Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria! |
KEĎ ZLODEJ KRIČÍ CHYŤTE ZLODEJA ALEBO KOMÉDIA PRE CHUDOBU NA SLOVENSKÝ SPÔSOB
Je už tragikomédiou, že slovenskými „hrdinami“ novembra 1989 sa nestali, tí ktorých komunisti a eštebáci likvidovali v Leopoldove a Ilave, ale staré komunistické štruktúry, agenti a spolupracovníci ŠtB, veksláci, výčapníci, mäsiari, ktorí prišli vďaka novembrovému majetkovému puču k majetkom o akých sa im za komunistov ani nesnívalo. Okrem KGB odchovaných žralokov z Penty a supermana Babiša sa idolmi mnohých Slovákov stali aj Marián Kočner a Boris Kollár, ktorí si po zlepení Ficovej, zrejme už poslednej, vlády začali vybavovať účty. Témou už prestali byť kvóty pre imigrantov a bezvízový styk pre 80 miliónov Turkov ale zbrojný preukaz poslanca za ĽS NS a Kollárove kšefty z čias kedy sa zo Slovenska vďaka idiotizmu tzv. disidentov a zamatových hlupákov z VPN a KDH stal „Klondike“ pre zlatokopov typu, Kočner, Kollár alebo Andrej Kiska. Je zarážajúce za akých idiotov majú títo vagabundi občanov Slovenska. Majú vždy v šuplíku rôzne kauzy, ktoré by v každom právnom štáte už dávno riešila polícia, ale oni si ich odkladajú, aby sa potom nimi mohli navzájom manipulovať a okydávať ak im nevyjdú politické plány s bábkami, ktoré sa nazývajú slovenskí politici. Asi najviac sa toho navyťahovalo na Borisa Kollára, potom čo sa mu podarilo zviesť na vlne antiimigrantských nálad, kúpiť si stranu a dostať do parlamentu vskutku výberovú zmes, od luxusných konkubín až po posledného literárneho križiaka Krajniaka, ktorý bojuje proti Bande zlodejov, Gorile a politickej mafii perom a papierom ale keď príde na konkrétne činy, stiahne chvost. Toto je výpis z registra o založení spoločnosti v Rakúsku na tunelovanie TECHNOPOLU. Takže milí Slováci, milujte aj naďalej svojich zlodejov a dodržujte slovenskú „múdrosť“, ktorá sa stala jedenástym božím prikázaním, „politik, ktorý nekradne nie je Slovákom“, veď sa vraví, že ani my by sme na jeho mieste neboli onakvejší. V. K. Ciastocne znenie amnestii exprezidenta Amnestie, ktoré boli v súčasnosti uskutočňované, sú veľmi zaujímavé, a nie je vôbec žiadna náhoda, že sa konajú v časovej a vecnej nadväznosti na odvolávanie generálneho prokurátora. To je proste súkolie, ktoré je spriahnuté a spolu súvisí a svojím spôsobom je logické. Preto neprekvapuje, že súčasne úradujúci zastupujúci prezident a predseda vlády Mikuláš Dzurinda vybral špeciálny rozsah rušenia amnestií. Uvediem jednu amnestiu prezidenta republiky. Na osvieženie pamäti je to zo 17. júla 1996 pod číslom Kancelárie 1616/96-72-980, a je to rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného Mariána Kočnera. A rozhodol takto, vynechávam úvodné pasáže: "Udeľujem milosť a nariaďujem, aby trestné stíhanie proti nemu vedené", a teraz počúvajte veľmi pozorne, "po prvé, pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 258 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 Trestného zákona na tomto skutkovom základe, že Rudolf van den Werf spoločne s Mariánom Kočnerom, Petrom Krylovom a ďalšími nezistenými osobami po predchádzajúcej vzájomnej dohode v decembri 1991 najskôr naplánovali a v čase od 1. februára 1992 do 5. mája 1992 podľa plánu aj realizovali fiktívny dovoz textilných výrobkov z Holandska do ČSFR v celkovej hodnote 2 308 920 USD ku škode akciovej spoločnosti Technopol Bratislava tak, že pre tento účel v Holandsku založili na meno poľského občana Jendrzeja Mariana Ignaciewicza, narodeného 10. 6. 1948, trvale bytom Varšava, ulica Ruda číslo 51, Poľsko, firmu Introkomerce incorporation so sídlom v Holandsku, v mene ktorej potom zaslali na adresu a. s. Technopol Bratislava ponukový list na predaj neexistujúceho textilného tovaru, pričom Marián Kočner ako dlhodobý odberateľ textilného tovaru, hoci vedel, že tovar nebude dodaný, predstieral, že o ponúkaný tovar má záujem a že pokiaľ dôjde k realizácii obchodu, tento od Technopolu a. s. odoberie. Pracovníci a. s. Technopol Bratislava na tento účel otvorili v Československej obchodnej banke pobočku Bratislava 4 dokumentárne akreditívy číslo 2025, 2026, 2027, 2028 na celkovú sumu 2 308 920 USD, na ktoré po doručení sfalšavaných dokladov potvrdzujúcich prevzatie textilného tovaru špedičnou firmou z Nemecka dali dňa 27. 4. 1992 príkaz na ich preplatenie v prospech dodávateľskej firmy Introcomerce intercorporation, avšak k dovozu tovaru nedošlo, čím a. s. Technopol Bratislava bola takto spôsobená škoda vo výške najmenej 69 miliónov korún. Získanú finančnú čiastku z fiktívneho dovozu textilného tovaru potom Rudolf van der Werf rozdelil podľa vopred pripraveného plánu tak, že Peter Krylov si ponechal 400 000 USD, Marián Kočner si ponechal 600 000 USD a Rudolf van der Werf si ponechal 362 340 USD. Zostatok v sume 946 580 USD prevzali v hotovosti ďalšie neznáme osoby. Po druhé, pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona na tomto skutkovom základe, že Marián Kočner ako majiteľ firmy Protrend, spol. s r. o., Bratislava v úmysle obohatiť sa v čase od januára 1992 do októbra 1992 uzavrel 12 hospodárskych zmlúv s a. s. Technopol na dovoz textilných výrobkov z Indie a Číny, na podklade ktorých a. s. Technopol realizoval a dodal pre firmu Protrend, spol. s r. o., Bratislava v čase od mesiaca marec 1992 do mesiaca máj 1993 textilný tovar v celkovej hodnote 126 048 323 Sk. Odoberatelia textilného tovaru Otex Bratislava, Petrikom Bratislava, Panda Žilina, Dana Vranov nad Topľou firme Protrend, spol. s r. o., Bratislava za dodaný tovar včas zaplatili. Takže keď mala v čase splatnosti faktúry voči a. s. Technopol Bratislava na účte finančné prostriedky, Marián Kočner žiadosťami o odklade platieb predstieral platobnú neschopnosť firmy Protrend z dôvodu neuhrádzania faktúr svojimi odberateľmi, čím získal čas na postupné odčerpanie získaných finančných prostriedkov od odberateľov formou hotovostných výberov z účtu firmy. Takto získané finančné prostriedky použil pre vlastnú potrebu a dňa 1. 12. 1993 notárskou zápisnicou vykonal bezplatný prevod firmy Protrend aj so záväzkami na nového majiteľa Tibora Lišku, ktorého pobyt nie je známy. Uvedeným konaním a. s. Technopol Bratislava spôsobil škodu v sume 126 048 523 Sk." Záver - "aby sa nepokračovalo a bolo zastavené". Podpísaný Michal Kováč, prezident Slovenskej republiky.
|