Stávame sa opäť policajným štátom, ktorý zneužíva psychiatriu?
Slovenskí policajti si zbabelosť voči prominentným zločincom prepojených s vysokou politikou kompenzujú na bezbranných starcoch a ženách
Nedávny bezprecedentný prípad bývalej novinárky Jany Teleki, obvinenej z tzv. ohovárania, uverejnený v článku z názvom „Ako za komunistov: Policajti pripútali novinárku o radiátor a poslali k psychiatrovi!“ http://www.pluska.sk/plus-7-dni/domov/ako-za-komunistov-policajti-priputali-novinarku-radiator-poslali-k-psychiatrovi.html
v denníku Plus 1 deň 15.októbra 2013 opäť potvrdil komu v tomto štáte ponížene slúži polícia, prokuratúra a súdy – zločincom a zlodejom z vysokej politiky, ktoré si ich budujú na svoj vlastný obraz, hlavne cez riadiace zložky týchto štátnych orgánov.
Po prevrate v novembri 1989 v pozadí, ktorého stála komunistická štátna bezpečnosť, súčasťou dohôd bolo zabezpečenie beztrestnosti pre komunistických prominentov. V kontexte s tým bola nad zločinmi komunizmu urobená hrubá a na Slovensku nebol nikto postavený pred súd. Naproti tomu diametrálne odlišný prístup sa začal uplatňovať voči bývalým obetiam komunistických zločinov a neskôr voči kritikom postkomunistického kapitalizmu.
Spomínaná Jana Teleki si dovolila napísať básničku, ktorá rozzúrila mečiarovských zločincov, zlodejov a štátnych teroristov do takej miery, že sa v duchu svojich boľševických predchodcov neštítili vyzúriť na bezbrannej žene, ktorej jediná vina spočívala v tom, že na rozdiel od nich mala odvahu povedať v niekoľkých veršoch žalostnú pravdu. Skutočnosť, že jej psychické týranie zo strany štátnej moci trvá už 15 rokov potvrdzuje, že ani po odchode Mečiara sa praktiky policajného štátu nezmenili. Bohužiaľ podobnosť týchto veršov s inými mestami na Slovensku nie je vôbec čisto náhodná. Doslova vystihuje situáciu napríklad aj v Poprade, kde polícia mlčí nielen vo veci preverenia výjazdu hliadky privolanej do bytu primátora vo veci údajného domáceho násilia.
Slovensko sa po roku 1989 opäť stáva štátom, v ktorom sú porušované základné ľudské práva a slobody, medzi ktoré patrí aj sloboda slova a čo je najhoršie, opäť sa v ňom na eliminovanie a zastrašovanie kritikov režimu zneužíva psychiatria o čom je potrebné informovať Európsku komisiu, Amnesty International a Svetovú psychiatrickú asociáciu (WPA).
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že o zneužívaní psychiatrie sa v médiách až príliš hovorí len o prípade Hedvigy Malinovej.
Okrem prípadu Jany Teleki však existuje viacero preukázateľných prípadov evidentného zneužívania psychiatrie
- Bývalý politický väzeň, známy z Hanákovho filmu Papierové hlavy, na ktorom vyšetrovatelia ŠtB hasili horiace cigarety, František Petráš v liste bývalému Generálnemu prokurátorovi Milanovi Hanzelovy nazval komunistov-sviňami. Bol za to obvinený z útoku na verejného činiteľa. Amnestiu prezidenta Rudolfa Schustera odmietol. Nakoniec ho chcel súd zbaviť svojprávnosti a na Vianoce ho dali násilne odvliecť políciou na psychiatrické vyšetrenie. Neumožnili mu ani aby sa postaral o domáce zvieratá, hydinu a psa. Paradoxne bol normálny keď bol členom volebnej komisie. Svoj zápas o pravdu prehral-následkom psychického vypätia zomrel na infarkt. Stal sa obeťou kontinuity komunistických zákonov a komunistických praktík, ktoré Bohužiaľ pretrvávajú naďalej. http://obcania.szm.com/petras/petras.html
- Mgr. Pavol Škriňa sa domáhal žalobou podanou Medzinárodnému súdu v Haagu o navrátenie majetku o ktorý jeho rodinu okradla Slovenská republika. Neskôr bol obvinený z ohovárania a dokonca vzatý do vyšetrovacej väzby. V snahe zbaviť sa politicky motivovaného prípadu prokuratúra a polícia nariadili psychiatrické vyšetrenie a vytiahli na neho zdravotný záznam z roku 1991 kedy bol na bežnom ambulantnom psychiatrickom vyšetrení.
List Mgr.Pavla Skriňu Ministrovi Zahraničných vecí
- Bývalá letuška ČSA Tatiana Šidlová ako potvrdzuje článok z webovej stránky http://www.obcania.szm.com/sin/sin.html s názvom Tatiana Šidlová-svedkyňa dodnes neobjasnenej smrti kňaza Přemysla Coufala žije stále v ohrození, bola kvôli snahe domôcť sa vrátenia pozemkov na ktoré má právny nárok, obvinená z ohovárania. Obdobne ako v predchádzajúcich prípadoch polícia, v snahe zbaviť sa nežiaduceho prípadu, nariadila proti jej vôli psychiatrické vyšetrenie. Jej perzekúcia pokračuje naďalej aj na súde vo forme žaloby na ochrany osobnosti. Je zaražajúce, že v rámci trestného konania má byť nesvojprávna, ale na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 3000 eur, na to už svojprávna v súdnom konaní je. Blog Tatiany Šidlovej Slovenská žumpa ... svinstva mocných http://slovenskazumpa.blogspot.sk/2012/01/obvinena-tatjana-sidlova-na-druhom.html
Na záver je potrebné uviesť, že nežiaduci kritici a svedkovia zločinov sú na Slovensku doslova likvidovaní nielen za pomoci psychiatrie ale najmä ekonomicky ako rodina Ing. Danky Bobekovej, ktorá zatiaľ v 56 pokračovaniach Svedectva bývalej mafiánovej svokry odkryla systém účelových a špekulatívnych bankrotov, konkurzov a tunelovania na úkor radových občanov a to všetko s krytím z vysokej politiky, bez ktorej by niečo podobné v inom štáte nebolo možné. Tzv. „čistič“ stratových spoločností a vytunelovaných účelovo založených firiem Peter Sýkora je vďaka politikom nedotknuteľný a ako milionár je skorumpovaným Bratislavským Krajským súdom vyhlásený ako nemajetný, aby sa takto vyhol vysporiadaniu BSM so svojou bývalou manželkou a plateniu výživného na jeho syna. Slovenská republika sa týmto stala asi jediným štátom na svete kde sa štátna moc spojila s organizovaným zločinom a mafiou pri ekonomickej likvidácii nežiaducich svedkov. Keďže ministrom vnútra je popredný predstaviteľ zločineckej smeráckej mafie Kaliňák a táto mafia je známa svojou spoluprácou a neoprávneným sa obohacovaním v spolupráci so zločineckými mafiami Zoroslava Kollára, taktiež zakladateľa konkurznej mafie a Petra Sýkoru, ako aj ich bielych koní, kde niektorí v mene ich blahobytu zaplatili za to vlastnými životmi, alebo sú doteraz nezvestní, s najväčšou pravdepodobnosťou už nie sú medzi živými.
Je vrcholom cynizmu, keď voči tejto bezbrannej žene polícia používa boľševicko – fašistické metódy, pričom bývalé mečiarovske protislovenské prasa, exprimátor Lackovič, vtedy nepociťoval poškodzovanie svojho mena, keď bol predstaviteľom zločineckej, zlodejskej, protislovenskej a štátno – teroristickej organizácie HZDS a spodieľal sa na nezákonnej činnosti. Slovenskej polícii a mafiozovi Kaliňákovi doporučujem, aby si najskôr urobili poriadok vo vlastných radoch.
Vladimír Pavlík
Plus 7 dní
http://www.pluska.sk/plus-7-dni/
Ako za komunistov: Policajti pripútali novinárku o radiátor a poslali k psychiatrovi!
15. október 2013, 21:00
Voči bývalej novinárke obvinenej z ohovárania použila polícia donucovacie prostriedky.
Okresné policajné riaditeľstvo v Bratislave: Janu Teleki (vpravo) vyšetrovateľ nepredvolal, rovno ju dal doviezť policajnou eskortou a pripútal ju o radiátor. Foto: Vlado Kollár
Ak sa k Hedvige Malinovej správala polícia rovnako ako ku mne, tak ju úprimne ľutujem. Lebo takéto deptanie môže neskúsené mladé dievčatko psychicky zlomiť. Našťastie, ja už mám za sebou kadečo, mňa len tak ľahko nezničia, - štylizuje sa do úlohy hrdinky bývalá novinárka Jana Teleki.
Lenže po dvanástich rokoch protiprávneho stíhania má už silné iba reči. Ruky sa jej podchvíľou roztrasú, slzy zadržiava len s veľkým vypätím a ochromujúci strach z možnosti, že sa z ničoho nič môže ocitnúť vo väzbe, jej z očí priam kričí.
Dokazovanie poprelo realitu
Prvé obvinenie Jany Teleki z útoku na verejného činiteľa a ohovárania pre nie celkom vydarenú básničku uverejnenú v regionálnych novinách sa zdalo také absurdné, až bolo smiešne. Padlo niekedy v roku 1998.
Na druhom obvinení pre tú istú básničku kritizujúcu považskobystrického primátora sa už veľmi smiať nedalo, skôr si ľudia klopali prstom po čele.
To vplyvným persónam, zaradeným vtedy celkom neskrývane ku krídlu HZDS schopnému všetkého, nevadilo. Teleki sa celkom vážne musela posadiť na lavicu obžalovaných a na tejto pozícii hanby ostala trčať celé nekonečné roky. Rozhodnutie, že v prípade novinárky bol porušený Dohovor o ochrane ľudských práv, padlo až v roku 2011.
Celý prípad sa začal v roku 1998 uverejnením kritickej básničky v regionálnych novinách.
Reprofoto: Vlado Kollár
Vychudnutá a psychicky poznačená žena dúfala, že konečne začne žiť normálny život a namiesto študovania zákonov, právnych predpisov a stresujúcich výpovedí na polícii či súde sa bude venovať rodine, dcére. Netešila sa dlho. V máji tohto roku ju vyšetrovateľ obvinil z ohovárania opäť. Tentoraz za to, že si v médiách dovolila kritizovať dve predchádzajúce protiprávne stíhania voči vlastnej osobe.
Vyšetrovateľ Ján Kovarčík z okresného policajného riaditeľstva Bratislava IV v uznesení o vznesení obvinenia voči Teleki píše, že dve trestné konania v tej istej veci a s nimi súvisiace porušenie svojich práv iba vyfabulovala. Takéto nehorázne popretie reality vraj pánovi policajtovi vyplynulo priamo „z vykonaného dokazovania“.
Pripútaná k radiátoru
O prípade Jany Teleki písal týždenník PLUS 7 DNÍ začiatkom augusta, ale zverejnenie nových prešľapov polície jej veľmi nepomohlo. Nedávno opäť volala do redakcie a rozrušená chaoticky opisovala, ako ráno zažila šok, keď jej doma v Nitre zazvonila policajná hliadka.
Pred očami jej maloletej dcéry ju ozbrojení muži zobrali do služobného auta, akoby bola zločinec unikajúci pred zákonom či minimálne človek vyhýbajúci sa spravodlivosti. Najprv ju odviezli na policajnú stanicu v Nitre a po dvojhodinovom čakaní ju eskortovali na výsluch do Bratislavy. Tam ju prehľadali od hlavy po päty a vyšetrovateľ ju na chodbe pripútal k stúpačke z radiátora, aby nemohla ujsť.
„Toľké poníženie, hanobenie ľudskej dôstojnosti, svinstvo...“ vzlykala i kliala Teleki. Zhruba o pol tretej poobede jej vyšetrovateľ oznámil, že žiadny výsluch sa konať nebude. Namiesto neho absolvuje psychiatrické vyšetrenie.
„Súdna znalkyňa doktorka Stanislavová mala bez potrebného súdneho rozhodnutia skúmať, či netrpím duševnou chorobou a či som schopná chápať zmysel trestného konania. Asi ma chceli zdeptať, vystrašiť.“
Policajti prepustili zadržanú Teleki až po absolvovaní psychiatrického vyšetrenia. Od manžela sa potom dozvedela, že sa jej snažil pomôcť a posielal za ňou advokáta. Vyšetrovateľ však obhajcovi odmietol poskytnúť o Teleki informácie, lebo ešte nemal od nej podpísanú plnú moc.
Primerané?!
Štyridsaťsedemročná Jana Teleki nie je podozrivá z vraždy ani z členstva v mafii, nepobehuje po ulici ozbrojená, neohrozuje mravne malé deti a dokonca ani nikoho neokradla. Polícia ju podozrieva z ohovárania. Z ohovárania, ktorého sa Teleki mala dopustiť v roku 2008, teda pred šiestimi rokmi!
Obvinili ju v máji tohto roku a uznesenie o obvinení jej vyšetrovateľ odoslal až po dvoch mesiacoch. Tak prečo je zrazu polícia tak náramne razantná a hlavne - prečo sa k Teleki správa agresívne?
Vyšetrovateľ Ján Kovarčík nám povedal, že nie je oprávnený poskytovať informácie o vyšetrovaní a odkázal nás na zástupcu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava lV. Zástupca okresného riaditeľa si naše otázky vypočul, ale k tejto konkrétnej veci sa vyjadriť odmietol.
Oslovili sme teda hovorcov Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave a dostali sme takúto odpoveď: „Dňa 16. 9. 2013 bol príslušníkmi Policajného zboru vykonaný úkon v zmysle Trestného poriadku, pri vykonaní ktorého boli použité donucovacie prostriedky podľa zákona NR SR o Policajnom zbore. Použitie donucovacích prostriedkov bolo príslušným nadriadeným vyhodnotené ako zákonné a primerané. K jednotlivým úkonom trestného konania sa v súčasnosti vyjadrovať nebudeme.“
Policajti sú si zrejme vedomí, že ak aj teraz nemajú chuť vysvetľovať verejnosti, čo s Teleki „skúšali“, raz sa predsa len k jednotlivým úkonom vyjadrovať budú musieť. Pretože v tomto prípade smrdí viac vecí.
Ak sa preukáže, že obvinenú ženu policajti svojvoľne, teda bez súdneho príkazu, v podstate donútili na psychiatrické vyšetrenie, bude z toho škandál. Zneužívanie psychiatrie sa vo svete považuje za mimoriadne háklivú vec.
Autor: Plus 7 Dní/Ľudmila Lacková
Súvisiace články
|