"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlboká sonda do „svedomia“ exprezidenta Michala Kováča – 3. časť
V tejto časti si čitatelia prečítajú životné spomienky a autentický list sestry politického väzňa Emila Labusa Márie Svitanovej exprezidentovi Michalovi Kováčovi.
Vladimír Pavlík
Volám sa Mária Svitanová, narodená v septembri 1943 ako štvrté dieťa Márie a Emila Labusa. Moje detstvo bolo krásne, lebo má Pán Boh obdaroval úžasnými rodičmi, ktorí boli veľmi pracovití a svedomití, ale po skončení vojny boli prenasledovaní ŠtB, lebo počas vojny som ako malé dieťa bola evakuovaná aj s bratmi najskôr s našou mamou a potom samostatne bratia, keďže sme boli nemeckej národnosti. Boli sme v Poľsku a Sudetách. Po vojne pre nás prišla nebohá otcova sestra slovenskej národnosti Horejšová do Čiech, aby sa zaviazala, že sa bude o nás starať a vlakom nás priviezla do Spišskej Belej.
Môj otec pochádzal z ôsmich detí, a počas vojny boli tri deti s rodinami vyvezení do Nemecka, a piati, ktorí mali partnerov Slovákov, ostali na Slovensku. V roku 1949 sa začalo v Spišskej Belej prenasledovanie nepohodlných ľudí, hlavne kňazov, za ktorých sa postavili samotní občania a pred farou ich strážili s cepmi a hrabľami. Pán farár Vaverčák vyzval týchto ľudí, aby si šli oddýchnuť. Keď sa ľudia rozišli, v noci príslušníci ŠtB kňazovi oznámili, že má ísť k umierajúcemu občanovi, čo sa ale nezakladalo na pravde a toto bolo dotyčnými príslušníkmi vymyslené. Kňaz im otvoril dvere, oni ho napadli a zatkli.
To už ale v Spišskej Belej a okolí začali zatýkať aj mladých ľudí, medzi ktorými bol aj môj najstarší brat 18-ročný Emil Labus. Odsúdili ho na 15 rokov, z ktorých si odsedel 6 rokov a jeden mesiac. Keď moji rodičia písali kvôli tomuto na úrady a prezidentovi republiky, vždy k nám vtrhli príslušníci ŠtB a neustále sa nám vyhrážali. Pamätám si, keď sme išli navštíviť brata do väzenia v Čechách, tak vo vlaku s nami cestovali ozbrojení policajti so psami. Aj takéto bolo moje detstvo.
Po vyše šiestich rokoch našej rodine úrady oznámili a neskôr nám napísal aj brat Emil, aby sme si po neho prišli. Bol vo veľmi zúboženom stave, všetko videl dvojmo, v jachymovských uránových baniach mal ťažký úraz, bol niekoľko dní v bezvedomí, kvôli čomu bol neskôr prepustený z väzenskej nemocnice do civilnej a na tomto základe bol prepustený aj z väzenia. Brat Emil zomrel 2. 4. 2008.
V tejto časti si čitatelia prečítajú životné spomienky a autentický list sestry politického väzňa Emila Labusa Márie Svitanovej exprezidentovi Michalovi Kováčovi. 
