"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Ústavný súd SR sa postavil do čela ochrancov zločincov a gaunerov zo slovenskej justície!


Začnem tým, čo už niekoľko rokov tvrdím a dokladám to konkrétnymi argumentmi. Sudcovská profesia patrila medzi najzločineckejšiu profesiu nielen v 50. rokoch minulého storočia, ako aj počas normalizácie, aj keď po období normalizácie aj tu nastal, aj keď nie veľký, ale určitý odmäk. Treba ale, v tom kladnom zmysle, spomenúť na justíciu v období rokov 1967 – 1968, kedy sa rehabilitovali tie najzvrhlejšie justičné zločiny z obdobia 1948 – 1960. V tom období sa realizovalo niečo, čo v zločinnosti, ako aj ukrutnosti metód, PREKONALO aj to nacistické obdobie. Ľudia ktorí prežili koncentračné tábory, aby nakoniec spadli do spárov boľševicko-eštebáckych a sudcovských vyvrheľov, vydávali otrasné svedectvá pri porovnávaní nacizmu a boľševizmu, kde otvorene hovorili, že aj ten nacistický systém v koncentračných táboroch bol ľudskejší.

Tlupy sudcovských vyvrheľov, sadistických tyranov a vrahov z tohto obdobia sa bránili tým, že vtedy bol taký systém, oni boli jeho obeťami a museli sa mu podriadiť. Lenže drvivá väčšina z nich, ktorí úspešne preplávali do ďalšieho obdobia, opätovne používali zločinecké metódy, v čom úspešne pokračovali deti či vnuci niektorých z nich, alebo z blízkych rodinných príslušníkov. To platí aj po novembri 1989.

Pokiaľ by v Novembri 1989 bola skutočná revolúcia, s následným prechodom k demokracii, viacerí z tejto prednovembrovej zločineckej sudcovskej prašiviny by nemohli znovu fungovať v ponovembrovej justícii, zasmraďovať ju a opätovne páchať zločiny proti ľudskosti.

Ponovembrové zločinecké sudcovské zberby, majúce na svedomí nielen ekonomické zločiny, ale aj zločiny proti ľudskosti,  si po Novembri 1989 urobili nielen štát v štáte, vraj z dôvodu ich nezávislosti a nestrannosti, ale za úmyselné ekonomické zločiny a zločiny proti ľudskosti nenesú žiadnu zodpovednosť

Takže si povedzme, ako si tieto zločinecké sudcovské zberby predstavujú svoju nezávislosť. Hneď po Novembri 1989 tu vytvorili konkurznú sudcovskú mafiu, z ktorej sa neskôr vygenerovala arcizločinecká konkurzná mafia okolo Zoroslava Kollára. Tieto dve organizované arcizločinecké skupiny tu vytvorili tzv. biele kone, v rámci ekonomickej kriminality či ekonomických zločinov, pričom stovky týchto bielych koní boli povraždené, keď ich už zločinci z vysokej politiky či špičiek ekonomickej pyramídy už nepotrebovali. Z obidvoch týchto zločineckých mafiánskych zoskupení sú pochcaní a posraní všetci doterajší premiéri, predsedovia parlamentov, generálni prokurátori, ministri vnútra a spravodlivosti, riaditelia SIS, členovia ponovembrových vlád a parlamentov. JEDINÝMI SVETLÝMI VÝNIMKAMI SÚ VLADIMÍR PALKO, KEĎ BOL NA FUNKCII MINISTRA VNÚTRA, DANIEL LIPŠIC, KEĎ BOL NA FUNKCII MINISTRA SPRAVODLIVOSTI, STATOČNÝ SUDCA ALEXANDER MOJŠ, KTORÉHO ZLOČINECKÉ SUDCOVSKÉ ZBERBY CHCELI VYZLIECŤ Z TALÁRA.

Ústavný súd SR na vrchole fujhnusu pri podpore justičných zločinov a jeho nositeľov

Môj osobný názor je, keďže vznik Ústavného súdu sledujem o jeho vzniku, ako aj to, ako prebiehali nominácie na jeho sudcov, nemusím mať ani právnické vzdelanie aby som pochopil, že sa jedná o politický orgán, ktorý ochraňuje justičné zločiny a ich nositeľov. Dovolím si konštatovať, že v doterajšej jeho ponovembrovej histórii, 80 % percent sudcov považujem za nehodných, przniacich sudcovský kódex, a 20 % nielen za odborne ale aj morálne spôsobilých. Toto platí napr. na JUDr. Drgonca, JUDr. Orosza, JUDr. Kresáka, na JUDr. Brňáka, aj keď pri tomto mene mnohí nebudú so mnou súhlasiť.

A tak som sa 30. 1. 2019 dočítal, že Ústavný súd SR rozhodol, že plošné previerky sudcov cez Národný bezpečnostný úrad sú protiústavné, ktoré zaviedla novela Ústavy SR z roku 2014 a sú v rozpore s Ústavou SR. Rozhodnutie bolo prijaté v stredu 30. 1. 2019. Schválená novela mala zmeniť pomery v justícii, lebo podľa nej všetci súčasní sudcovia, ako aj kandidáti na tieto posty majú prejsť previerkami, pričom preverovanie má vykonať Národný bezpečnostný úrad. Môj osobný názor na tieto previerky bol taký, že by to bol prvý krok, ODDELIŤ PLEVEL OD ZRNA, ČO ALE PLEVEL NA ÚSTAVNOM SÚDE UŽ LEN Z PRINCÍPU NEMOHOL DOVOLIŤ. Veď to by nebolo ani v súlade s princípmi so zločineckým, mafiánsko-gaunerským a skorumpovaným Slovenskom.

Ani sa nečudujem, že mnoho sudcovských špinavcov zmenu kritizovalo, vraj informácie z previerok môžu byť voči ním zneužívané, novele vyčítalo retroaktivitu a ohrozenie NEZÁVISLOSTI súdnictva. Ústavnú zmenu po jej schválení napadla na ÚS vtedajšia predsedníčka Súdnej rady, prednovembrová kovaná boľševička, súdružka Jana Bajánková.

To aj zločinecké sudcovské zberby majú byť ZÁRUKOU NEZÁVISLOSTI A OBJEKTIVITY?

Všetci dobre vieme, že súdy sú tou poslednou inštanciou, pričom ÚS SR je tou najvyššou predposlednou inštanciou, pričom tou poslednou inštanciou sa stáva Štrasburg. Keď si vyhľadáme, koľko krivenia zákonnosti, koľko zničených ľudských životov bolo predčasne ukončených po rozhodnutiach zločineckej a skorumpovanej justície, to ÚS SR neprekáža? TO ZLOČINECKÁ, VYDIERATEĽNÁ A SKORUMPOVANÁ SUDCOVSKÁ KREATÚRA JE ZÁRUKOU NEZÁVISLOSTI A NESTRANNOSTI AJ PRE RADOVÉHO OBČANA SLOVENSKA? PREČO ÚSTAVNÝ SÚD DOPOSIAĽ MLČÍ O ZLOČINECKEJ KONKURZNEJ MAFII?

Šokujúce svedectvo Richarda Rybníčka z januára 2019 dokazuje, čoho všetkého sú schopné špiny z Ústavného súdu
Nemusím mať tohto pána práve v láske, ale po prečítaní toho čo napísal, podpísal sa pod to, prijal za to zodpovednosť, pokiaľ by sa to nezakladalo na pravde, len dokazuje, čo v skutočnosti Ústavný súd SR sleduje svojim rozhodnutím zo stredy 30. 1. 2019.

Vladimír Pavlík


Ústavný sudca môže byť oporou, ale aj úplnou katastrofou

24. 01. 2019 

https://www.postoj.sk/autor/rybnicek-richard
Richard Rybníček
https://www.postoj.sk/autor/rybnicek-richard
Richard Rybníček
Primátor Trenčína, bývalý novinár a riaditeľ TV JOJ a STV.

Primátor Richard Rybníček ukazuje na príklade Trenčína, ako môžu ústavní sudcovia ovplyvniť mestá a obce.

V týchto dňoch sa koná vypočúvanie kandidátov na sudcov Ústavného súdu. Pre bežných ľudí je proces ich výberu ľahko prehliadnuteľný, pretože tento súd a jeho činnosť sú im priveľmi vzdialené.
Málokto si uvedomuje, aký má výber ústavných sudcov dosah a vplyv na náš každodenný život. Že pre mestá, obce, ale aj obyčajných ľudí môžu byť zástupcovia tejto dôležitej inštitúcie oporou alebo aj hotovou katastrofou.
Na príklade Trenčína vám chcem ukázať, akú obrovskú moc majú ústavní sudcovia.
Už osem rokov vedieme spor so súkromnou spoločnosťou Tatra real trade, s. r. o. Trenčania a možno aj niektorí iní obyvatelia Slovenska poznajú túto kauzu pod názvom „Jama“.
Jej príbeh sa začal pred rokmi. Súkromná spoločnosť chcela v centre historického mesta postaviť podzemné garáže. To sa ale nestalo – dôvodom bol nález časti vonkajšieho opevnenia zo 17. storočia, ktorý ministerstvo kultúry vyhlásilo za národnú kultúrnu pamiatku. Investor od svojho zámeru odstúpil, naše mesto zažaloval a v centre Trenčína zostala po nevydarenom projekte obrovská jama.

Náš spor s investorom garáží sa dostal na Ústavný súd. Mesto Trenčín nedostalo žiadnu informáciu o existujúcom spore a nedostalo ani len právo vyjadriť sa.

Mesto Trenčín najskôr tento spor vyhralo, a to na okresnom i krajskom súde. Ich rozhodnutia boli logické, správne, právne zdôvodnené a v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. V roku 2012 sa nám navyše podarilo jamu v centre mesta zasypať a zdalo sa, že dlhoročná trauma sa konečne blíži k svojmu záveru.
Mesto už nebolo zohavené kráterom vo svojom centre a všeobecné súdy nám dali za pravdu, že náhrada škody investorovi je nezmysel. To boli dve výborné správy pre Trenčanov.
Náš spor s investorom sa ale na základe ústavnej sťažnosti investora garáží dostal na Ústavný súd. Mesto Trenčín nedostalo žiadnu informáciu o existujúcom spore a nedostalo ani len právo vyjadriť sa. V roku 2015 prvý senát Ústavného súdu zrušil predchádzajúce právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov. Nelogicky, nepochopiteľne a podozrivo.

Som presvedčený, že dvaja sudcovia I. senátu Ústavného súdu svojím rozhodnutím, a najmä jeho odôvodnením, ponížili nielen všeobecné súdy v Trenčíne, ale najmä právo vo všeobecnosti.

Som toho názoru, že sa správali ako všeobecný súd a bez vykonaného dokazovania v podstate prikázali súdom v Trenčíne, ako majú rozhodnúť. O rozhodnutí Ústavného súdu sme sa dozvedeli až vtedy, keď nás z okresného súdu pozvali na opätovné pojednávanie. Nevedeli sme, o čo ide. Až na mieste nám sudkyňa oznámila, že prijala rozhodnutie Ústavného súdu. Bola prekvapená, že mestu Trenčín nebolo nič oficiálne doručené.

Prečo považujem konanie dvoch sudcov I. senátu Ústavného súdu za nepochopiteľné a pre mňa šokujúce?

Podstata právneho názoru Ústavného súdu SR v našom spore je založená na tom, že považujú súkromné podzemné garáže za verejnoprospešnú stavbu. Povýšili súkromné garáže, na ktorých chcel podnikateľ zarábať, na úroveň verejnej cesty, diaľnice, železnice alebo verejnej kanalizácie! Takouto absurdnosťou rozhodli o zodpovednosti mesta za investorovu škodu.

Ústavný súd SR v našom spore povýšil súkromné garáže, na ktorých chcel podnikateľ zarábať, na úroveň verejnej cesty, diaľnice, železnice alebo verejnej kanalizácie! Takouto absurdnosťou rozhodli o zodpovednosti mesta za investorovu škodu.

Dokonca vo svojom náleze veľmi neštandardne nariadili všeobecným súdom, ako majú v ďalších konaniach postupovať a rozhodovať. V prípade porušenia ústavného práva má Ústavný súd kompetenciu len zrušiť rozhodnutie všeobecného súdu. Nemá však právo diktovať mu, ako má v opakovanom konaní vykonávať dôkazy a rozhodnúť vo veci.
Bohužiaľ, podľa ústavy museli všeobecné súdy v opakovanom konaní postupovať v súlade s týmto názorom – nech bol akokoľvek nesprávny a pre Trenčanov nespravodlivý!

Je dôležité upozorniť, že ústavný sudca Brňák sa ako jediný z trojčlenného senátu od názoru a postupu svojich dvoch kolegov písomne dištancoval, k čomu uviedol toto:
„V podobných prípadoch Ústavný súd býva zväčša zdržanlivý či sebaobmedzujúci, ak celkový výsledok nie je extrémne protiprávny alebo nespravodlivý. O takýto prípad, podľa môjho názoru, ide aj v tejto veci. Ústavnému súdu nesvedčí pozícia, keď bez toho, aby na ústnom pojednávaní zopakoval, vykonal alebo doplnil dokazovanie (spis okresného súdu má rozsah cca 850 strán) a kabinetným spôsobom, od stola, prehodnotil skutkový stav zistený a vyhodnotený všeobecnými súdmi,“ píše vo svojom vyjadrení ústavný sudca Peter Brňák.

A tak sa z nevinného stal vinník!

Paradoxne ten istý senát o rok neskôr v podobnom prípade konštatoval, že „Ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že mu neprislúcha hodnotiť vykonané dôkazy, tak, ako to požaduje sťažovateľ vo svojej sťažnosti. Takýto postup Ústavného súdu by bol nielen v príkrom rozpore s uvedenými úlohami Ústavného súdu, ale popieral by aj základnú zásadu ústnosti a bezprostrednosti občianskeho súdneho konania, ktoré vytvárajú najlepšie predpoklady na zistenie materiálnej pravdy“.
Čo sa asi udialo od chvíle, keď mesto vyhralo spor na okresnom a krajskom súde?
Advokát protistrany podal proti rozhodnutiam všeobecných súdov tzv. ústavnú sťažnosť. Čuduj sa svete, Ústavný súd dokázal vo veľmi krátkom čase absolútne zvrátiť rozhodnutia všeobecných súdov. Pričom neverím, že pri všetkých sporoch, ktoré majú viac ako 850 strán, dokážu rozhodovať vždy tak expresne.
Nateraz sa môže zdať, že v Trenčíne sa ešte môžeme dočkať spravodlivosti. Využívame ďalšie opravné prostriedky, snažíme sa zabrániť tomu, aby sme museli všetci platiť za to, za čo nemôžeme.
Podotýkam, že Krajský pamiatkový úrad investora písomne upozornil, že na mieste je možnosť archeologického nálezu, a to ešte pred podpisom vecného bremena o výstavbe garáží. Takýto nález sa pri výkopoch našiel a ministerstvo kultúry, teda štát, ho vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku. Napriek tomu Ústavný súd rozhodol, že si náhradu škody má investor pýtať od mesta.
Prečo o tom píšem?

Prekvapuje ma, že táto voľba má byť tajná. Myslím si, že všetci poslanci by mali verejne ukázať, ako hlasujú, kto je podľa nich ten najlepší človek, ktorý bude v najbližších rokoch pôsobiť na Ústavnom súde. Pretože v spoločnosti prebieha búrlivá diskusia o charaktere štátu. Verejnosť oprávnene žiada aj očistenie súdov, aby sa tam dostali ľudia spravodliví, morálne čistí a schopní. V prípade Ústavného súdu ako najvyššej právnej inštitúcie by mala byť na prvom mieste vysoká odbornosť sudcov, zmysel pre spravodlivosť, ale čo je absolútne kľúčové v právnom štáte, je jeho predvídateľnosť v rozhodovaní. A to tento senát úplne poprel.

Preto chcem poprosiť tých, ktorí budú o ich výbere rozhodovať, aby veľmi pozorne zvážili, koho pošlú na 12 rokov na Ústavný súd…

Mnohí občania sa domnievajú, že najväčšiu moc v štáte majú politici. Nie je to pravda. Podľa tejto našej skúsenosti majú najväčšiu moc sudcovia Ústavného súdu.

Aj keď sa môže zdať, že voľba ústavných sudcov sa nás netýka, opak je pravdou. Tento výber je dôležitý pre zdravie a fungovanie krajiny, pre dôveru ľudí v právny štát. A to by si mali všetci poslanci, ale aj prezident, ktorý ich bude vymenovávať, uvedomiť a pozorne zvážiť.

Prekvapuje ma, že táto voľba má byť tajná. Myslím si, že všetci poslanci by mali verejne ukázať, ako hlasujú, ktorý kandidát si získal ich dôveru. Kto je podľa nich ten najlepší človek, ktorý bude v najbližších rokoch pôsobiť na Ústavnom súde. Pre túto krajinu a jej obyvateľov je takéto rozhodnutie mimoriadne dôležité.


 

   PRINT RSS

Hlavná stránka