KEĎ ZLODEJ KRIČÍ CHYŤTE ZLODEJA ALEBO KOMÉDIA PRE CHUDOBU NA SLOVENSKÝ SPÔSOB

Slováci nekonečne milujú svojich zlodejov. Majú to totiž v génoch a preto je národným hrdinom aj zbojník Juraj Jánošík. Milovali otca štátnosti Vladimíra Mečiara, ktorému tolerovali jeho Elektru, na ktorú mu „požičal“ dobrý priateľ zo zahraničia. Milovali Jána Slotu, ktorému tolerovali jeho alkoholové úlety, štyri manželky, vilu v Chorvátsku a let v triskáči. Milujú aj Róberta Fica s jeho mafiánskymi ministrami Kaliňákom, Počiatkom a Glváčom, ktorým tolerujú všetko od schránkových firiem pri založení ktorých figuruje Svetlana Ficová, až po Počiatkovo „prekecnutie“ o konverznom kurze Slovenke koruny k euru na jachte v Monaku.

Čo spája všetkých slovenských politikov, ktorí oblbli chudobu do takej miery, že si ich zvolili a stále volia v tzv. slobodných a demokratických voľbách, aby ich viedli k svetlým kapitalistickým zajtrajškom? Odpoveď je jednoduchá – peniaze a prepojenia s organizovaným zločinom. V tomto sú si všetci rovní, bez ohľadu na politickú príslušnosť.
Najnovšie začala slovenskú chudobu zabávať kauza Boris Kollár versus Marián Kočner alebo naopak. Ako to vystihla na svojom FB profile pani Bobeková, všetkých spája podnikateľská reťaz, v ktorej ako v každej inej nechýba konkurzná mafia. Citujem:

„Desí ma fakt, čo predvádzajú obaja aktéri, nebojácne, bez zábran, hoc už viaceré kauzy boli medializované. Pozametajú, a nič sa nedeje. Počas ministrovania Kaźimíra ani neudeje. Vôbec sa mi nechce cez reťaz tadiaľ, kde zomierali ohnivká. Ukážem pomáhačom, daniarom, Kažimírovi, NAKE obzvlášť, o čom neustále hovorím. O NEPRÁVNOM štáte, ktorý je zodpovedný za zlyhaný kontrolný systém, za skorumpovaný policajný zbor. V čoho dôsledku sú ohrozovaní občania na životoch, nehovoriac o ich majetku. To NIE MAFIA, TO ŠTÁT je zodpovedný za tie životy obetí biznisu. Real Štúdio K.F.A. Bratislava, aj v kauze Bašternáka a Kočnera.
Môjmu ex zaťovi obstarali práce na reštaurácii v Rakúsku ako fyzickej osobe. Podľa platných zákonov SR by polovica patrila manželke, keby o tom vôbec vedela, ako to financuje manžel. Mám projekty, fakturáciu, aj plnú moc pre manželku, keď ho mali zašiť za mreže. Nezašili, a dokumenty od právnikov stiahol. Ale sme sa aspoň dozvedeli, kto bol môj ex zať. bez škrabošky. Čo sa stalo so spoločnosťou, ktorú som niekoľkokrát popísala v prepojeniach?
V roku 2012 spoločnosť presťahovali z Bratislavy do Dubnice a spoločníkom sa stal Nulim Meesat, Thajské kráľovstvo. Tam podľa môjho zdroja dôverného a ktorému verím kúpil Zoroslav Kollár s mojim ex zaťom hotel. A mohla som si opäť trhnúť nohou, čokoľvek preukazovať o jeho majetkových pomeroch. A tak pozametali všetko. Aj dokumenty, aj biele kone, aj dôstojnosť v Gorilistane. S mojimi dokumentmi si môžem tak akurát tapetovať pivnicu.
Bezmocnosť je sviňa v Absurdistane pod vládou mafiooligarchie.
Kto nevie ,akú príchuť má stret s Mafiou, nech poďakuje hoc Bohu“.

Je už tragikomédiou, že slovenskými „hrdinami“ novembra 1989 sa nestali, tí ktorých komunisti a eštebáci likvidovali v Leopoldove a Ilave, ale staré komunistické štruktúry, agenti a spolupracovníci ŠtB, veksláci, výčapníci, mäsiari, ktorí prišli vďaka novembrovému majetkovému puču k majetkom o akých sa im za komunistov ani nesnívalo. Okrem KGB odchovaných žralokov z Penty a supermana Babiša sa idolmi mnohých Slovákov stali aj Marián Kočner a Boris Kollár, ktorí si po zlepení Ficovej, zrejme už poslednej, vlády začali vybavovať účty. Témou už prestali byť kvóty pre imigrantov a bezvízový styk pre 80 miliónov Turkov ale zbrojný preukaz poslanca za ĽS NS a Kollárove kšefty z čias kedy sa zo Slovenska vďaka idiotizmu tzv. disidentov a zamatových hlupákov z VPN a KDH stal „Klondike“ pre zlatokopov typu, Kočner, Kollár alebo Andrej Kiska.

Je zarážajúce za akých idiotov majú títo vagabundi občanov Slovenska. Majú vždy v šuplíku rôzne kauzy, ktoré by v každom právnom štáte už dávno riešila polícia, ale oni si ich odkladajú, aby sa potom nimi mohli navzájom manipulovať a okydávať ak im nevyjdú politické plány s bábkami, ktoré sa nazývajú slovenskí politici.

Asi najviac sa toho navyťahovalo na Borisa Kollára, potom čo sa mu podarilo zviesť na vlne antiimigrantských nálad, kúpiť si stranu a dostať do parlamentu vskutku výberovú zmes, od luxusných konkubín až po posledného literárneho križiaka Krajniaka, ktorý bojuje proti Bande zlodejov, Gorile a politickej mafii perom a papierom ale keď príde na konkrétne činy, stiahne chvost.

Nechcem sa tu zastávať Kollára, ale je falošným pokrytectvom, keď mu začne o morálke kázať mafián a podvodník Kočner, ktorý bol spolu s Michalom Kováčom ml. amnestovaný bankovým podvodníkom, exprezidentom Michalom Kováčom v prípade podvodu a tunelovania Technopolu. Príslovie, „čo je dovolené cisárovi nie je dovolené somárovi“ je v prípade Kollára obzvlášť aktuálne v súvislosti s pašovaním striebra, pretože tu máme prezidenta, ktorý v časoch kedy ešte nebol milionárom a filantropom predával vo svojom zlatníctve v Kežmarku zlato pašované z bývalej Juhoslávie. Ak by sa niekto prehrabal v archíve istého súdu na Východnom Slovensku, zistil by, že za krádež 17 kg. zlata sa viedlo trestné stíhanie, pri ktorom firma Andreja Kisku na súde účelovo uviedla, že sa jednalo len o menšie množstvo, aby sa nepátralo po pôvode toľkého množstva zlata.

Toto je výpis z registra o založení spoločnosti v Rakúsku na tunelovanie TECHNOPOLU.
Divadlo menom Marian Kočner pokračuje - neviem či ste si to všimli ale zakaždým ako ma mladý Kováč nejaké "prúsery" tak zasahuje Kočner, dodnes neodsúdený zločinec v Nemecku a prezidentom Kováčom amnestovaný podvodník. Tento človek ma najmenej čo hovoriť o mafii lebo sám je jej zakladajúcim členom. Táto "výplatná páska" z roku 1993, ktorú dostal Lukáš. G od nemeckých vyšetrovateľov, hovorí sama za seba. Lukáš G sa mu pokúsil neúspešne dovolať a opýtať sa Kočnera ako to myslel s odmenu za kompro-materiálny na Lipšica a Kollára. Na dokumente sa nachádzajú aj mená ďalších "podnikateľov" medzi ktorými je aj mladý Kováč a Syč-Milý.

Pre bližšie pochopenie súvislostí uvádzam, že Lukáč G. musel odísť zo Slovenska, kvôli sporu s exprezidentom Kováčom pre ktorého Kočner robil podvody. Známa kauza Technopol nebola dodnes v Nemecku doriešená vďaka imunite pre mladého Kováča. Lukáš. G. písal na súd a prokuratúru v Mníchove keďže chcel zistiť odkiaľ pochádzali peniaze na kauciu zloženú za mladého Kováča. Odpovede sú v prílohe. Súd sa odvoláva na nedoriešenie kauzy prokuratúrou a prokuratúra sa odvoláva na neukončenie vyšetrovanie číslo konania 311 Js23969/94 a je to konanie v ktorom je Lukáš G. účastníkom. Dnes čaká na oficiálne preklady dokumentov, ktoré im zasielal, týkajúcich sa Kočnera, ktorý bol niekoľkonásobne omilostený prezidentom Kováčom a tiež amnestovaný. Text amnestie je uvedený nižšie.

Takže milí Slováci, milujte aj naďalej svojich zlodejov a dodržujte slovenskú „múdrosť“, ktorá sa stala jedenástym božím prikázaním, „politik, ktorý nekradne nie je Slovákom“, veď sa vraví, že ani my by sme na jeho mieste neboli onakvejší.

V. K.

Ciastocne znenie amnestii exprezidenta

Amnestie, ktoré boli v súčasnosti uskutočňované, sú veľmi zaujímavé, a nie je vôbec žiadna náhoda, že sa konajú v časovej a vecnej nadväznosti na odvolávanie generálneho prokurátora. To je proste súkolie, ktoré je spriahnuté a spolu súvisí a svojím spôsobom je logické. Preto neprekvapuje, že súčasne úradujúci zastupujúci prezident a predseda vlády Mikuláš Dzurinda vybral špeciálny rozsah rušenia amnestií. Uvediem jednu amnestiu prezidenta republiky. Na osvieženie pamäti je to zo 17. júla 1996 pod číslom Kancelárie 1616/96-72-980, a je to rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného Mariána Kočnera.

A rozhodol takto, vynechávam úvodné pasáže: "Udeľujem milosť a nariaďujem, aby trestné stíhanie proti nemu vedené", a teraz počúvajte veľmi pozorne, "po prvé, pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 258 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 Trestného zákona na tomto skutkovom základe, že Rudolf van den Werf spoločne s Mariánom Kočnerom, Petrom Krylovom a ďalšími nezistenými osobami po predchádzajúcej vzájomnej dohode v decembri 1991 najskôr naplánovali a v čase od 1. februára 1992 do 5. mája 1992 podľa plánu aj realizovali fiktívny dovoz textilných výrobkov z Holandska do ČSFR v celkovej hodnote 2 308 920 USD ku škode akciovej spoločnosti Technopol Bratislava tak, že pre tento účel v Holandsku založili na meno poľského občana Jendrzeja Mariana Ignaciewicza, narodeného 10. 6. 1948, trvale bytom Varšava, ulica Ruda číslo 51, Poľsko, firmu Introkomerce incorporation so sídlom v Holandsku, v mene ktorej potom zaslali na adresu a. s. Technopol Bratislava ponukový list na predaj neexistujúceho textilného tovaru, pričom Marián Kočner ako dlhodobý odberateľ textilného tovaru, hoci vedel, že tovar nebude dodaný, predstieral, že o ponúkaný tovar má záujem a že pokiaľ dôjde k realizácii obchodu, tento od Technopolu a. s. odoberie.

Pracovníci a. s. Technopol Bratislava na tento účel otvorili v Československej obchodnej banke pobočku Bratislava 4 dokumentárne akreditívy číslo 2025, 2026, 2027, 2028 na celkovú sumu 2 308 920 USD, na ktoré po doručení sfalšavaných dokladov potvrdzujúcich prevzatie textilného tovaru špedičnou firmou z Nemecka dali dňa 27. 4. 1992 príkaz na ich preplatenie v prospech dodávateľskej firmy Introcomerce intercorporation, avšak k dovozu tovaru nedošlo, čím a. s. Technopol Bratislava bola takto spôsobená škoda vo výške najmenej 69 miliónov korún. Získanú finančnú čiastku z fiktívneho dovozu textilného tovaru potom Rudolf van der Werf rozdelil podľa vopred pripraveného plánu tak, že Peter Krylov si ponechal 400 000 USD, Marián Kočner si ponechal 600 000 USD a Rudolf van der Werf si ponechal 362 340 USD. Zostatok v sume 946 580 USD prevzali v hotovosti ďalšie neznáme osoby.

Po druhé, pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona na tomto skutkovom základe, že Marián Kočner ako majiteľ firmy Protrend, spol. s r. o., Bratislava v úmysle obohatiť sa v čase od januára 1992 do októbra 1992 uzavrel 12 hospodárskych zmlúv s a. s. Technopol na dovoz textilných výrobkov z Indie a Číny, na podklade ktorých a. s. Technopol realizoval a dodal pre firmu Protrend, spol. s r. o., Bratislava v čase od mesiaca marec 1992 do mesiaca máj 1993 textilný tovar v celkovej hodnote 126 048 323 Sk. Odoberatelia textilného tovaru Otex Bratislava, Petrikom Bratislava, Panda Žilina, Dana Vranov nad Topľou firme Protrend, spol. s r. o., Bratislava za dodaný tovar včas zaplatili. Takže keď mala v čase splatnosti faktúry voči a. s. Technopol Bratislava na účte finančné prostriedky, Marián Kočner žiadosťami o odklade platieb predstieral platobnú neschopnosť firmy Protrend z dôvodu neuhrádzania faktúr svojimi odberateľmi, čím získal čas na postupné odčerpanie získaných finančných prostriedkov od odberateľov formou hotovostných výberov z účtu firmy. Takto získané finančné prostriedky použil pre vlastnú potrebu a dňa 1. 12. 1993 notárskou zápisnicou vykonal bezplatný prevod firmy Protrend aj so záväzkami na nového majiteľa Tibora Lišku, ktorého pobyt nie je známy. Uvedeným konaním a. s. Technopol Bratislava spôsobil škodu v sume 126 048 523 Sk." Záver - "aby sa nepokračovalo a bolo zastavené".

Podpísaný Michal Kováč, prezident Slovenskej republiky.