Diamantová baňa v JAR

(Doporučený list J. Petrova J. Figelovi)
Vážení občania Slovenskej republiky, kauza Diamantová baňa v JAR nie je žiadnym nezmyslom ani fikciou, ako sa Vás snažia presvedčiť v internetových diskusiách rôzni nasadení dezinformátori, alebo neveriaci tomáši, ktorí ešte stále viac veria sprofanovaným politickým klamárom a ignorujú nezvratné a reálne fakty.

Klikni pre zväčšenie	Robert Fico a Ján Figel 7.2.2010 v STV 1-O 5 minút 12

         Kauza Diamantová baňa v JAR je skutočnosťou, podieľali sa na nej skutoční ľudia, skutočná je aj zmluva, ktorú podpísali za Martimex skutoční ľudia. Žiaľ, skutočnosťou je aj fakt, že táto investícia za 40 mil. USD nepriniesla žiadny prospech občanom Slovenska tak, ako mala podľa návrhu Jozefa Petrova, ale len bande kriminálnych zločincov. Ján Figeľ vedome verejne klamal v televíznej relácii O 5 minút 12 pred celou slovenskou verejnosťou, keď povedal, že o kúpe diamantovej bane nič nevie. Usvedčuje ho doporučený list Jozefa Petrova, ktorý mu bol zaslaný potom, čo neodpovedal na niekoľko predošlých listov. Hoci bol v tom čase slovenským eurokomisárom, vec nepostúpil finančnej polícii EÚ!
Kauza Diamantová baňa v JAR nie je ani klebetou ako tvrdil v tej istej televíznej relácii Robert Fico.
Vážení občania, skúste sa opýtať politikov prečo sa tak panicky boja pravdy. Odpoveď je jednoduchá, pretože sa boja najviac Vás. Boja sa dňa kedy pochopíte, že Vás vo všetkom klamú a Vy ich prestane voliť.
- Skutočným nezmyslom a fikciou nie je kauza Diamantová baňa v JAR.
- Skutočným nezmyslom je tvrdenie, že na Slovensku je demokracia.
- Nezmyslom je tvrdenie, že KDH a SDKÚ-DS, ktoré majú v názve slovo „kresťanské“, majú   s kresťanstvom aj niečo spoločné. (Je to len marketingový ťah a jeho zneužitie).
-Nezmyslom je tvrdenie, že Ficov SMER-SD má niečo spoločné so sociálnou politikou.
-Tak ako bolo nezmyslom propagandistické tvrdenie o diktatúre proletariátu a beztriednej spoločnosti, v ktorej mali byť všetci rovní, rovnakým nezmyslom je tvrdenie o demokratickom kapitalizme:
-V skutočnosti sa jedná o bankársko-korporatívny–manipulatívny fašizmus, v ktorom sú zisky kapitalisticky súkromné (pre vyvolených finančných oligarchov) a straty komunisticky kolektívne (pre daňových poplatníkov, ktorým sú určené len tzv." reformy" a zvýšenie veku odchodu do dôchodku, čoho sa reformátori á la Mikloš či Sulik už nevedia dočkať).
         Vážení občania Slovenskej republiky, nedajte si vziať právo na pravdu. Pravda je najvyššou hodnotou poznania a zakazovať o nej hovoriť, alebo ju utajovať v mene čohokoľvek, je zvrhlosť. Veď aj Biblia hovorí...“všetko, čo bolo utajené bude zverejnené ...“, len nehovorí kedy.

Téma-Diamantová baňa v JAR = absolútne tabu!

Ak sa o niečom nesmie diskutovať a stáva sa z toho dogma – je to koniec slobody prejavu a demokracie. Tentokrát nejde o oficiálnu verziu o 11. septembri 2001, či počet obetí holokaustu. Na Slovensku vďaka bývalému redaktorovi Necenzurovaných novín Vladimírovi Pavlíkovi, jednému z mala tých, ktorí nestratili odvahu a neupadli do apatie, pribudla na internetových diskusiách téma okolo ktorej je zo strany prvoprúdových médií zarážajúce ticho.

Neprekvapuje, že mlčí polícia, prokuratúra, justícia, či oficiálne vládne kruhy. Prekvapuje, že mlčí už aj bulvár. Vyzerá to, že Vladimír Pavlík zahrabal tentokrát do príliš veľkého lajna z ktorého sa začína pozvoľna šíriť zápach, ktorý začína znervózňovať niektorých aktérov tohto príbehu o ktorom sa už dlhé roky slovenská verejnosť nemala dozvedieť. Asi v tomto prípade, ako je už na Slovenku zvykom, už nebude stačiť len mávnuť rukou, všetko poprieť, označiť autora za cvoka, či grafomana a podať návrh na trestné stíhanie za ohováranie, či žalobu na ochranu osobnosti. Dôkazy pána Jozefa Petrova, ktorý začiatkom 90. rokov v dobrej viere navrhol predstaviteľom Slovenskej republiky projekt zakúpenia diamantovej bane v JAR sú natoľko závažné, že v každom právnom štáte by sa stali predmetom ich preskúmania príslušnými inštitúciami. Nie však na Slovensku, kde sa po novembrovom zamatovom pretrasformovaní komunizmu na komunistický kapitalizmus, v privatizáciách všetkých rangov rozkradli miliardy na úkor väčšiny občanov.

Oplatí sa ešte vôbec podať pomocnú ruku niekomu zo Slovenska, ak sa skupina chamtivých hyen v ľudskej koži dokáže bohapusto obohatiť na úkor celého štátu, najmä ktorému mal projekt slúžiť, nehovoriac už o tom ako sa odvďačili samotnému autorovi projektu, ktorý mal byť dokonca zlikvidovaný. Cesta do pekla je žiaľ často dláždená dobrými úmyslami, ako sa presvedčil pán Jozef Petrov. Nechajme na týchto stránkach prehovoriť fakty o ktorých nech si utvorí vlastný úsudok každý návštevník tejto stránky.

Ivan Mikloš a diamantová baňa v Juhoafrickej republike

1990 - 1991 riaditeľ odboru hospodárskej a sociálnej politiky, Úrad vlády SR.
1991 - 1992 minister privatizácie SR
autor Ak si Ivan Mikloš namýšľa, že bude donekonečna pred verejnosťou bohorovne zatĺkať stretnutie s Jozefom Petrovom v budove Úradu vlády SR za prítomnosti Štefana Veselovského a dvoch svedkov, sprevádzajúcich Jozefa Petrova, je to rovnakou politickou chybou ako Miklošov počiatočný postoj ku kauze financovania SDKÚ, ktorá ho neskôr dobehla tak, ako ho napokon dobehne aj kauza s diamantovou baňou v JAR. Tak ako je lož pracovnou metódou V. Mečiara, je pracovnou metódou Ivana Mikloša, byť vždy utajeným mužom v pozadí, ktorý veci organizuje, ale jeho meno sa nikdy nespomína. Jeho súčasné strohé odpovede na dotieravé otázky o diamantovej bani, ku ktorým je viac menej dotlačený aj samotnými politickými priaznivcami SDKÚ, sú pre neho typicky arogantné a povýšenecké. Jozefovi Petrovovi a Vladimírovi Pavlíkovi odporučil aby vyhľadali pomoc lekára – psychiatra!
http://hnonline.sk/slovensko/c1-40326060-miklos-pre-hnonline-fico-je-zakerny-zbabelec

Bez ohľadu na Miklošove podceňovanie a opovrhovanie slobodných názorov slovenských občanov, je ale nezvratným faktom, že:
1. Jozef Petrov je absolútne apolitickou osobou, ktorej je úplne jedno či bude na Slovensku vo vláde pravica alebo ľavica, nemá preto sebemenši dôvod niekoho krivo obviňovať, alebo rozohrávať proti Miklošovi nejaké spravodajské hry, za aké sa často na Slovensku označuje pomenovanie veci pravými menami.
2. Je nespochybniteľné, že Jozef Petrov, vlastní autentické vizitky Ivana Mikoša a Štefana Veselovského uverejnené v dokumentoch na tejto stránke a na ktorých v tom čase ostali určite aj ich odtlačky prstov.
3. Jozef Petrov ma dvoch svedkov, prítomných pri stretnutí, ktorí kedykoľvek dosvedčia, že pri stretnutí bola Ivanomi Miklošovi odovzdaná projektová dokumentácia, vrátane projektu na zakúpenie diamantovej bane v JAR pre Slovenskú republiku.
4. Ivan Mikloš po stretnutí Jozefa Petrova a osobne poslal do vtedajšieho štátneho podniku Martinex v Martine a Geologického prieskumu v Spišskej Novej vsi, kde bol riaditeľom Miklošov známy.

Ivan Mikloš na výzvu zúčastniť sa spoločnej tlačovej konferencie doposiaľ nereagoval. Jozef Petrov je kedykoľvek pripravený zúčastniť sa konfrontácie mimo územia Slovenskej republiky, za účasti médi, s Ivanom Miklošom, aby mu tento mohol priamo, tvárou v tvár, zodpovedať na otázku, či sa v roku 1990 stretli v súvislosti s projektom zakúpenia diamantovej bane v JAR a zároveň aby sa mohol vyjadriť aj k iným ním predloženým dôkazom potvrdzujúcim pravdivosť jeho tvrdení.
Ak Ivan Mikloš popiera už len tieto elementárne a dokázateľné fakty a de fakto popiera samotné stretnutie s osobou menom Jozef Petrov v roku 1990, každý nezainteresovaný a súdny človek si kladie otázku, aký je skutočný a pravý dôvod jeho straty pamäte, ak by aj neskôr nikdy nemal nič s projektom zakúpenia diamantovej bane, čo prakticky realizovali iné osoby.
Odpoveď je jednoduchá, ak by Ivan Mikloš mal skutočne čisté svedomie v tejto kauze, nebol by pre neho žiadny problém priznať aspoň skutočnosť, že v roku 1990 sa stretol s Jozefom Petrovom, ktorý mu predložil projekt zakúpenia diamantovej bane v JAR. Od ďalšieho postupu pri realizovaní projektu sa mohol jednoducho dištancovať a uviesť, že mu o výsledku tohto projektu už ďalej nebolo nič známe. V prípade Ivana Mikloša tak tomu ale nebolo, preto niet pochýb, že tu platí staré a životom preverené príslovie, „kto mlčí ten svedčí!“

Addendum editora:
Jedenásta časť „Diamantovej bane v JAR“ prináša šokujúce svedectvo bývalého špeciálneho agenta tajnej služby JAR, ktorý bez škrupúľ, unikátnym drsno-realistickým podaním, odhaľuje odvrátenú a skutočnú tvár slovenských politikov a s nimi spriahnutých komplicov a ich prisluhovačov pozašívaných na rôznych štátnych inštitúciách. Toto mimoriadne závažné a jedinečné svedectvo, ktoré by mohlo ašpirovať na bestseller roka, žiaľ v plnej nahote odhaľuje mystifikáciu tzv. novembrovej nežnej revolúcie, v skutočnosti najväčšej špinavej hry s vlastným národom akú rozohrali spravodajské agentúry ŠtB a KGB a ich prisluhovači. Tisíce občanov Slovenska, ktorí sa ocitli na hranici chudoby a biedy, tisíce tých ktorí budú najviac postihnutí hospodárskou krízou, by sa mali pýtať všetkých tých, ktorí sa na ich úkor bohapusto a amorálne obohatili tunelovaním a sofistikovaným rozkrádaním štátneho majetku, dokedy budú klamať a okrádať tento národ? Dokedy sa budú amnestiami zakrývať zločiny, štátny terorizmus a zneužitie tajnej služby na únos o ktorom podáva svedectvo Jozef Petrov, ktorý poskytnutím usvedčujúcich dôkazov odhalil zločinnú a podvodnú činnosť syna bývalého prezidenta Kováča? Je potrebné pripomenúť veľmi závažný fakt ku kauze Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý rozhodol, že štát nemal uväzniť Lexu za Dzurindovej vlády ohľadom únosu mladého Kováča, keď ho priviezli z JAR. Slovensko vzdalo boj o odvolanie, lebo podľa ministerstva spravodlivosti chýbajú argumenty.
V čom je pointa? Dohovor o ľudských právach síce NEPRIPÚŠŤA UDELENIE AMNESTIE NA ZÁVAŽNÉ TRESTNÉ ČINY, z ktorých boli podozriví predstavitelia štátu, ale doteraz v takýchto prípadoch ROZHODOL vždy len vtedy, keď sa naň OBRÁTILI OBETE takéhoto činu. Európsky súd vo svojom rozsudku PRIPOMENUL, že Michal Kováč mladší to doteraz NESPRAVIL.
(Nespravil to preto, lebo vedel, že Mečiar má materiály o jeho trestnej činnosti ekonomického charakteru, ktoré mu poslal pán Petrov, ktorý sa vtedy domnieval, že Mečiar mu pomôže v kauze diamantovej bane).
Kedy sa obyčajní ľudia dozvedia pravdu o pozadí transakcie s diamantovou baňou, z ktorej profit neslúžil im ale skupine chamtivých a bezohľadných zločineckých hyen? Arogancia a zaslepenosť mocou však v prípade Jozefa Petrova narazili na jeho odvahu a tvrdošijnosť pitbulla. On sa totiž nedal a naďalej nechce dať oklamať a zastrašiť tak ako je klamaná a zastrašovaná slovenská verejnosť. Pokiaľ budú na svete jednotlivci, ktorí sa nezľaknú ani fyzickej likvidácie, má mlčiaca väčšina nádej, že pravda nebude navždy žobrať u dvier ako hovorí klasik a raz nastane aj čas zodpovedať sa za svoje skutky. Súhrn-časový sled udalostí

Necenzurované stránky

Diamantová baňa v JAR

Dozvedia sa slovenskí občania pravdu o diamantovej bani v Juhoafrickej republike?

Súhrn-časový sled udalostí

Časti

Video

Audio

Dokumenty

Súhrn-časový sled udalostí

MATOVIČ A JURINOVÁ ZRAZU ZISTILI, ŽE CITRÓN JE ŽLTÝ A KOĽAJNICE SÚ ROVNOBEŽNÉ - ALEBO STIAHNE FICO CHVOST?

Neverte politikom!

Téma-Diamantová baňa v JAR = absolútne tabu!

Ivan Mikloš a diamantová baňa v Juhoafrickej republike