"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Hlboká sonda do „svedomia“ exprezidenta Michala Kováča – 2. časť

          V tejto časti sa čitatelia dozvedia o tragickom osude bývalého politického väzňa Emila Labusa, jedného z poškodených, čo patrí do kategórie najodpornejšieho hyenizmu. Že samotný Michal Kováč nebol až takým neviniatkom, za aké sa s obľubou vydával, svedčí aj článok Fakturanti z vysokej politiky, uverejnený na tejto web. stránke v marci 2008. Až pred dvoma rokmi som získal od pána Petrova z Luxemburska doložené informácie, že bývalý exprezident v skutočnosti už od samotného vzniku HZDS bol tým skutočným bankárom, od ktorého sa učil aj samotný Vladimír Mečiar. Neskôr uverejníme aj jeho prepojenie na Moonovu sektu. Je neuveriteľné, že hoci katolícka cirkev túto organizáciu odsudzuje, nebola schopná Michala Kováča za toto odsúdiť. Prednostne budú ale uverejňované veci, ktoré sú opísané v prvej – úvodnej časti dotyčného dokumentu.
Fakturanti z vysokej politiky -http://necenzurovane.cwahi.net/08/fakturanti.html

Vladimír Pavlík      


III. Puč komunistov nazvaný februárové udalosti 1948

Politický vývoj po ukončení 2. svetovej vojny hlavne na Slovensku sa nevyvíjal podľa predstáv komunistov. Prehrali voľby r.1947 na Slovensku a ani v Čechách im vývoj celkom nevyhovo­val. Zorganizovali februárové nátlakové udalosti r.1948 a nasto­lili diktatúru KSČ v celej ČSR. Vylúčili z účasti vo vláde a v par­lamente opozíciu a pritvrdili pohon na spoluobčanov - otvorených a aj len podozrivých z opozičných názorov. Nastolili organizovaný teror v mene budovania a ochrany socialistického zriadenia, tried­neho boja, upevňovania boľševickej moci. Tento stav trval praktic­ky do r. l963, niekedy v menšej intenzite až do novembra 1989. V ro­koch 1968-69 bol pokus reformných komunistov dať socializmu ľudskú tvár, ale tvrdé boľševické jadro z centra v Moskve a naši biľakovci im to  nedovolili. Poslali nám na viac ako 20 rokov tanky a vojská varšavskej zmluvy na podporu "normalizácie".

Zločinnosť komunistov dokumentujem na nevinne žalárovaných z politických príčin, na postihnutých v zamestnaní, na rabova­ní ich majetkov atď. atď. Najprv zlikvidovali podnikateľov, živno­stníkov, remeselníkov. Potom súkromne hospodáriacich roľníkov, neposlušných kňazov a učiteľov a s nimi - komunistami nesympatizujúcu inteligenciu. Vytvorili silný a bez akýchkoľvek zábran pracujúci po­licajný aparát na čele so všemocnou ŠtB. Ďalej úctivo slúžiace a počúvajúce súdnictvo, prokurátorov, vyšetrovateľov a poslušný a silný aparát štátnej moci. Prečo asi minulý rok došlo k reorganizácii územnej a štátnej správy u nás? Nezdá sa Vám veľa z uvedeného obdobia aj dnes?

            Uzákonili si vedúcu úlohu KSS a dôsledne ju za ce­lý čas vládnutia presadzovali aj za cenu nasadzovania hlupákov na vedúce miesta. Robili svoju politiku ešte účinnejšie ako  nacisti cez svoje "uber mensch". Komunizmus svojimi zverstvami a dlhodobosťou prevýšil vo svete nacizmus aj fašizmus. V Spišskej Belej ešte žijú pamätníci a aj postihnutí, ktorí s vierou v spravo­dlivosť, v právny štát, demokraciu, pozdvihli hlasy na obranu svoju a nespravodlivo prenasledovaných. Na ochranu rímskokatolíckej cirkvi, rímskokatolíckych kňazov, keď začali s triednym bojom, s bojom proti Bohu a jeho služobníkom - kňazom, proti naším cirkevným tradíciám. Žijú medzi nami aj tí, čo túto tragédiu živili, a z nej ťažili. Ži­jú aj sudcovia, ale aj sudcovia z ľudu, ktorí vynášali neľudské tresty voči nevinným občanom v ich trestných senátoch a na všetkých stupňoch.

1/ Biela légia

Ako taká opovážlivosť, nesúhlas so zločinnými metó­dami boľševikov len v Sp. Belej dopadla, ilustrujem na postihu jednej skupiny 15 mladých ľudí - katolíkov, ktorú nazvali BIE­LOU LÉGIOU. Z týchto 15 Ľudí bolo 11 belánčanov, ostatní boli z okolia. ŠtB ich zaistila v r.1950 a Štátnym súdom v Bratislave boli súdení v r. 1951. Vtedy táto katolícka mládež, plná ideálov, čistoty sa stretávala, burcovala občanov, aby nedovoľovali neprís­tojnosti voči cirkvi a kňazom. Pripravili, ale už nerozniesli le­ták - prehlásenie k občanom v tomto duchu. Počínali si nedôsled­ne, dosť naivne. Tak vyškolení a suroví ŠtB-ci  so svojimi pomocníkmi ich pochytali, dali do žalárov. Surovo ich mučili až tak, že ŠtB-kom popodpisovali ich vykonštruované obvinenia len, aby ich ďalej netrýznili. Postavili ich pred Štátny súd v Bratislave, kde ich zakomplexovaná, neľudská sudkyňa JUDr. Trattnerová poodsudzovala 12. 6. 1951 aj s komunistami dosadenými prísediacimi takto: 122 rokov a 2 mesiace ťažkých žalárov, na 115 000,-Kčs pokút, 85 rokov straty obč. práv a u 11-tich prepadnutie celého majetku.
Žalobca - štátny prokurátor sa odvolal pre nízkosť trestov a u štyroch -Jakubjaka, Lenkavského, Neupaera a Drozda žiadal trest smrti. Najvyšší súd v Prahe 22. 2. 1952 tresty smrti zamietol, ale u Poruboviča zo 4 rokov zvýšil žalár na 15 rokov a u Labusa z 5 rokov tiež zvýšil na 15 rokov žalára. Túto guráž a tvrdosť žalobcu - prokurátora aj sudkyne a prísediacich podnie­tila aj "rezolúcia miestnych štátnych orgánov v Spišskej Belej z r. 1951“. Podpisovatelia rezolúcie - vtedajšia štátna politická moc v Spišskej Belej, žiadali pre túto mládež najvyššie tresty, teda tresty smrti. Rezolúciu zo Spišskej Belej obžalovaným na tomto Štátnom súde 12.6.1951 sudkyňa JUDr. Trattnerová aj prečítala, aby obža­lovaní vedeli, ako rodná obec pri nich „stojí“, za akých vyvrheľov ich považuje.

Ide o týchto odsúdených občanov:

č.

Meno a priezvisko

Výška trestu r.m rozsudok

Výška trestu r.m.
Vo väzení

Pokuta Kčs

Strata obč. práv

Prepadnutie majetku

Vek pri zaistení
r.m

Obnova súdu r. 1970,
zníženie r.m.

1

Bohuš Jakubjak

15r.

9r.  7m.

10 000

10r.

áno

19r. 2m.

4 r.

2

Alojz Lenkavský

15r.

9r.
7m.

10 000

10r.

áno

18r.
5m.

2r.
6m.

3

Lucian Neupauer

15r.

9r.
7m.

10 000

10r.

áno

18r.
9m.

3r.

4

Tibor Porubovič

15r.

5r.
9m.

10 000

5r.

áno

18r.
7m.

2r.

5

Emil Labus

15r.

6r.
1m.

10 000

5r.

áno

18r.
6m.

1r.
6m.

6

Dezider Plučinský

8r.

5r.
7m.

10 000

5r.

áno

18r.
3m.

2r.

7

Emil Tresa

5r.

3r.

10 000

5r.

áno

23r.
3m.

2r.
3m.

8

Jozef Stoklasa

3r.
6m.

3r.
3m.

10 000

5r.

áno

17r.
10m.

0

9

Lenka Rennerová

3r.

2r.
2m.

10 000

5r.

áno

23r.
7m.

2r.

10

Július Podolský

1r.

1r.

 

-

5r.

-

18r.
10m.

0

11

Rudolf Kulka

6m.

7,5m.

 

-

-

-

18r.
7m.

0

12

Peter Drozd

15r.

9r.
7m.

10 000

10r.

áno

18r.
10m.

4r.

13

František Olšak

10r.

6r.

10 000

10r.

áno

20r.
9m.

3r.
6m.

14

Ján Svitana

6m.

7,5m.

 

5 000

-

-

35r.
10m.

0

15

Vilma Drozdová

6m.

7,5m.

 

-

-

-

23r.
7m.

0

 

Celkom

122r.
2m.

73r.
1,5m.

115000

85r.

11

20r.
7m.

26r.
9m.

Pri obnove súdu v r.1970 s touto skupinou „po Dubče­kovi!" bol im trest väzenia znížený na 26 rokov a 9 mesiacov, te­da, na 22 % pôvodného trestu. Súčasne zrušili všetky pokuty, stra­ty občianskych práv ako aj prepadnutie majetku. U piatich zrušili tresty celkom. Až roku 1991 aj tých 22% pôvodného trestu Krajský súd v Košiciach úplne zrušil a boli plne rehabilitovaní.

Je možné povedať, že ich mučenícke mladé roky /belančanov v priemere  19 rokov a 3 mes. pri zaistení/ strávené v žalároch v Ko­šiciach, Bratislave, Leopoldove, Ilave, Rimavskej Sobote, Sučanoch, na Jáchymovsku, na Příbramsku, na Pankráci im však už nik nevráti. Títo vtedy mladi ľudia, dnes už starci a štyria už na cintorínoch, hovorili: Jednali a nami horšie ako s dobytkom, horšie ako gestapo v koncentračných táboroch a oproti ním chýbali už len spaľovacie pece na mŕtvoly v areáloch väzníc. V čase niekoľko mesačné­ho vyšetrovania ŠtB-kmi boli na dennom programe bitky špeciálny­mi pendrekmi, fackovanie, bitie po hlave, po chodidlách a hlavne po pätách. Aj drvenie prstov drevenými kolíčkami medzi nimi si užili. Zákazy spania, tmavé betónové komory, na boso a bez deky atď. atd. Po odsúdení ťažké práce a šikanovanie väzenskými strážami, hlavne v uránových baniach na Jáchymovsku, na Príbramsku. Na Jáchymovsku komunisti vybudovali resp. aj rozšírili komplex tábo­rov tak, že ich tam v týchto 90-tich rokoch mali celkom 16. Na Príbramsku boli 2 väzenské tábory. Na Jáchymovsku ich nazvali: Ústredný, Bratstvo, Vykmanov I, Vykmanov II,/mlyny smrti/, Svornosť, Mariánsky, Rovnosť, Nikolaj, Eliáš I, Eliáš II, Vršok-Barbara, Prokop, Ležnice, Svätopluk /!!/,Tábor XII, Vykmanov JAV. Na Příbramsku boli dva veľké: Vojna a Bytíz pre 15 banských šácht. Od r.1949 do r.l961 prešli týmito lágrami desaťtisíce, hlavne poli­tických väzňov. Do roku 1990 sovieti využívali cca 3400 nemeckých vojnových zajatcov na ťažbu uránovej rudy, potom museli ich prepustiť. Po Februári 1948 sa naši boľševici sovietom zaviazali roz­šíriť ťažbu uránovej rudy e nasadením väzňov hlavne politických aj preto, aby pred svetom zatajovali skutočný objem ťažby, ktorej výlučným odberateľom bol ZSSR na výrobu atómových bômb na ovlád­nutie sveta.

Celá justícia, ŠtB, ZNB po Februári 1948 bola vybudovaná boľševikmi tak, aby do baní stačila dodávať dostatok otrokov - nevoľníkov. Žiada sa tu poukázať na paralelu - prísľub dodať do lágrov ZSSR na ťažké práce 100 tisíc nevoľníkov v čase oslo­bodzovania ČSR v rokoch 1944-1945 a po Februári 1948 na zvýšenie ťažby uránu v ČSR pre ZSSR. Všetko z vďaky za oslobodenie ČSR a na upevnenie bratstva "na večné časy". V ZSSR aj v ČSR boľševici naj­hrubším spôsobom porušovali ľudské práva človeka !

Jáchymovskom prešlo z našej "bielej légie" 10 mlá­dežníkov: Jakubjak, Lenkavský, Neupauer, Drozd, Labus, Porubovič, Plučinský, Tresa, Olšak a Stoklasa. Z týchto šiestich neskôr eskorto­vali na Příbramsko: Jakubjaka, Lenkavakého, Neupauera, Drozda, Olšáka a Plučinského. Láger Vykmanov II dostal názov "mlyny smr­ti" za mimoriadne nebezpečné pracovisko zo zdravotného hľadiska Tu sa drvila uránová ruda, vo veľmi prašnom prostredí a so smrteľnými účinkami uránu, bez primeraných ochranných pomôcok. K tým­to mlynom smrti boľševici nasadzovali najviac kňazov. Jáchymovom prešli zo známych r.k. kňazov títo: dp. Maitner, Hágovský, Baláž, Lang a z účinkujúcich v býv. okr. Poprad dp.Bakoš, Kerti, Lizák, Maslančík, Mikulec, Šimonovič, Šmálik, Šterbák, Trstenský, Vrábel. Z našich spoluobčanov týmto lágrom prešiel aj už nebohý František Zlámal, bývalý riaditeľ tabakovej továrne.

Zdroj: Jozef Kalafut-1997: OBETE TOTALITY po II. Svetovej vojne zo Spišskej Belej a čiastočne aj okolia  


    Facebook


Hlavná stránka