Rodičia a starí rodičia, ktorí spoločne so zločincami a vlastizradcami z vysokej politiky umožnili, aby ich vlastné deti a vnuci boli okradnutí o budúcnosť vo vlastnej krajine, spoločne ich vyhnali a vyháňajú do cudziny, budúce generácie obrali o detstvo a budúcnosť, tvoria cca 70 % Slovákov, nemožno považovať za súčasť národa, ale len za plebejcov bez vlastného názoru, ktorí nikdy nemajú právo byť súčasťou tohto národa, lebo prispeli a prispievajú k jeho postupnej likvidácii.
Keď v čase reálneho socializmu istý vedecký pracovník vypracoval odpornú publikáciu s názvom „Genetické dedičstvo“, na základe podrobného štúdia vplyvu chudoby a biedy na území dnešného Slovenska, súdruhovia ostali zdesení a skončilo to zákazom vydania. Falošné mýty o múdrom, pracovitom a holubičom národe pod Tatrami totiž utrpeli vážnu ujmu po oboznámení sa so štatistikou dedičných a genetických chorôb súvisiacich s pitím nekvalitného podomácky vyrobeného alkoholu, počtu narodených detí s postihnutím, štatistikou samovrážd a duševných chorôb, v čase monarchie a obdobím medzi dvoma svetovými vojnami poznamenaným veľkou hospodárskou krízou a vysťahovalectvom do Ameriky.
Aj keď to priznávam nerád, často som si spomenul na túto komunistami zakázanú publikáciu v súvislosti s otázkou, ako sa za 25 rokov mohol dať tento národ tak nehorázne okradnúť a zničiť budúcnosť svojich detí bandou večne nenažratých zlodejov, ktorých si chronicky vždy volí, živí ich zo svojich daní a ešte im je za to, že ho bijú aj povďačný ako sedliak vo filme „Pacho, hybský zbojník“.
Prichádzam k záveru prečo sú zlodeji už od čias Juraja Jánošíka vždy Slovákom takí blízki. Majú to totiž v génoch, pretože ak sa tisíc rokov žilo pod korbáčom, naučili sa len lopotiť na pánskom a kradnúť. Často som sa totiž stretol s odpoveď na otázku, či im nevadí, že sa ten alebo onen politik alebo primátor neprimerane obohacuje a urobil si z funkcie zárobkový podnik, s klasickým konštatovaním, „veď ani my by sme na ich mieste neboli iní!“ Preto sa okrádanie na každej úrovni stalo nepísaným „jedenástym božím prikázaním“ a považuje sa za šikovnosť a chytrosť. Politika je a bude na Slovenku vždy len o peniazoch a to platí bez výnimky. Vždy ide len o to, kto a v akej zostave sa momentálne ocitne pri politickom koryte. Idealista, s hoci aj tým najlepším programom a úmyslom nekradnúť a zámerom šliapnuť zlodejom a konkurzným mafiánom na päty, je nezvoliteľný pretože nie je členom žiadnej záujmovej skupiny. Nikto ho preto nepodporí.
Tento úvod som považoval za potrebný pre pochopenie ako ľahko možno na Slovensku zmanipulovať a bohapusto oklamať aj tých ľudí, ktorí nepatria do skupiny ľahostajných ignorantov a ktorí chcú pre zmenu súčasného chorého stavu aj niečo urobiť.
Názornou ukážkou nehoráznej drzosti a pokrytectva je „ multipodnikateľ“, likvidátor, štatutár, spoločník, člen B'nai B'rith International, všetko v jednej osobe, Martin Daňo. Pri podrobnejšom pohľade na siahodlhý zoznam spoločností a firiem kde figuruje jeho meno a daňovým dlhom, musí byť aj tomu čo žerie seno jasné, že tento človek je súčasťou súčasného zločineckého systému. Takých ako je Daňo sú na Slovensku tisíce, ale je vrcholom cynizmu ak sa tento „cap“, ktorý má sám poriadne „maslo na hlave“, pasoval do úlohy „záhradníka“ a začal ochraňovať verejné záujmy a bojovať proti korupcii. Bolo by to isté ako keby Heinrich Himmler založil spolok Nemecko-Židovského priateľstva a požiadal Židov, aby mu na činnosť prispievali darmi a 2% z odvedených daní. Presne tak to totiž robí Martin Daňo, ktorý si urobil nielen srandu z tohto národa ale aj zárobkový podnik. Od roku 2013 mu ako potvrdzuje jeho webová stránka, na tzv. „činnosť,“ poslali dôverčiví Slováci vyše 25 000 eur. K tomu treba zarátať príjmy z reklám na Youtube na videách, ktorými ohlupuje a manipuluje Slovákov.
Skutočne si neviem predstaviť ako môže bojovať proti tomuto skorumpovanému a prehnitému systému, keď sám na ňom parazitoval a likvidoval spoločnosti ako špinavé padlo.
Stačí si dať námahu pozrieť zopár webových stránok a každý súdny človek zistí kto sa skrýva za maskou Martina Daňa.
Ak má byť Martin Daňo, pendlujúci z Francúzka na Slovensko za peniaze dôverčivých Slovákov, zakladateľom projektu verejnej kontroly a politickej strany Ginn priama demokracia, tak ostáva už len povedať, nech nás Pán Boh ochraňuje.
Kam až klesol tento človek a jeho komplici mali možnosť presvedčiť sa Slováci po odvysielaní 18. časti relácie o mafii „Bez cenzúry“ na „Slobodnom vysielači“ dňa 10. 5. 2015. (Paradoxne sa jej existencia neuvádza ani v programe, ani v zozname relácii a ani v archíve Slobodného vysielača) Zakrátko potom, čo diskutujúca pani Bobeková uviedla, že Martin Daňo bol súčasťou konkurznej mafie sa na internete spustila hysterická a nechutná špinavá kampaň v ktorej ju označili ako milenku Vladimíra Pavlíka, jej dcéru nazvali prostitútkou, vnuka pankhartom a z dôchodcu Vladimíra Pavlíka urobili transvestitu a sexuálneho devianta.
Kladiem si otázku, prečo akákoľvek zmienka o konkurznej mafii a osobách s ňou prepojenými vyvoláva záchvaty zúrivosti v radoch nielen politikov ale aj tých čo sa pasovali na novodobých „mesiášov“ a falošných prorokov typu Martina Daňa? Na otázku, prečo tému mafie v politike zbabelo a ustrašene obchádzajú všetci opoziční poslanci, vrátane už spomínaných „mesiášov“ odpoveď už dávno poznám. Je len na občanoch Slovenska aké hodnoty si vyberú, či im je bližšia teatrálna komédia v štýle Martin Daňo & Co., s permanentným drankaním peňazí alebo poctivý úmysel prinášať zakázané a pre politických zločincov nežiaduce informácie na necenzurovaných stránkach, ktoré za 12 rokov od svojho vzniku nikdy neklesli k týmto praktikám. Ľudia ako Martin Daňo sú herci, ktorí budú hrať svoje role vždy kým budú mať vhodné publikum. Či tlieskajúce publikum budú mať aj ďalej, záleží len na každom z Vás.
Indiáni a staré národy vždy prejavovali patričnú úctu k starším, podľa toho sa totiž posudzuje kultúra národa. Ak sa súčasná generácia vo veku Martina Daňa ocitla na samom dne tej najšpinavšej žumpy a ľudskej stoky, je to aj skutočný obraz o stave spoločnosti.