odkaz, ktorý je stále aktuálny:
„Je realita, že existuje ilegálna komunistická organizácia v justícii, ktorá je napojená na bývalé komunistické štruktúry a disponuje materiálmi zo Štátnej bezpečnosti a Ministerstva vnútra a riadi ďalší boj o krytie páchateľov zločinov minulosti a samozrejme uchytenie sa a udržanie pozícií v justícii.“ A za to mi dali tie tri mesiace...
- Bývalý politický väzeň František Petráš, jeden z protagonistov filmu režiéra Dušana Hanáka „Papierové Hlavy“, v liste Generálnemu prokurátorovi nazval komunistov-sviňami. Bol za to obvinený z útoku na verejného činiteľa. Amnestiu prezidenta Rudolfa Schustera odmietol. Za to ho chcel súd zbaviť svojprávnosti a na Vianoce ho dali násilne odvliecť políciou na psychiatrické vyšetrenie. Neumožnili mu ani, aby sa postaral o psa a domáce zvieratá. Paradoxne bol ale duševne spôsobilý keď bol členom volebnej komisie. Svoj zápas o pravdu prehral - následkom psychického vypätia zomrel na infarkt. Stal sa obeťou kontinuity komunistických zákonov a komunistických praktík, ktoré bohužiaľ pretrvávajú aj naďalej. Na webovej stránke http://www.obcania.szm.com/petras/petras.html sa uvádza, že v pozadí prevratov v rokoch 1968 a 1989 stála komunistická Štátna bezpečnosť. V oboch zvíťazila jedná frakcia komunistov nad druhou. Súčasťou dohôd pri odovzdaní moci v roku 1989 bolo zabezpečenie beztrestnosti pre komunistických prominentov. V kontexte s tým bola nad zločinmi komunizmu urobená hrubá čiara a na Slovensku nebol nikto postavený pred súd. Naproti tomu diametrálne odlišný prístup sa začal uplatňovať voči bývalým obetiam komunistických zločinov.
Keďže zamatový podvod otvoril bývalým normalizátorom a ich potomkom nové obzory v nehoráznom rozkrádaní štátneho majetku, ktorý vytvorila za desaťročia celá generácia a jeho presunu na ich súkromné účty a do daňových rajoch, ako ďalší určení k likvidácii prišli na rad kritici týchto praktík.
Slovenskí policajti si zbabelosť voči prominentným zločincom prepojených s vysokou politikou kompenzujú na bezbranných starcoch a ženách
- Jednou z nich je odvážna žena – novinárka Jana Teleki, ktorá krátkou básničkou upozornila na to ako si primátor v Považskej Bystrici za HZDS urobil z verejnej funkcie zárobkový podnik. Tento prípad je názornou ukážkou hyenizmu a podlosti zločincov posadnutých honbou za mocou a majetkom, pri ktorej sa nezastavia pred ničím. Nebolo by to však možné, bez skorumpovaných policajtov, prokurátorov, sudcov a psychiatrov, ktorí sa stali spolupáchateľmi týchto zločinov proti čestným a nevinným ľudom, ktorí našli odvahu nemlčať. Každý zločinec neznesie pravdu o sebe a to je príčinou, prečo Janu Teleki najprv nezákonne obvinili, ponižovali priviazaním o radiátor ako fašistickí zločinci a nakoniec chceli zlikvidovať zneužitím psychiatrie rovnako ako to robili komunistickí zločinci pred rokom 1989. Hoci títo zločinci dosiahli, že Jana Teleki bola nútená odísť zo Slovenska, nezlomili ju a podala žalobu proti Slovenskej republike. Jana Teleki podala sťažnosť ECHR v Štrasburgu, ktorý časť sťažnosti týkajúcej sa zneužívania psychiatrie v spolupráci s justíciou odstúpil Medzinárodnému trestnému tribunálu v Haagu. V súčasnosti zhromažďuje dôkazy o zneužívaní psychiatrie a justície na Slovensku aj v prípade ďalších obetí, ktoré touto cestou vyzývam, aby sa prihlásili. Na svojom blogu https://dennikn.sk/autor/janateleki/ uverejňuje aj ďalší otrasný prípad násilného odvlečenia na psychiatriu.
- Ďalšou obeťou zneužívania psychiatrie v spolupráci s justíciou, prokuratúrou a políciou je prípad Ing. Eleny Mozolovej, ktorú kvôli banálnej pokute za nezapálené svetlá na jej automobile, doslova psychicky zničili a urobili z nej zničenú a zlomenú ženu. Za uverejnenie tohto prípadu na webovej stránke sa už sudkyňa, ktorá o veci rozhodovala vyhráža vydavateľovi Denníka N žalobou.
Podrobnosti o tomto prípade:
https://dennikn.sk/blog/pribehy-nezakonne-odvlecenych-na-psychiatiu-ing-mozolova/
https://dennikn.sk/blog/pribehy-nezakonne-odvlecenych-na-psychiatiu-ing-mozolova-2-cast/
https://dennikn.sk/blog/pribehy-nezakonne-odvlecenych-na-psychiatriu-ing-mozolova-3-cast/
Aj nezainteresovanému musí byť podozrivé tvrdenie policajtov, že ich údajne ohrozovala "nebezpečná schizofrenička", ktorou bola 45 kg. útla žena, ktorá sa im len svojským spôsobom pokúšala vysvetliť, že si je vedomá priestupku a prosila ich o zhovievavosť a riešenie priestupku napomenutím, pretože je invalidná dôchodkyňa a musí sa starať o starých a chorých rodičov. Aj laik vie, že príslušníci polície sú školení a psychicky pripravovaní tak, aby ich postupy boli primerané individuálnym prípadom. Je potrebné rozlišovať či sa jedná o zatýkanie mafiána alebo o dopravný priestupok. Nemožno považovať za primeraný zákrok dopravnej polície pri nezávažnom dopravnom priestupku-nezapálených svetlách ak sa skončí, modrinami na ruke slabej a chorej ženy, ktorá má len "podrezaný jazyk" a v konečnom dôsledku jej násilným odvlečením z čerpacej stanice na psychiatriu. Paradoxne o čo viac príslušníci polície neprimerane tvrdo zakročujú voči bezbranným ženám, ako Jane Teleki alebo Ing. Mozolovej, o to viac sú benevolentní a v hlbokom predklone voči zločincom z radov mafie prepojených s vysokou politikou, ktorých trestnú činnosť často zakrývajú. Sotva normálneho človeka presvedčia siahodlhé elaboráty lekárskych správ, uznesení polície, či rozhodnutí súdu o zákonnosti a nutnosti „ochrany duševného stavu a zdravia“ Ing. Eleny Mozolovej, ak sa z vitálnej ženy s enormným zmyslom pre entuziazmus a záujem o veci verejné, ktorá dokonca kandidovala v komunálnych voľbách za poslankyňu a písala fundované návrhy vo veciach ochrany životného prostredia, po perzekúcii polície, psychiatrie a súdu, stane ľudská troska zničená silnými liekmi, ktorá nevie napísať štyri súvislé vety, boji sa vlastného tieňa, nehovoriac o tom, že už nie je schopná ani riadiť automobil. Úplne zničení a traumatizovaní sú aj jej starí a chorí rodičia a brat, ktorí majú strach o veci hovoriť a boja sa polície kvôli dôsledkom z medializácie tohto prípadu.
- Už niekoľko rokov vzdoruje pozemkovej mafii aj dôchodkyňa Tatjana Šidlová, svedkyňa dodnes neobjasnenej vraždy kňaza Přemysla Couvala, ktorého mŕtvolu našli zmasakrovanú v jeho bratislavskom byte. ŠtB túto vraždu zakryla oficiálnou verziou o samovražde. Je príznačné pre súčasný zločinecký režim, že spis P. Coufala bol bez možnosti nahliadnutia zablokovaný rozhodnutím súdu na návrh prokuratúry. V prípade Tatjany Šidlovej sa zjavne jedná o zastrašovanie a perzekúciu zo strany tzv. pozemkovej mafie, na ktorej praktiky pani Šidlová upozorňovala a za čo ju obvinili za ohováranie. Prokuratúra v súvislosti s jej obvinením podala Okresnému súdu v Liptovskom Mikuláši návrh na nariadenie psychiatrického vyšetrenia. Vzhľadom na dĺžku súdneho konania od jej obvinenia - troch rokov, je nariadenie psychiatrickej liečby po takejto dobe už za bezpredmetné, pretože ak by bola pani Šidlová nebezpečná pre spoločnosť, ako sa jej snažia dokazovať v zmysle obvinenia, počas troch rokov od začatia trestného stíhania by sa mala teda dopustiť nejakej formy konania, ktoré by bolo dôvodné označiť ako spoločensky nebezpečné, čo sa však nestalo. V skutočnosti je pani Šidlová nebezpečná len pre pozemkovú mafiu a ľudí, s ktorými je táto mafia prepojená. Tatjana Šidlová, na rozdiel od viacerých mužom, nemá strach písať o praktikách pozemkovej mafie a s osobách s ňou spriaznených na svojom blogu. http://www.slovenskazumpa.blogspot.sk/ http://necenzurovane.net/sidlova/sidlova.html
- Mgr. Pevel Škriňa, ktorý sa ako novinár angažoval v čase tzv. „Nežnej revolúcie“ a upozorňoval na osoby, ktoré ju zneužili pres svoj osobný prospech sa už roky domáha svojich majetkový práv k pozemkom a rodinnému domu. Keďže ho na Slovensku ignorovali, napísal viaceré sťažnosti zahraničným inštitúciám, vrátane Medzinárodného súdu v Haagu, kde sa vyjadril v tom zmysle, že Generálneho prokurátora Dobroslava Trnku prirovnal k mafii. V roku 2012 bol obvinený za ohováranie, pretože tým vraj znížil jeho vážnosť v očiach verejnosti. (Paradoxne, ako uviedol bulvár v čase kedy ešte Trnka nebol menovaný za generálneho prokurátora, zasahoval do činnosti vyšetrovateľa v prípade týrania blízkej a zverenej osoby z čoho bol obvinený jeho známy a žiadal, aby jeho známeho prepustili z CPZ a dozorujúcej prokurátorke mal pritom povedať,“... zdvihni svoj zadok lebo si to odskáčeš!“) Mgr. Pavel Škriňa sa za list odoslaný do Hagu dostal dokonca do vyšetrovacej väzby, samozrejme za úplného nezáujmu slovenských médií. Keď zločinci prišli k záveru, že s jeho obvinením to prestrelili, vyhrabali v zdravotných záznamoch Mgr. Škriňu, že pred 12 rokmi bol krátky čas na psychiatrickom liečení a na základe toho po dohode s psychiatrom bolo vydané rozhodnutie o zastavení trestného stíhania pre údajnú nespôsobilosť Mgr. Škriňu rozoznať svoje konanie. Paradoxne nebol pozbavený svojprávnosti. Ak by takto postupovala prokuratúra a súdy v USA, kde má skoro každý druhý Američan osobného psychiatra, museli by podľa slovenských praktík vyhlásiť polovicu populácie v USA za neschopnú rozoznať svoje konanie. Pre posúdenie svojprávnosti Mgr. Paval Škriňu uvádzam jeho list odoslaný ministrovi zahraničných veci SR. http://www.necenzurovane.net/13/skrina1.html
Uvedené prípady sú určite len špičkou ľadovca nezákonnosti a porušovania základných ľudských práv a slobôd v Slovenskej republike, preto je možné prostredníctvom e-mailovej adresy necenzurovane@yandex.com zaslať informácie, dôkazy a dokumenty o obdobných praktikách osôb zastupujúcich štátne inštitúcie, ktoré sú platené z daní slovenských občanov v prvom rade za to, aby dodržiavanie zákonnosti a práv občanov chránili. V súvislosti so sťažnosťou pani Jany Teleki postúpenou Medzinárodnému súdu v Haagu, budú tieto podnety po vyhodnotení predložené ako ďalšie dôkazy o pokračovaní totalitných praktík v Slovenskej republike po roku 1989.
Súčasne sa pripravuje aj vydanie publikácie o zneužívaní psychiatrie za pomoci vyhlásenia zbierky finančných prostriedkov potrebných na vydanie tejto knihy o čom bude v najbližšom čase uverejnená výzva a bližšie informácie.
Ján Horváth
 
|
|
