"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Za legalizáciu rozkradnutia štátneho majetku, stratu ekonomickej svojprávnosti, ohrozenie energetickej bezpečnosti, protiústavné existenčné ohrozenie a ekonomickú likvidáciu celých skupín obyvateľstva hraničiace s genocídou, masovú emigráciu občanov za prácou a tisíce obetí sociálnych samovrážd, ktoré už dávno prevýšili počty obetí komunizmu, nenesie zodpovednosť len Mečiarove HSDS, ktorého priaznivci sa presunuli do Ficovho Smeru. Rovnaký ak nie ešte väčší podiel viny majú všetky bývalé vládne politické strany, ktoré sa neskôr dostali do opozície, kde sa z nich transformovali ďalšie nové strany s programom permanentných tzv. nevyhnutných ekonomických reforiem na princípe kolektívnej viny (za ekonomické zločiny musia zaplatiť všetci občania), presadzovania zvyšovania veku odchodu do dôchodku a pokračujúcej kolonizácie Slovenska a ďalšieho zbedačovania jeho občanov.
Písal sa rok 1989 keď padla takzvaná železná opona. Ľudia si naivne mysleli, že príde zmena k lepšiemu po ústupe komunizmu. Pravda bola ale úplné iná, čo potvrdilo aj zloženie prvej ponovembrovej vlády Slovenskej republiky.
Michal Kováč ( viac o tomto politikovi na www.prezidentk.blogspot.sk ).
Samé zvučné mená, ktoré mali s komunizmom viac ako spoločné. Ak sa v bývalom Československu niečo zmenilo, tak len farba červených kabátov, ktorá sa pretransformovala len na oko na Západ, keďže do dnešných dní je jasne vidieť na koho sú orientovaní bývali agenti ŠtB a členovia komunistickej strany. Najzarážajúcejším faktom zostáva postava Jána Čarnogurského, ktorý bol označovaný ako disident a ktorý najviac “bojoval” za pád komunizmu, pričom je v dnešnej dobe najviac trčiacim človekom z ruskej zadnice a najviac sa angažuje v slovensko-ruských vzťahoch. Aký to paradox!
Nie ale pre ľudí ako bol pán Neumann židovského pôvodu, ktorého pozostalých rodina Čarnogurského pripravila o značnú časť majetku. Napísalo sa toho veľa, ale sú dva najzarážajúcejšie fakty o Jánovi Čarnogurskom a jeho rodine.
Stálicou v krátkej histórii od začiatku 20. storočia sa stala rodina Čarnogurských, pôvodní židovskí privandrovalci z Poľska, ktorí pred usídlením v Malej Frankovej konvertovali na rímsko-katolícku vieru. Ich vývoj až do dnešných dní to jasne deklaruje. Otec Pavol Čarnogurský sa politicky angažoval najmä za Slovenského štátu tak čitateľne, že keď bol na nátlak Hitlera prijímaný v Slovenskom sneme Židovský kódex, náhle sa mu dostavili urologické potiaže, aby sa vyhol hlasovaniu. To bol jasný signál pre deportovaných židov, ktorí mu masovo odovzdávali do doby predpokladaného návratu z nútených prác cennosti a majetky.
Krátko po zamatovej revolúcii 17.11.1989, de facto majetkovom prevrate, predala rodina Čarnogurských jeden z bývalých židovských domov na Palisádach č. 56, Minerfinu, s.r.o., privatizérom J. Móderovi, T. Chrenekovi, Blaškovi, ktorí v čase Klausovej šokovej terapie skorumpovali viacerých členov českej vlády (tak ako Andrej Babiš), vrátane bývalého českého premiéra Stanislava Grossa, prostredníctvom ktorého sa zmocnili Třineckých železiarní a nedávno mu za to darovali druhú časť obchodného kontraktu privatizácie (províziu, akcie za 100 mil. Kč).
Pavol Čarnogurský bol ako poslanec Slovenského snemu tak vyťažovaný deponovaním cenností a židovských majetkov, že ich rodinný priateľ Gustáv Husák (Čechmi vyhlásený za buržoázneho nacionalistu a väznený za presadzovanie autonómie Slovenska) ho v neprítomnosti zastúpil v manželských povinnostiach a k synom Ivanovi a Pavlovi mu splodil ich brata Jána. Bolo iba elementárnou slušnosťou, že sa s nebohým otcom Ján Čarnogurský rozlúčil na jeho poslednej ceste, veď toľko pre celú rodinu Čarnogurských po normalizácii toho vykonal. Zabezpečil, aby brat Jána a Ivana, Pavol mohol vycestovať do Kanady, kde už zostal a za ktorým boli vyvezené všetky cennosti po židoch, ktorí sa po vojne už nevrátili na Slovensko, a ktoré boli pred deportáciami zverené ich otcovi Pavlovi do dočasnej držby. Nepokladali za potrebné dohľadať príbuzných, alebo odovzdať zlato, platinu, diamanty, umelecké diela ŽNO, alebo Wiesenthalovmu centru pre vyhľadávanie vojnových zločincov vo Viedni. Budú vyňaté dokumenty o rodine Čarnogurských zo zverejnenia arizácie ÚPN ?
Gustáv Husák zabezpečil kariéru nielen Jánovi, ale aj bratovi Ivanovi, ktorý dostal lukratívnu ponuku pracovať na stavbách v Iraku, čo bolo podmienené poskytovaním informácií komunistickej strane. Synovi Jánovi umožnil vyštudovať právo v Prahe a zaangažoval ho do českej intelektuálnej komunistickej spoločnosti, českého židovského disentu a utajenej spolupráce s ŠtB. Simuláciou takzvaného prenasledovania tesne pred novembrom 1989 (stratégia internácie, spoluorganizovanie Sviečkovej manifestácie) ho pripravil na nebývalú kariéru okamžite po majetkovom prevrate. Pražskou židovskou societou bol vymenovaný do funkcie podpredsedu vlády ČSFR, kde mal (po dohode Havla s komunistami a ŠtB) trojjediné postavenie ministra vnútra ČSFR spolu s Waltrom Komárkom a Mariánom Čalfom. Druhou jeho osobnou záležitosťou okrem zmocnenia sa vedenia KDH (pôvodne to mal byť S. Krčméry) bolo získať všetku dokumentáciu ŠtB o bratovi agentovi Ivanovi, ktorý sa stal postupne riaditeľom Hydrostavu, poslancom FZ a podpredsedom SNR.
Keď Ján Čarnogurský zdvihol moc zo zeme a stal sa predsedom vlády na Slovensku, typicky pokračoval v deštrukčnom riadení hospodárskeho potenciálu Slovenska v súlade s federálnou utajenou doktrínou ŠtB. Súhlasil, aby sa zastavili dve najväčšie federálne investičné akcie na Slovensku, ZÚŠP ( záväzné úlohy štátneho plánu) - výstavba metra v Bratislave a dokončenie VD Gabčíkovo. Súhlasil, aby financovanie Gabčíkova prešlo z rozpočtu federácie na financovanie zo slovenského rozpočtu. Dokončenie diela si vyžiadalo 26 miliárd Kčs a Sk, v dnešných cenových reláciách by to predstavovalo najmenej 260 miliárd Sk.
Je mementom a pozoruhodné, akým spôsobom bolo sťažované dokončovanie Vodného diela Gabčíkovo aj vládou V. Mečiara, ktorý si dnes robí zásluhy na jeho uvedení do prevádzky. Odborne a kvalifikovane to je spracované v dokumente Júliusa Bindera "Bez mýtov, taká bola skutočnosť", z 23-24 októbra 2007, ktorý autor rozdal všetkým účastníkom konferencie konanej v uvedených dňoch v Dunajskej Strede, na ktorú nebol ani pozvaný. Autor materiálu zrejme vedel prečo nemal byť prítomný na konferencii, lebo nedostal ani možnosť vystúpiť k retrospektíve vybudovania VD. V predloženom materiály podrobne definuje hlavných oponentov dobudovania diela M. Hubu, P. Baca a Dominika Kocingera, splnomocnenca vlády za KDH. Dokument precizuje, že toto unikátne dielo, okrem zabezpečenia environmentalistiky a kvalitnej pitnej vody pre celý Žitný ostrov a aj Bratislavu, a vyrobením 35 mld. KWh elektrickej energie vynieslo najmenej 50 mld. Sk. Napriek tomu žiadna vláda od roku 1990 nepokročila v otázke zmluvného dokončenia celého diela Gabčíkovo - Nagymaros obojstranne výhodného pre oba štáty.
Už začiatkom roku 1987 sa realizovala koncepcia centralizácie vplyvu KGB z pražského centra. Synovia vyšších dôstojníkov ŠtB Dospivu a Haščáka, boli vyslaní do GRU v Moskve, kde boli pripravovaní na majetkový prevrat v ČSFR. Na Slovensku mali najvyššie funkčné zastúpenie v KGB predseda SNR Viliam Šalgovič a žid Vladimír Lexa, ktorý bol v tom čase presunutý z funkcie námestníka ministra priemyslu SR za námestníka FMTIR ČSFR, k ministrovi Jaromírovi Obzinovi, funkčne najvyššiemu zástupcovi KGB v Čechách. Po Gorbačovovej perestrojke sa chopila ŠtB zorganizovaním majetkového prevratu nafingovaním potlačenia študentov v Prahe. Okamžite prešiel Vladimír Lexa do vlády Milana Čiča ako prvý podpredseda a predseda Slovenskej komisie pre plánovanie a VTR, najvýznamnejšieho centrálneho orgánu. Na zakrytie zraku Slovákom boli so súhlasom židovského jadra VPN pojatí do vlády ambiciózni a poslušní J. Kučerák, V. Ondruš, L. Snopko, M. Kováč, M. Porubjak, L. Pittner...
Ján Čarnogurský uchopením moci z ulice na Slovensku bol "In", raketovo nastúpil cestu otvorenia sa svetovému kapitálu, podobne ako Jeľcin v Rusku. Zrušil najvýznamnejší prierezový ústredný orgán centrálneho riadenia, Slovenskú komisiu pre plánovanie a VTR. Bol novátorom, iniciátorom a vzorom pre netransparentnú privatizáciu majetku štátu (národného majetku), keď ako prvý použil formu predaja národného majetku vopred určenému záujemcovi. Takto predal majoritnú časť VHJ Slovenského tabaku nemeckej firme Remtsma bez súťaže (neskôr SIT). Len úplnou náhodou sa stal agent ŠtB Jozef Banáš manažérom v SIT Slovakia.
Ten druhý a všeobecné známy je:
Úloha Pavla Čarnogurského pri okrádaní pôvodného židovského obyvateľstva o čom sa rozprávalo veľmi veľa a existujú aj priami svedkovia toho o čom píšem.
Viac na videach https://www.youtube.com/watch?v=l0vK_lip3pg Šokujúce svedectvo o zločinoch Čarnogurského
Dodatok k šokujúcej výpovedi p. Ondrejka z Trenčína https://www.youtube.com/watch?v=TNA0I3IzBGc
Ďalšou skrytou postavou v ponovembrovej zločinnosti je Michal Kováč starší, ktorý patrí neodmysliteľne k postavám na ktoré sa nezabúda. Tento človek je dosť rozporuplnou osobnosťou a málokto sa mu venuje tak ako napríklad obete jeho podvodov. Jeden z mála príbehov je na stránke www.prezidetk.blogspot.sk, kde sú fakty tykajúce sa aj jeho nasledovníka – syna Michala známeho z kauzy Technopol a najnovšie z kauzy na Taiwane kde bol prostredníkom mnohomiliónového podvodu.
To sú len dvaja z mnohých, ktorí využili ponovembrové udalosti pre svoj vlastný prospech a zneužili svoje postavenie.
Ako to bolo možne? Jednoducho nebolo ich za čo potrestať a kým by sa vytvorili zákony, ktoré by to umožňovali, boli Česko a Slovensko samostatnými štátmi ( zaujímavým faktom je, že ČSFR bola rozdelená bez akéhokoľvek referenda a na benzínovej čerpacej stanici si len Pithart a Kováč vymenili kufríky s dokumentmi a to bolo cele rozhodnutie o budúcnosti jedného svojho času z najmenej zadlžených štátov sveta).
Ako prebehlo rozkrádanie toho čo vytvorili naši predkovia? V roku 1989 bolo potrebne zrušiť niektoré zákony socialistického zriadenia, ktoré boli „nedemokratické“ a to konkrétne vypustenie paragrafov v trestnom zákone, ktoré sa tykali rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve bez analogickej náhrady týkajúcej sa rozkrádania majetku v štátnom vlastníctve
Konkrétne - HLAVA DRUHÁ - TRESTNÉ ČINY HOSPODÁRSKE z ktorých sa vypustilo v tej dobe veľa paragrafov, ktoré boli potrebne pre stíhanie ponovembrových zločincov.
Rok 1989 paradoxne priniesol slobodu len pre hŕstku vyvolených a bol to začiatok ďalšej etapy rozkrádania a konca našej krajiny. Ján Čarnogurský a Michal Kováč starší sú len jednými z mnohých, ktorí sa na všetkom podieľali. V budúcnosti poukážem na ďalšie veci ako je privatizácia a zbavovanie sa “zbytočného” vojenského materiálu, kde sa rozvinul obchod so zbraňami do krajín tretieho sveta, ktoré boli pod embargom OSN a ďalšie ukážky rozkrádania toho, čo politikom a samozvaným žralokom nikdy nepatrilo.
