Skúste si vygoogliť Jana Teleki - Ing. Mozolová, alebo hodnotenia psychiatrických nemocníc Plešivec, Michalovce a iné.
Takýmto zaobchádzaním odišiel z tohto sveta aj pán Milan. Stavebný inžinier a pedagóg.

Mal veľa vážnych srdcovo - cievnych diagnóz, vredy predkolenia na ktoré sa liečil ambulantne. Svoj zdravotný stav dlhodobo riešil, dôveroval lekárom a to sa mu aj stalo osudným. Dobrovoľne nastúpil do ošetrovateľského centra, aby mu preliečili spomínané vredy predkolenia, no nehral ako pískal personál. Nasledoval začiatok konca.

Ošetrovateľské centrum po telefóne s psychiatrom z neho urobilo psychiatrického pacienta. Psychiater ho ani nevidel, nevyšetril, lebo bol v danom čase v domácej karanténe. Telefonicky mu naordinoval 5 druhov psychiatrických liekov. Pán Milan nemal za celý život žiadne psychické problémy, neprešiel ani precíznou diagnostikou a k jeho stavu nebol vypracovaný ani znalecký posudok. Blízki nakoniec pána Milana zobrali domov, no po istom čase mu prišlo zle, preto mu manželka zavolala sanitku. Tá ho zobrala na jeden z urgentných príjmov Zemplína. Tam strávil 30 hodín, bez toho aby ho prijali na nejaké oddelenie. Dobre čítate. 30 hodín. Nepustili k nemu ani blízkych, nakoľko nespĺňali režim OTP. Zrazu vysvitlo, že pán Milan je eskortovaný do psychiatrickej liečebne, pretože je nebezpečný pre seba a okolie. Zas opakujem, neexistuje žiadny znalecký posudok, alebo aspoň policajný zápis o nejakej činnosti, ktorou by bol nebezpečný. Na psychiatrickom oddelení, ktoré bolo vyše 50 km od jeho bydliska pán Milan odmietol podpísať súhlas s hospitalizáciou, preto ho nahlásili okresnému súdu, aby ho na psychiatrii zabásli súdnou cestou.

Podotýkam, že pán Milan bol svojprávny orientovaný človek. Súd nakoniec v superrýchlom konaní vydal uznesenie v ktorom sa uvádza, že jeho liečenie na psychiatrii je zákonné. Pán Milan teda proti svojej vôli ostal hospitalizovaný na psychiatrii, no nie dlho. Vyzerá to tak, že mu neboli podávané jeho lieky na srdce, iba psychofarmaká injekčnou formou.
Na 4. deň ráno ho našli v izbe v bezvedomí, vraj ráno pri podávaní liekov. Bol preložený na ARO, no tam bolo už neskoro.

Citujem zo správy:
Telesná teplota: 34°C.
Tlak: 70 na 47.
Dehydrovaný a podviživený. 
Strata vedomia navodená mediakamentóznou psychiatrickou liečbou.
Pán Milan po 4 dňoch na ARE zomrel.

Takéto zaobchádzanie si na sklonku svojho života nezaslúži ani zviera, alebo odsúdený. Pán Milan bol dlhoročný projektant a pedagóg. Pre túto spoločnosť niečo urobil. Tá sa mu takto odvďačila. Pozostalí sa obrátili aj na Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou. Ten zatiaľ nerozhodol ani po skoro 8 mesiacoch. Čerešničkou na torte je, že v správe z psychiatrie bol za ošetrujúceho lekára podpísaný primár, ktorý mal v danom čase dovolenku. Na obhajobu pred políciou použil samé výhovorky.

No a podržte sa na záver. V správe je uvedené, že o hospitalizácii na danom psychiatrickom oddelení rozhodla nejaká lekárka z Ukrajiny, ktorá ešte na Slovensku nie je lekárka, lebo prechádza procesom schválenia medicínskeho vzdelania. Ďakujem, že ste tento príbeh dočítali do konca. Urobte si na to svoj názor, kam sme dospeli ako takzvaný právny štát.

Príbuzní obete zločineckých praktík zneužívania psychiatrie v SR