|
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria! |
![]() |
Svedectvo bývalej mafiánovej svokry
|
| |
Google Translator |
Na úvod odcitujem z odborného článku Roberta Fica keď bol ešte členom SDĽ z periodika euro, strana 7, pod nadpisom – Na Slovensku sa oplatí páchať trestné činy. Hneď prvých päť viet usvedčuje tohto vysoko postaveného bieleho koňa v zločineckej smeráckej mafii že to, čo vtedy kritizoval, je za jeho vlády mnohonásobne horšie. Takže si ich odcitujme: „Experti na boj proti kriminalite hovoria, že najhoršou kombináciou, aká vôbec môže vzniknúť v súvislosti s kriminalitou je, AK SA OPLATÍ PÁCHAŤ TRESTNÉ ČINY A NEOPLATÍ SA ŽIVIŤ VLASTNOU PRÁCOU. Obávam sa, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré urobili veľa pre to, aby takáto kombinácia vznikla. Kým do roku 1989 bol zločin ako tak pod kontrolou, od tohto roku sme zväčša iba štatistami. Príslušné ministerstvá nás zásobujú prepracovanými štatistickými prehľadmi o spáchaných trestných činoch, o pretekoch policajných orgánov o najvyššiu objasnenosť kriminality či o plnení úloh, ktorých si kladie neúrekom. Faktom však zostáva, že kriminalita nám tu narastá, AKO RASTIE AJ BEZMOCNOSŤ ŠTÁTU a nedôvera občanov v schopnosť štátu.“
Slovensko je od novembra 1989 plnohodnotným zločineckým a mafiánsko-gaunerským štátom. V takomto štáte vládnu zločinecké vlády a zločinecké parlamenty, ktoré si na svoj obraz vygenerujú ďalšie zločinecké organizácie, ako sú ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti a generálna prokuratúra. Hoci všetci spoločne, ako podľa ústavy, tak aj podľa zákona, je ich svätou povinnosťou hájiť záujmy štátu a jeho občanov. Realita ale ukazuje na niečo iné: tí ktorí riadili a riadia tieto tri štátne orgány, urobili z nich v skutočnosti zločinecké a protislovenské organizácie slúžiace zločincom z vysokej politiky a mafiám najvyššieho levelu.
Zoberme si napríklad Zákon o Policajnom zbore č. 171/1993 Z.z., konkrétne § 2 – Úlohy Policajného zboru a pod číslom 1.) – Policajný zbor plní tieto úlohy:
- spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb pri ochrane majetku,
- odhaľuje trestné činy a zaisťuje páchateľov,
- spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov, nezákonných finančných operácií, legalizácie príjmov z trestnej činnosti.
Prokuratúra podľa ústavného práva patrí do kontrolných orgánov. Preto je jej povinnosťou zákonnými prostriedkami CHRÁNIŤ nielen štát, ale aj PRÁVA A ZÁUJMY fyzických a právnických osôb.
Reálna vizitka zločineckých ponovembrových vlád, parlamentov a konkrétnych štátnych orgánov
Keď k tomu ešte pridáme text ústavného sľubu ktorí podpisujú členovia ponovembrových vlád a parlamentov, prihliadnuc k tomu, že vedia čítať a písať, že sľub neprišli podpisovať ako nesvojprávne osoby z uzavretého psychiatrického oddelenia, nesú plnú zodpovednosť za všetok ten marazmus v tomto štáte. Paradoxom ale je, že za túto zločineckú, protislovenskú a vlastizradnú činnosť sú ešte nadštandardne odmeňovaní, hoci už dávno mali byť podľa novoprijatého zákona o treste smrti verejne utratení. A pred odchodom do horúcich pekiel by mali odchádzať s pesničkou, „už nebudem tento národ týrať, už nebudem túto republiku drancovať.“
Ich zločiny možno rozdeliť do dvoch základných častí – ekonomické zločiny a zločiny proti ľudskosti. Samozrejme to všetko súvisí so vznikom mafií toho najvyššieho levelu, ktoré v skutočnosti riadia tento štát a politické strany a štátne orgány sú v skutočnosti ich eseročkami.
Ako polícia „hľadá“ a „pátra“ po mafiánskom zločincovi Petrovi Sýkorovi
Bolo predložených nespočetné množstvo dôkazov, koľko miliárd korún pomohol cez ekonomické podvody a bielych koní Peter Sýkora získať predstaviteľom zločineckej smeráckej mafie či množstvo miliónov skorumpovaným a úplatným štetkám zo zločineckej organizácie Krajský súd v Bratislave. Lenže problém je v tom, že toto špinavé mafiánske prasa patriace k chránencom zakladateľa konkurznej mafie Zoroslava Kollára dlhuje na výživnom vlastnému dieťaťu, lebo podľa sudkýň z konkurznej mafie z Krajského súdu v Bratislave je z neho nemajetný chudák.
Uznesením povereného príslušníka OO PZ Modra sp. zn. ORP-81/MD-PK-2013 zo dňa 5. 3. 2013 bolo podľa § 199 ods. 1 Tr. por. začaté trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vznesené obvinenie Petrovi Sýkorovi pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona. O právnu pomoc bola požiadaná aj Česká republika, kde menovaný sa voľne pohybuje a podniká. Taktiež sa voľne pohybuje po Slovensku, v Bratislave pravidelne navštevuje advokáta mafie JUDr. Borisa Chovanca, no napriek tomu bolo trestné stíhanie 20. 2. 2014 prerušené, pretože polícia nemôže, nechce či nesmie dotyčného vypátrať. Opakujem ešte raz, že napriek tomu, že sa voľne pohybuje a podniká jak na Slovensku, tak aj v Čechách, skorumpovaní zločinci ktorí vládnu v Čechách a na Slovensku, ako aj skorumpovaná česká a slovenská polícia a prokuratúra, sú v hlbokom predklone pred týmto mafiánskym zločincom.
A JA SA PÝTAM, DOKEDY, VY ŠPINAVÍ MAFIÁNI, KTORÍ RIADITE SLOVENSKÚ POLÍCIU POD VEDENÍM MINISTRA ZO ZLOČINECKEJ SMERÁCKEJ MAFIE, ROBERTA KALIŇÁKA, DOKEDY BUDETE SLEPÍ A HLUCHÍ? DOKEDY BUDETE V HLBOKOM PREDKLONE PRED PETROM SÝKOROM? ALEBO ČAKAŤ, ŽE SA PRÍDE SAMOUDAŤ?
Vladimír Pavlík
Euro reflexia 7
Experti na boj proti kriminalite hovoria, že najhoršou kombináciou, aká vôbec môže vzniknúť v súvislosti s kriminalitou je, ak sa oplatí páchať trestné činy a neoplatí sa živiť vlastnou prácou. Obávam sa, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré urobili veľa pre to, aby takáto kombinácia vznikla. Kým do roku 1989 bol zločin ako tak pod kontrolou, od tohto roku sme zväčša iba štatistami. Príslušné ministerstvá nás zásobujú prepracovanými štatistickými prehľadmi o spáchaných trestných činoch, o pretekoch policajných orgánov o najvyššiu objasnenosť kriminality či o plnení úloh, ktorých si kladú neúrekom. Faktom však zostáva, že kriminalita nám narastá, ako rastie aj bezmocnosť štátu a nedôvera občanov v schopnosť štátu s kriminalitou niečo urobiť.
Prevencia a pomoc obetiam a svedkom zločinu
Základným nedostatkom v boji proti zločinu je, že štátne orgány sa prakticky výlučne spoliehajú na represiu. Predstava dobre vyzbrojenej a organizovanej polície a prísnych, až drakonických zákonov môže vyvolávať určitú mieru spokojnosti. V slovenských pomeroch ide naozaj iba o predstavu, pretože máme iba prísne zákony, ktoré nemá kto v praxi aplikovať. Ak by sme aj boli dokonale represívni, nepostačovalo by to, pretože jediným východiskom v boji proti zločinu je súčinnosť represie a prevencie. Lepšie povedané prevencie a represie, pretože prevencia by mala mať navrch.
Prevencia kriminality, teda jej predchádzanie a nie až následné trestanie na Slovensku prakticky neexistuje. Súčasťou právneho poriadku nie je žiadna norma, ktorá by upravovala preventívne aktivity a s nimi súvisiace konkrétne povinnosti právnických a fyzických osôb. V prevencii sa z objektívnych a subjektívnych dôvodov nevyznamenala ani polícia. Hoci na okresnej úrovni došlo k zaraďovaniu tzv. dôstojníkov na prevenciu, ich konkrétne právomoci, a najmä technické podmienky a zaťažovanie inými úlohami spôsobili, že preventívne výsledky sú žalostné.
Základom prevencie je spolupráca s občanmi. Občanov treba aktívnym prístupom k zločinu presvedčiť, že nesú určitú mieru zodpovednosti za ochranu svojho života, zdravia, slobody a majetku. Aby občania mohli takúto zodpovednosť niesť, potrebujú nielen podporu štátu a dôveru v schopnosť štátnych orgánov, ale aj primerané množstvo solídnych (nie bulvárnych) informácií o zločine, a najmä o tom, ako mu predchádzať. Pokiaľ bude verejnosť vidieť neschopnosť štátu postarať sa o základnú bezpečnosť občanov, nebude mať záujem štátu pomáhať napríklad svedectvom v závažných prípadoch. Zázračná formulka "pomôžte polícii, aby vám pomohla" je u nás, žiaľ, iba snom.
Aj keď postavenie Rómov je hodnotené vždy veľmi citlivo, štatistické údaje o ich neuveriteľne vysokom podiele na páchaní trestnej činnosti (u niektorých druhov trestným činov Rómovia páchajú až 30-50% všetkých spáchaných deliktov) nás budú časom nútiť prijímať opatrenia, ktoré nebudú musieť byť vždy správne pochopené, najmä pri pohľade na katastrofálny obraz Slovenska v zahraničí.
Štát si dôveru občanov môže získať najmä podstatne odlišným prístupom k obetiam trestnej činnosti a k svedkom závažných deliktov. Zriadenie osobitného orgánu na ochranu týchto skupín osôb je absolútnou nevyhnutnosťou. Občania musia vidieť, že nie o tých má štát záujem, ktorí páchajú zločin, ale o tých, ktorí zločinom trpia. Ak táto zásadná zmena v prístupe k obetiam a k svedkom nenastane, verejnosť nebude nikdy štátu dôverovať a nikdy nebude mať záujem pomáhať mu v boji proti zločinu. Okrem osobitnej agentúry na ochranu obetí a svedkov nás čaká prijatie osobitných právnych predpisov na ochranu totožnosti svedkov a na kompenzáciu obetí. Národná rada Slovenskej republiky môže už do konca tohto volebného obdobia jeden z takýchto predpisov o kompenzácii obetí zločinu prijať, pretože jeho návrh je v legislatívnom procese. Je potrebná iba politická vôľa, ktorej je s blížiacimi sa voľbami menej a menej, najmä ak s návrhom prichádza opozícia.
Všadeprítomný organizovaný zločin
Rozprávkam o úprimnej snahe štátu bojovať s organizovaným zločinom už nikto neverí. Doteraz sa nepodarilo vybudovať špecializované pracovisko na boj s organizovaným zločinom s primeranými riadiacimi a disciplinárnymi právomocami smerom k podriadeným zložkám na krajskej a okresnej úrovni. Potvrdzuje sa únik informácií zo štátnych orgánov, ktorý organizovaný zločin primerane využíva. Cez privatizáciu a pranie špinavých peňazí dochádza k prepájaniu štátnych a politických štruktúr s organizovanými skupinami. Treba zabudnúť na filmovú predstavu organizovaného zločinu. Na jeho vrchole sú dnes špičky inteligencie z mnohých oblastí, využívajúce násilie iba ako jednu z foriem presadzovania svojich záujmov, ak iné prostriedky zlyhajú.
Napriek viacmesačným snahám otvoriť diskusiu o organizovanom zločine na parlamentnej pôde ani Ministerstvo vnútra SR, ani Slovenská informačná služba neprišli s návrhmi na konkrétne opatrenia. Práve naopak. Mlčanie SIS je zarážajúce, najmä ak si uvedomíme rozsah materiálnych a personálnych kapacít, ktorými táto nikým nekontrolovaná inštitúcia disponuje. SIS treba nekompromisne nasmerovať proti organizovanému zločinu. Tento je najväčším vnútorným a vonkajším nepriateľom krajiny.
Boj proti praniu špinavých peňazí, daňovým únikom a korupcii
Na Slovensku zásadne podceňujeme existenciu trojuholníka organizovaný zločin - pranie špinavých peňazí - korupcia. Zločin potrebuje obrovské zisky z predaja narkotík, kradnutých starožitností, automobilov, jadrového materiálu, z obchodu s bielym mäsom, z výpalného a pod. zlegalizovať, a okrem iného, cestou korupcie použiť na získanie ďalšieho vplyvu na štátne orgány.
Pokiaľ ide o boj proti praniu špinavých peňazí, odhaľovanie a likvidovanie špinavých peňazí je najlepším spôsobom, ako bojovať s organizovaným zločinom, ktorý životne potrebuje získané zdroje očistiť. Boju proti praniu špinavých peňazí treba preto venovať prioritnú pozornosť pri potieraní organizovaného zločinu.
Slovenská privatizácia a existujúca právna úprava vytvorili na Slovensku eldorádo prania špinavých peňazí. V privatizácii existovali a stále existujú vhodné podmienky na legalizáciu všetkých peňazí získaných aktivitami organizovaného zločinu. Na neochotu vládnej koalície, prijať zákon o kontrole Fondu národného majetku SR Najvyšším kontrolným úradom SR, je preto možné pozerať z rozličných uhlov a s rozličnými domnienkami.
Je absolútne nevyhnutné trvať na dôslednom dodržiavaní zákona z roku 1994 a jeho vykonávacieho predpisu z roku 1997, ktoré spoločne vytvárajú pomerne účinný prostriedok v boji proti praniu špinavých peňazí. Treba sa aktívnejšie pripojiť k všetkým snahám medzinárodných inštitúcií, ako je Rada Európy a Európska únia internacionalizovať problém prania špinavých peňazí, ktorý vôbec nie je národnou záležitosťou. Výborné skúsenosti vyspelých demokratických krajín s bojom proti praniu špinavých peňazí, prenesené do Dohovoru Rady Európy o praní špinavých peňazí z roku 1990 a do Smernice EÚ o ochrane pred využívaním finančného systému na pranie peňazí z roku 1991, musia ovplyvňovať aj charakter našej právnej úpravy.
Tento vládny program nie je vôbec plnený. V rokoch 1995-1996 mala vláda napríklad pripraviť a predložiť na rokovanie NR SR 35 návrhov právnych predpisov z rôznych oblastí, ktoré mali vytvoriť právne bariéry korupcie. Z 35 návrhov boli spracované len 4, z toho na zákone o konflikte záujmov pracovali predovšetkým opoziční experti z SDĽ. Zarážajúce však je, že vláda v rámci projektu Čisté ruky napríklad navrhuje schválenie zákona, na základe ktorého by bol Najvyšší kontrolný úrad SR oprávnený kontrolovať Fond národného majetku SR pri nakladaní so zvereným majetkom. SDL sa opakovane pokúša o zaradenie takéhoto návrhu zákona, ale vždy je odmietnutá vládnou väčšinou.
Nepochopiteľné sú aj návrhy vlády na posilnenie ustanovení Trestného zákona o úplatkárstve, keď vláda predložila presne opačný návrh a vypustila z Trestného zákona v roku 1995 trestný čin podplácania. Takáto právna úprava nemá vo svete obdobu, prieči sa predstavám Rady Európy a Európskej únie o boji proti korupcii, a čo je najdôležitejšie, podľa slovenských trestných expertov sa v praxi vôbec neosvedčila. V roku 1994, pokiaľ platilo ustanovenie o trestnom čine podplácania (aktívne úplatkárstvo - poskytovanie úplatku alebo inej výhody), bolo za úplatkárstvo (poskytovanie aj prijímanie úplatkov) právoplatne odsúdených 30 osôb, v roku 1995, kedy nadobudla právoplatnosť uvedená novelizácia Trestného zákona to bolo už len 21 osôb a v roku 1996 iba 13 osôb. O vysokom stupni amaterizmu pri predkladaní tejto novelizácie svedčí aj to, že napríklad v roku 1996 bolo podaných niekoľko tisíc podaní a sťažností od občanov a len v 4 prípadoch bolo oznámenie o úplatkárstve. Ani jedno sa nepotvrdilo. Vypustenie trestného činu podplácania neviedlo teda k zvýšeniu počtu odsúdených osôb za úplatkárstvo (prijímanie úplatkov) tým, že osoby dávajúce úplatky budú poskytovať orgánom činným v trestnom konaní informácie o osobách, ktoré úplatky prijali alebo výslovne ich žiadali. Novelizácia mala presne opačný efekt a viedla k zníženiu počtu odsúdených osôb a k rozmachu korupcie.
Zásadnou prekážkou v boji proti daňovým a colným únikom nie je existujúca právna úprava, ale
Efektívny boj proti daňovým a colným únikom môže vytvárať významný zdroj príjmov štátneho rozpočtu. Ak si uvedomíme, že len za 1. polrok 1997 predstavovali daňové nedoplatky približne 10 mld Sk (nie vždy išlo samozrejme o daňové úniky, ale pri uvedomení si latentnosti tohto druhu kriminality bude suma, o ktorú štátny rozpočet ročne pri daňových a colných únikoch prichádza podstatne vyššia), je efektívne investovať do boja proti tomuto druhu kriminality značné čiastky.
Z tohto dôvodu:
Do budúcnosti nič nové
Ak na chvíľu akceptujeme skutočnosť, že štát sa v boji proti zločinu mieni angažovať najmä v oblasti represie, nemôžeme byť spokojní ani s vývojom prác na rekodifikácii trestného zákonodarstva. Práce na príprave nového Trestného zákona sa neúnosne urýchľovali, čo má vplyv na jeho obsah. Vláda nedala autorom návrhu zákona žiadnu politickú objednávku, preto je návrh iba súborom predstáv niekoľkých právnikov bez ohľadu na to, či tieto predstavy zodpovedajú spoločenským požiadavkám boja proti kriminalite. Rekodifikačné práce bežne trvajú niekoľko rokov. Do predloženia kvalifikovaného a dostatočne prediskutovaného návrhu by sme v praxi vystačili s doterajším Trestným zákonom z roku 1961, hoci ho mnohé nesystémové a amatérske zásahy výslovne poškodili.
Návrh nového Trestného zákona je sprísnenou obdobou platného Trestného zákona a prináša mnohé nevykonzultované inštitúty, ktoré v praxi môžu spôsobovať vážne problémy. Aj napriek vážnym výhradám k obsahu nového trestného zákona je základným problémom vývoja trestného zákonodarstva otázka miery jeho aplikovateľnosti v praxi, predovšetkým miery pravdepodobnosti, že páchateľ bude za svoj čin riadne potrestaný. Táto miera je naozaj veľmi malá, a preto bude stále platiť zásada, že na Slovensku sa oplatí páchať trestné činy.
RÓBERT FICO