18. července 2013 v 10:40 | afinabul |
Článok o združení GINN, ktorého sa oprávnene bojí štátna správa, FNM, byrokracia, či colná správa. Aké sú pohnútky združenia GINN, resp. jeho hlavného predstaviteľa?
Posledné mesiace je plný internet článkov a vyjadreni tzv. združenia GINN, ktoré prezentuje Martin Daňo. Veci a výsledky, ktoré GINN dosiahol v boji s byrokraciou a štátnou správou sú na slovenské pomery jednoducho úžasné a pre mnohých ľudí sa otvorilo svetlo nádeje, že štát nie je všemocný a že ho možno poraziť.
Či je to možnosť otvorene filmovať a robiť si zápisky ľubovoľného druhu vo všetkých verejných priestorov vrátane doteraz tabuizovaných ako sú súdne budovy, či daňová správa. Alebo odhalenie možného zneužitiu zmluvných vzťahov vo Fonde národného majetku. Tiež nezabudnime na dehonestáciu ministra Počiatka, ktorý bol hanebne prinútený ísť na drogový test zásluhou tohto združenia. Odhalenie rôznych osobných väzieb je veľmi nepríjemným prebudením rôznych potentátov, ktorí si už dávno odvykli, že sa ich niekto odváži kontrolovať. Na tieto odhalenia nemám slov a tlieskam!
Napriek tomu sa natíska otázka, aká je motivácia Martina Daňa, ktorý toto hnutie prezentuje a neustále vytvára tlak na štáttnu správu. Pár minút blúdenia po internet nám vytvára podivný obraz, ktorý sa s nezhoduje s prezentovaným morálne čistým obrazom statočného Dona Quichota
Martin Daňo je veľmi agilný človek, prvýkrát sa jeho meno objavilo verejnosti potom, čo doslova zablokoval činnosť daňových úradov požadovaním zasielania tisícok informácií podľa infozákona
http://sk.wikipedia.org/wiki/Martin_Daňo . Túto činnosť vykonával v rámci boja za odvrátenie pozornosti od svojich nadmerných odpočtov.
Chvíľka hľadania na stránke
Foaf a
iných ukazuje na možné prepojenie s karuselovými obchodmi, kde išlo o nadmerne daňové odpočty. Je vidno veľmi velký počet firiem, ktoré vlastnil alebo riadil a s veľkými státisicovými a miliónovými nedoplatkami DPH.
Kto podniká, vie, že pravidelné miliónové odpočty sú vždy veľmi podozrivé. Ak karuselové podvody končia na Slovensku v reťazci firiem ktoré žiadajú odpočet musí ostať jedna, ktorá prevedie fiktívny predaj na konečného spotrebiteľa a ktorá by mala previesť DPH naspäť do štátneho rozpočtu. Na to slúžia biele kone (bezdomovci, nič netušiaci ľudia s falšovanými údajmi, Cigáni apod.) ktoré sú ako keby majitelia týchto firiem a sú pred zákonom zodpovední za vrátenie DPH. Firma ktorá je zapojená do takýchto slovenských reťazcov na konci, vždy zatne sekeru do štátneho rozpočtu. Podlžnosti jeho firiem voči štátu, v súčasnosti končia na sume okolo 20miliónov EUR (=600 miliónov Sk).
Samozrejme že sa nič nevráti, firma ostane s dlžobou na krku nič netušiaceho občana. Preto podnikatelia typu Vareha, ktorí tieto peniaze počas cesty fiktívneho tovaru cez články kolotoča odsajú, žijú v luxuse. Tieto vratky DPH sú extrémne nebezpečné, keďže demoralizujú spoločnosť a na tomto tunelovaní verejných financií sa zúčastňuje mafia, ktorá ďalej korumpuje štátne orgány, dochádza k prepájaniu kriminálnej zóny a štátnej správy na čele s najvyššími predstaviteľmi tohto štátu. Tieto peniaze, o ktoré prichádza každý občan tohoto štátu, nekončia pri miliónoch EUR, pridajte si kľudne aj dve nuly
K odseku o podnikateľskej činnosti - informácie z druhej ruky su nedôveryhodné
Na základe uvedeného sa mi nezdá, že úmysly Martina Daňa sú úplne nezištné. Z výsledkov, ktoré za uplynulé roky dosiahol je zrejmé, že je to inteligentný a neodbytný človek, ktorý potom čo našiel funkčnú stratégiu na svoju obranu, svoj tlak na štát ďalej stupňuje hľadaním dier, podvodov a nezrovnalostí. Je možné, že tým odvracia pozornosť od svojich predchádzajúcich aktivít. Martin Daňo je možno poradcom Varehu, ktorý už bol za daňové kolotoče a neoprávnené vratky DPH právoplatne odsúdený a sedí.
Často používam prirovnanie - keď niečo vyzerá ako kačka, kváka ako kačka, chodí ako kačka, asi to bude predsa len kačka a nie nejaké iné zviera. Myslíte si to tiež?
Médiá by mali zabezpečovať prijímateľovi pravdivé, objektívne, neskreslené, nedehonestujúce a obsahovo bohaté informácie. Aspoň takto vnímam ich základné posolstvo a spoločenskú funkciu.
Prijímateľom informácií je teda vo všeobecnosti čitateľ, poslucháč, divák a ich poskytovateľmi sú zasa noviny, rozhlas, televízia, či internet. Poskytovateľa informácie by teda mohol laik zadefinovať jednou kategóriou - novinár.
Z profesionálneho hľadiska rozumiem, že novinári majú záujem o kvalitnú, aktuálnu, akčnú a tematicky hodnotnú informáciu. Avšak často krát sa v pomyselnej informačnej rovnici stráca jedna nemenej dôležitá premenná.
A tou je zdroj, resp. subjekt ktorý s informáciu alebo jej prvotnou, neopracovanou podobou k novinárovi prichádza. Novinára oslovuje jednotlivec, podnik, banka, verejná inštitúcia, politická strana - teda konkrétna entita. Toto oslovenie má však vždy svoj impulz. Nazvime ho záujem zdroja.
Profil zdroja
Novinár by mal teda byť pomyselným filtrom takýchto záujmov a zároveň by mal citlivo posúdiť legitimitu, morálny profil a mieru zištnosti svojich zdrojov. Nie je mojim zámerom definovať vlastnosti ideálneho novinára, avšak jeho vysoký profesionálny kredit je relevantnou požiadavkou.
Súčasná personálna poddimenzovanosť redakcií, absencia permanentného vzdelávania a časový stres spôsobujú, že sa novinári často na svoje zdroje nadmieru spoliehajú a ich záujmy nedostatočne filtrujú. Taktiež povrchne hodnotia samotný profil zdroja.
Už dnes sa zdroje samotné pokúšajú eliminovať filtračnú vlastnosť médií a snažia sa dostať do novinárskeho stavu ako blogeri. Tu však musím jednoznačne súhlasiť s prezidentom Medzinárodného tlačového inštitútu (IPI) Pavlom Múdrym, podľa ktorého sa skôr stane novinár dobrým blogerom ako bloger dobrým novinárom. Viem, že všeobecné definície sa najlepšie vysvetľujú na konkrétnych príkladoch. O jeden sa teda pokúsim.
Novodobý fenomén?
Všimla som si, že do všeobecného povedomia sa ako zdroj informácii dostáva nezávislé združenie investigatívnych novinárov GINN. Viaceré renomované redakcie informácie tejto občianskej iniciatívy preberajú alebo s nimi pracujú. Kto sa teda z pomyselnej fľaše vypúšťa? Z verejne dostupných zdrojov som sa dozvedela, že vedúcou osobnosťou tohto združenia je pán Martin Daňo.
Osoba s rovnakým menom stála podľa údajov z obchodného registra za desiatkami firiem. Nerada by som špekulovala o dôvodoch, ktoré poctivých podnikateľov vedú k zakladaniu nespočetného množstva firiem. Možno je to široký produktový záber podnikateľa, nevedno. Avšak isté je, že osoba menom Martin Daňo sa v rokoch 2002 až 2005 podieľala na procese likvidácie jednej z firiem prominentného podnikateľa Jána Badžgoňa.
Ide o toho Jána Badžgoňa, ktorý bol v deväťdesiatych rokoch spájaný s obchodmi s cukrom v rámci štátnych hmotných rezerv a jedným z mecenášov strany SDKÚ. Presne 2. mája tohto roka v panelovej diskusii o investigatíve označila predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov pána Martina Daňa ako fenomén dnešnej doby. Možno sú fenoménom dnešnej doby mätúce a falošné miesta pobytu, bezradní veritelia a prekvapení susedia. Kto nám dnes podsúva informácie? Likvidátori, podozriví podnikatelia, zdrojo-novinári, či nebodaj biele kone?
Zodpovednosť za odpovede na tieto otázky si nesú samotní novinári. Je veľmi dôležité dbať o to, kto a s akým zámerom sa ku nám novinárom prihovára a s kým novinár pri svojej práci spolupracuje. Čím na dôkladnejší filter totiž zdroj narazí, tým čistejšiu informáciu prijímateľ dostane. Veď nenadarmo sa v Amerike vraví, look who´s talking