Pomaly to bude už sedemnásť rokov od pamätných novembrových udalostí
v roku 1989. Týmto obdobím sa začalo niečo, čo v ekonomickom drancovaní
a rozkrádaní majetku pripomína Február 1948, hlavne keď sa jedná
o rozkrádanie hnuteľných a nehnuteľných majetkov cez vysokú politiku.
Pokiaľ v období, od ktorého už uplynulo vyše 59 rokov, bol hlavným
zbojníkom, znárodňovateľom – rabovačom štát, ktorému v tom období vládla
nastupujúca komunistická diktatúra, z drvivej väčšiny sa brali súkromné
majetky, ktoré sa obratom menili na štátne, samozrejme, v mene platných
zákonov, za týmto účelom vytvorených. Mnohí o svoj majetok prišli aj takým
spôsobom, že najskôr z nich ŠtB vyrobila nepriateľov štátu
a robotníckej triedy, no a po ich odsúdení vo vykonštruovaných
procesoch automaticky prichádzali o majetky, ktoré potom za lacný peniaz
prechádzali do vlastníctva vyvolených súdruhov.
Aj novembrové a ponovembrové udalosti z roku 1989, ako aj po
roku 1989, týkajúce sa bývalej Československej socialistickej republiky, boli
hlavne o presunoch stámiliardových majetkov do tých vyvolených súkromných
rúk. Nielen domácich, ale aj zahraničných. Tentoraz sa, na rozdiel od Februára
1948, raboval štátny majetok. Nielen samotná ponovembrová príprava, ale aj
samotná prednovembrová príprava tohto bezbrehého rabovania boli opäť
v réžii úzkych skupín KSČ, ŠtB a KGB. Mnohí z týchto elitných
súdruhov sa pri rozkrádaní štátneho majetku dokázali spojiť aj s tými,
ktorých dlhé roky nazývali imperialistami, kapitalistami či vojnovými štváčmi
a zákernými nepriateľmi socialistického tábora. Pochopili, že peniaze
nesmrdia, aj keď to vedeli už veľmi dávno pred novembrom, no z ideologického
dôvodu si ešte nemohli dovoliť to, čo začali realizovať po novembri 1989. Pojmy
ako sloboda, demokracia či ľudské práva spomínané v tom období kadejakými
havlomodlárskymi pseudohumanistami tu boli len fixnými a zastierajúcimi
predstavami a ohlupovaním, nemajúcich ani tržnú hodnotu jedného kotúča
toaletného papiera. Peniaze a nové prerozdelenie moci dokázali spojiť –
zjednotiť zločincov z KSČ a ŠtB s tzv. disentom, nomenklatúrnym
disentom, či im podobnými zaklínačmi demokracie a ľudských práv, ktorí
boli štedro dotovaní tvrdou západnou menou. Mimoriadne špinavú úlohu tu hrali
aj politici KDH a KDU-ČSL, cynicky sa skrývajúc za vieru, kresťanské
hodnoty či samotného Boha.
Neexistovali
žiadne náhody
Nech sa robia niektoré veci aj v tom najprísnejšom utajení, ich
realizátori nikdy nemajú záruky, že o tomto sa raz verejnosť nedozvie. To sa
vzťahuje aj na samotnú prípravu a realizáciu novembrových
a ponovembrových udalostí v bývalom Československu. Dnes už môžeme
povedať, že o zmenu režimu sa usilovali dve vplyvné skupiny KSČ
a ŠtB. Tá prvá chcela chod udalostí realizovať dosiahnutím odstúpenia
skostnatenej komunistickej nomenklatúry jakešovského typu. Táto skupina si bola
veľmi dobre vedomá, že vývoj doby sa už
nedá zastaviť v mene nejakých dogiem, preto bola odhodlaná realizovať
viaceré zmeny, či už politické, ekonomické, ako aj zmeny týkajúce sa ľudských
práv, či slobody vyznania, alebo sa dokonca podeliť aj o moc. Mal to byť
tzv. obrodený socialistický systém, ktorý mal neskôr splynúť do tzv.
sociálno-demokratickej platformy. Aj keď mnohí tvrdia, hlavne predstavitelia
pravicového českého a slovenského ranno-kapitalistického zlodejského
systému, že takéto niečo sa nedá reformovať, ponovembrová realita nám ukázala,
že tento systém by bol, hlavne po
ekonomickej línii, omnoho menej zločineckejší a zlodejskejší, ako ten
pravicový, ranno-kapitalistický, fašistický a zločinecko-zlodejský systém,
ktorý tu paradoxne vytvorili
pretransformovaní prednovembroví komunisticko-fašistickí zločinci
z KSČ a ŠtB, samozrejme, s požehnaním disidentských
havlomodlárskych kolaborantov, ako aj v spolupráci so štátno-zlodejskou
pravicovou chamraďou riadenou istým Václavom Klausom.
Druhá, omnoho vplyvnejšia a silnejšia skupina mala taktiež svoj
plán, ktorý sa začal realizovať už niekedy v roku 1985. Tu sa nepočítalo
s demokratizáciou socializmu, ale s tvrdým ranno-kapitalistickým
ekonomickým systémom, kde na vrchole ekonomickej pyramídy moci budú stáť ľudia,
cynickí ekonomickí zločinci, pre ktorých radový český či slovenský občan bude
mať asi takú hodnotu, ako černoch pre otrokára 200 – 300 rokov dozadu.
Samozrejme, že drsnosť tejto novej garnitúry tu bude obrusovaná či poľudšťovaná
cez médiá, ako aj rôzne tzv. občianske skupiny a mimovládne organizácie, ktoré
tu boli za pochybný finančný kapitál vytvorené. Už v roku 1987 sa začali
vysielať do zahraničia skupiny vytypovaných mladých ľudí, ktorých ŠtB
a KGB pripravovala do neskorších
silných ekonomických pozícií, ale
ešte predtým tam aj presúvať stámilióny korún, čo malo v skutočnosti
vybraným predstaviteľom týchto dvoch zložiek zabezpečiť neskoršie dominantné
postavenie. Takýmto spôsobom začínali aj niektorí dnešní zakladatelia Penty
Jaroslav Haščák a Marek Dospiva. O tom, ako aj o úlohe
prednovembrového arcizločinca Alojza Lorenca, posledného náčelníka ŠtB, si
povieme neskôr.
Ako som už v horeuvedenom podnadpise pripomenul, ŠtB nenechávala
nič na náhodu. Za týmto účelom dokonca ešte v rokoch 1988 – 89
pripravovala nádejných adeptov do kategórie TS – agent ŠtB. Názorne si to
zdokumentujeme na prípade Romana Filisteina, nar. 2. 6. 1967 a Radovana
Ujházyho, nar. 12. 6. 1967. Obaja sa
stali TS – agentmi ŠtB v pomerne mladom veku 22 rokov, tesne pred
novembrom 1989. Niekto môže namietnuť, no a čo, veď sa jednalo
o neškodných zelenáčov, ktorí po novembri 1989 splynuli s davom.
Omyl, vážení. Veľký omyl. Že ŠtB po ekonomickej línii pracovala mimoriadne
precízne, si zdokumentujeme práve na týchto dvoch, v novembri 1989 ešte
22-ročných mladíkoch.
Radovan Ujházy, TS – agent ŠtB, reg. č. 40321, krycie meno RADO, ako aj
Roman Filistein, reg. č. 30833, krycie meno BIOLOG, sa nám po novembri 1989
z ekonomickej a politickej sféry nestratili. Že napr. Roman Filistein
sa stal dokonca agentom centrály II. správy
ŠtB svedčí o tom, že riadiace orgány si ho museli nielen vysoko ceniť,
ale mať s ním aj ďalekosiahle plány. Preto aj ľudí rozumejúcich
problematike neprekvapilo, keď v auguste 2003 sa prevalil škandál okolo
bratislavského letiska, ktoré sa pokúšala ovládnuť istá vplyvná skupina
poslancov z SDKÚ v Bratislavskom samosprávnom kraji okolo Romana Filisteina. Už vtedy sa totiž
objavili úvahy o záujme viedenského letiska kúpiť bratislavské letisko, čo
by pre slovenskú stranu bolo nevýhodné. Ako vidieť, obavy či úvahy sa
nakoniec potvrdili začiatkom januára 2006, keď minister dopravy Pavol
Prokopovič obhajoval predať 66-percent akcií bratislavského a košického
letiska konzorciu TwoOne, ktoré tvorí Flughafen Wien (Rakúsko), Raiffeisen
Zentralbank (Rakúsko) a Penta Group (Česko a Slovensko). Paradoxné je
to, že drvivá väčšina analytikov a odborníkov tvrdí, že takýto obchod je mimoriadne nevýhodný pre Slovensko. Ďalej tvrdia,
že letiská sa jednoducho nepredávajú, hlavne nie do zahraničia a tobôž nie
konkurencii.
Ako si ďalej ukážeme, ani agentovi ŠtB Radovanovi Ujházymu sa neviedlo
zle. Niekedy v júni 1992 sa mi podarilo získať Správu o personálnom
a kapitálovom prepojení medzi investičnými privatizačnými fondami
a investičnými spoločnosťami. Stav bol k 31. decembru 1991
a v januári 1992 bola táto Správa odovzdaná vtedajšiemu predsedovi
vlády SR Jánovi Čarnogurskému. Len tak
mimochodom, prakticky všetky investičné fondy a investičné spoločnosti
ovládali bývalí členovia komunistickej nomenklatúry, bývalí dôstojníci ŠtB,
agenti ŠtB, ako aj bývalí vysokí úradníci komunistických ministerstiev
a prednovembrových finančných sfér. Nachádza sa tu aj meno Radovana
Ujházyho. V tabuľke - Funkcia v IPF alebo u zakladateľa, má
v tom období tento 24-ročný mladík nasledujúce funkcie: Eastbrokers fond,
a.s. – výkon správy fondu, Podnikateľský investičný fond ZPS – výkon správy
fondu, Detský kupónový fond, a.s. – výkon správy fondu, Prvý privatizačný fond
a.s. – výkon správy fondu, Humanita a.s. – člen dozornej rady, KOVO a.s. – člen
predstavenstva, Banícky fond a.s. – člen predstavenstva, Južný fond a.s. – člen
dozornej rady, Novohradský fond a.s. – člen predstavenstva. V rubrike –
Poznámka – ešte figuruje ako zakladateľ Golden club a.s. – riaditeľ a.s..
A čo myslíte, kto bol v tom období jeho zamestnávateľ? No predsa PSI,
kde bol v tom období generálnym riaditeľom Ing. Peter Vajda a Radovan
Ujházy tu pracoval v oddelení investičného výskumu.
V tejto Správe ale Ing. Peter Vajda nebol vedený len ako generálny
riaditeľ PSI. Mal aj ďalšie výnosné džoby. V Prvom privatizačnom fonde
a.s. bol členom dozornej rady, v Garantovanom fonde a.s. bol taktiež
členom dozornej rady, v Zlatom fonde a.s. bol taktiež členom dozornej
rady, v Humanitnom fonde a.s. bol ako člen predstavenstva,
v Novohradskom fonde bol členom dozornej rady. Keďže sa mu málilo,
chúďatku utrápenému a „finančne podvyživenému“, tak ešte fungoval aj
v Credit fonde a.s. a v Cosmexinveste a.s. Len tak mimochodom,
mimo týchto dvoch pánov sa v dotyčnej Správe nachádzalo ďalších 17 pracovníkov PSI, z celkového
počtu 125 mien. Niektoré mená sú tu mimoriadne zaujímavé, napr. súdruh akademik
Milan Čič, ktorý ako poslanec Federálneho zhromaždenia bol členom
predstavenstva v Spoločnosti pre rozvoj severného Slovenska s personálnym
napojením IPF na banku Bohémia, ako aj na
Severoslovenský podnikateľský IPF.
Vráťme sa ale k Ing. Petrovi Vajdovi. Veľmi rád si od neho nechám
vysvetliť nasledovné: Ako náznak riešenia
divokej Mečiarovej privatizácie Ivan Mikloš chcel vysporiadanie údajne
nezákonnej privatizácie Slovnaftu Hatinovou Slovintegrou a.s., ktorá nadobudla
37% akcií nákupom zo štátnych financií Slovnaftu a Benzinolu. Okrem toho
Hatina získal ďalších 10% akcií Slovnaftu prostredníctvom účelovo zriadenej
s.r.o. v Novákoch, ktorej spolukonateľom bol aj nebohý Ducký a tým sa
stal majoritným držiteľom balíka akcií jedného z najziskovejších
strategických podnikov v štáte. Pod mediálnou hrozbou, kde Vajda bol
spolumajiteľom SME, musel Hatina vrátiť 10% akcií z Nováckej s.r.o. naspäť
do FNM. Tieto boli tajne predané iba
Ing. Petrovi Vajdovi za štvrtinu pôvodne emitovanej ceny. Predajom akcií
Slovintegry a.s. MOLu sa zrodili ďalší piati miliardári vrátane Hatinu.
Predajom Vajdových 10% akcií MOLu mu tieto vyniesli čistý lichvársky zisk 1,6
miliardy Sk. Preto si rád počkám na stanovisko nielen Ing. Vajdu, ale
aj ostatných zainteresovaných.
V denníku SME z 5. 5. 2003 na str. 19 bol rozhovor pod
nadpisom – Ujházy: Spoveď agenta, ktorý
riadil revolúciu. Stojí za to priblížiť čitateľom niektoré jeho názory.
Hoci v tom období mal už 36 rokov, aj keď v mnohých veciach klamal,
čitatelia, ktorí sa touto problematikou zaoberajú, budú niektorými odpoveďami
prekvapení. V úvode rozhovoru ho redaktorka predstavila nasledujúcimi
vetami: Bývalí agenti alebo
spolupracovníci Štátnej bezpečnosti sú dodnes vo vysokých funkciách. My sme sa
zamerali na podnikateľov. Ponúkame vám príbeh človeka, ktorý podpísal
spoluprácu s ŠtB, a neskôr viedol ako študent na ekonomickej
univerzite revolúciu. Expredseda predstavenstva VSŽ nominovaný cez finančnú
skupinu Istrokapitál hovorí, že je to dnes trauma, s ktorou musí žiť.
V Cibulkových zoznamoch je vedený ako agent, tajný spolupracovník
a dôverník s krycím menom Rado. To si vymyslel sám: „Keď sa ma
spýtali na krycie meno, nič iné mi nenapadlo. Všetci ma tak volajú.“ RADOVAN
UJHÁZY hovorí, že ide o jeho najväčšiu životnú traumu.
Už z úvodu, ako ho napísala redaktorka ktorá s ním robila
rozhovor, sa môžeme dozvedieť, že byť agentom ŠtB je veľmi výnosný džob. Veď si
len porovnajme všetky tie jeho funkcie v období rokov 1990 – 1992, ako je
to zdokumentované vo vyše uvedenej Správe, ktorú v januári 1992 dostal
vtedajší predseda vlády SR Ján Čarnogurský, ale aj tie ďalšie významné funkcie
– džoby, ktoré nasledovali. Samozrejme, že všetky tieto funkcie boli a sú
aj nadpriemerne honorované. Že bývalá ŠtB naďalej preferuje, že svoj svojmu
vždy pomôže, svedčia aj nasledovné pasáže z rozhovoru.
Na otázku – Postupne ste sa
dostali do vysokých ekonomických kruhov. Kedy ste sa prvýkrát stretli
s tým, že vám váš podpis niekto pripomenul? „Naopak, ja som to pripomenul mojim šéfom. Bol som na škole členom
prvého senátu, z ktorého som odstúpil, lebo sme sa mali lustrovať. Zároveň
som bol poradcom investičnej skupiny a dostal som ponuku venovať sa tomu
úplne. Vtedy som pozval na obed rozhodujúcich akcionárov a povedal som im,
že mám problém. Vysvetlil som im to a myslím si, že som ich prekvapil.
Porozprávali mi príbehy iných svojich známych, novinárov, najmä športových
redaktorov.“
(Pán Ujházy nám pripomenul, že ŠtB by bolo
treba premenovať na dobročinnú a ľudomilnú organizácia – pozn. autora V.
P. )
Na otázku – Neskôr ste sa dostali
do vedenia VSŽ, tam za vami nikto nebol? „Vo VSŽ som o tom informoval človeka, čo
mal na starosti PR. Nikdy som sa nestretol s tým, že by ma niekto
vydieral.“ (Nepochybujem
o tom, že pokiaľ by pán Ujházy nebol agentom ŠtB, ťažko by sa zamestnal
niekde, čo nielen ŠtB zakladala, ale aj kde rozhoduje – pozn. autora V. P.)
Mimochodom, je tu ešte taká zvláštna perlička, ktorú stojí za pozornosť
si pripomenúť. Ešte máme v živej pamäti predvolebnú bicyklovú kampaň
Mikuláša Dzurindu v roku 1998.
V pelotóne, ktorý ho sprevádzal, boli aj
páni Radovan Ujházy a Roman Filistein.
(Pokračovanie v ďalšej časti)
Vladimír Pavlík
|
|