Ivan Mikloš a diamantová baňa v Juhoafrickej republike – 8. časť

(Podanie trestného oznámenenia a podrobný komentár J. Petrova)      
        

         Niektorí čitatelia zastávajú názor, že nie je potrebné uverejňovať všetko na internete, ale miesto toho dať kompletné dokumenty tejto kauzy spolu s trestným oznámením na políciu a prokuratúru, ktorí by toto všetko mohli vyšetriť a pohnúť dopredu. Veľký omyl. Ako sa tentoraz budeme mať možnosť presvedčiť, pán Petrov od roku 1992 neustále upozorňuje nielen konkrétnych politikov, ale aj orgány činné v trestnom konaní na protizákonnú činnosť poškodzujúcu nielen jeho, ale hlavne občanov Slovenskej republiky. Predkladám tu sedem konkrétnych dokumentov z novšieho obdobia, teda, po nástupe Roberta Fica za premiéra, z obdobia september – december 2006. Väčšina čitateľov si po ich prečítaní položí otázku, prečo orgány činné v trestnom konaní nekonajú. Odpoveď je jednoznačná. Oni totiž konať nemôžu. Musia sa správať, pokiaľ si chcú svoje funkcie udržať, ako ponížení lokajíčkovia a ponížené slúžky, keď o ich osudoch a kariére rozhodujú arcizločinci a arcizlodeji z vysokej politiky a záujmových skupín.

         Pokiaľ by aj niektorí policajti či prokurátori chceli vystúpiť z tohto nalinkovaného systému, postavili by sa na stranu zákona, teda, proti moci, čo myslíte, ako by asi dopadli? A postavili by sa na ich stranu občania a médiá s takou razanciou, že tlupy zločinecko-zlodejských gaunerov z vysokej politiky a záujmových skupín by museli cúvnuť? Žiaľ, nestalo by sa tak. Ja osobne ako jedno z hlavných riešení vidím v tom, že tu musí vzniknúť úplne nový politický subjekt, bez bývalých politikov, založený nielen na tvrdej vojenskej disciplíne, ale aj na principiálnej národnej, kresťanskej a sociálnej orientácii. Dopredu ale vylučujem, že kresťanská orientácia by mala znamenať toleranciu a odpustky sadisticko-tyranským zločincom a zlodejom s fašistickým cynizmom z vysokej politiky a záujmových skupín. Jedným z prvoradých cieľov by bolo obnovenie trestu smrti za zločiny proti ľudskosti, ako aj za ekonomické zločiny napáchané predstaviteľmi ponovembrových vlád, parlamentov a záujmových skupín, ako aj zabavenie ich nakradnutého majetku, privlastneného po novembri 1989 cez zločinecko-zlodejské zákony za týmto účelom pripravené a zlegalizované. Práve voči ním by museli platiť tri základné princípy: 1.) NIKDY NEZABUDNÚŤ! 2.) NIKDY NEODPUSTIŤ! 3.) NIKDY NEMAŤ SÚCIT!             

Autentické svedectvo pána Petrova

         V tejto časti sa čitatelia zoznámia s autentickým audiovizuálnym svedectvom pána Petrova, kde bude vysvetľovať a dopĺňať konkrétne veci, ktoré tu boli doteraz uverejnené. Vzhľadom k tomu, aby čitatelia mohli všetko čo najlepšie pochopiť, uverejňujem celý prepis rozhovoru medzi Ďurechom a Dlhopolčekom z 20. 5. 1992. Súčasťou tohto nahraného svedectva pána Petrova sú aj štyri písomné dokumenty, ktoré tu rozoberie. Tri sú ohľadom Panonie, Ďurecha a Michla. Štvrtý sa týka jeho predvolania na políciu.

         Babická: Dobré ráno, Babická u telefónu.
         Ďurech: Dobré ráno, pani Babická.
         Babická: Pán Ďurech, pán Dlhopolček by chcel s Vami hovoriť, ďakujem, dovidenia.
         Dlhopolček: No, dobré ráno.
         Ďurech: Dobré ráno, pán doktor.
         Dlhopolček: Takže mi niečo zavoláte a povite, ako to dopadlo, a Vy nič.
         Ďurech: No, zajtra budem s Vami, tak nechcel som moc po telefóne.
         Dlhopolček: No, keby sa on náhodou ozval, no proste, abych, abych, no vieš ako oni sú takí, takí dotieravci, keď hlavne niečo chcú.
Ďurech: No, on myslím, že pochopil, že cez Vás akože nemá šancu. No on mi telefonoval, že Vy ste ho nepochopili, a že teraz cez Vás nemá šancu.
Dlhopolček: No však to je správne, no, hm...
Ďurech: No, ináč ďakujem, ja som tam bol asi 1,5 hodiny, a aj o iných veciach sme sa vyprávali, ale hm... A pán doktor to teda zobral, a on bude odpovedať, a tá formulácia bude asi taká, že celá záležitosť potrebuje čas, aby sa mohlo odpovedať na to, ale upozorňuje tam teda na to, že mám určitú diplomatickú imunitu, určitú, tak to tam zdôraznil, hej.
Dlhopolček: Hm...Hm...
Ďurech: Na tom, že som súčasťou ambasády, a že bez súhlasu vedúceho misie, že by bolo nedobré, aby som ja priamo bol zainteresovaný do tohto...
         Dlhopolček: Ja Vám poradím ešte jednu vec. Ja som včera potom ešte preštudoval ten Váš papier. Nezávisle Vy pošlite fax do Martina – áno, a už v Martine nech sa urobia blbí, a nech odpovedia dneska normálne, nech dneska napíšu list, ktorý Vy, dajme tomu, naformulujte. Vy ste urobili jednu veľkú chybu v tom, v tom Vašom dopise, Vy ste mu napísali, že budete hľadať zdroje v zahraničí a budete ho informovať. Tak teraz nech niekto z Martina napíše normálny oficiálny list: že ďakujú mu za spoluprácu, ale bohužiaľ, že sa im nepodarilo nájsť finančné zdroje v zahraničí, no a bohužiaľ, hm, hm, hm, tým považujeme celú vec za bezpredmetnú. A tým to haslo. A to nech mu z Martina pošlú.  
Ďurech: Hm...Hm... (pritakáva)
         Dlhopolček: A viete, ako, no a teraz tým pádom, on, on, defakto dostane odpoveď medzitým, pretože on zatiaľ nič nerobí, iba robí vietor. Medzitým, samozrejme, dostane tento dopis, kde už nemôže povedať, že z Martina mu neodpovedali, ani br... áno, pretože on dostane dopis za desať dní, no a tým to skončí.
Ďurech: Hm...Hm... (pritakáva)
Dlhopolček: Tým pádom odpoveď, odpoveď, potom, potom poviete no jo, a Vy z toho budete úplne vonku. Nech Vás tam nespomenú, nič, proste. Zavolajte, alebo pošlite fax svojmu kolegovi, alebo kto Vás zastúpil, a kde mu naformulujte list: Ja Vám nadväzujem ako... Pokúšali sme sa získať v zahraničí zdroje, ale vzhľadom na to že d, d, d, d,  sa nepodarilo, no a tým pádom považujeme celú vec vzhľadom na čas a niečo si vymyslíte, za nerealizovateľnú a ďakujeme Vám za spoluprácu, alebo nejakú takú blbosť a tým to haslo. Nič viac, nič viac.
Ďurech: No dobre, ja námestníka požiadam, aby to poslal.
Dlhopolček: Nič viac, pretože on sa hlavne opiera o to, že ste mu sľúbili odpoveď, čo a neposlali, no áno.
    Ďurech: No ale keď jeden rok niekomu neodpovedáte, tak sa domnieva, že ste s ním skončili.
Dlhopolček: No hej, ja viem, ale Vy ste mu tam tú odpoveď sľúbili, hlavne že ho budete informovať neskôr.
Ďurech: No ja do konca mája, no ale takých, to je bežná...
Dlhopolček: Ja, ja viem.
Ďurech: Takých vecí. No ale ja toto spravím, to je dobré doporučenie.
Dlhopolček: Toto urobte, a tým pádom povedzte, pozrite sa, toto nie je moja záležitosť, ja som svoju agendu odovzdal, odovzdal som ju už dávno, a či tam oni s Vami komunikujú, to je vec Vaša a podniku Martimex, ktorého zamestnancom, bohužiaľ, nie som. 
Ďurech: Hm... (Yes)
Dlhopolček: A tým to haslo.
Ďurech: Dobre.
Dlhopolček: A tým to ukončíte celé, no a koniec. A prosím Vás ešte, kto je ten Petrov, mi povedzte? On je Martinčan? Čo on robil predtým?
Ďurech: No to takto – nie je to moc dobré po telefóne, ja Vám to zajtra vysvetlím.
Dlhopolček: Nerobil on niekedy v Komárne?
Ďurech: Nie, nie, on je od 68 roku vonku.
Dlhopolček: Ja viem, ja viem , ale nerobil on dovtedy v Komárne, náhodou?
Ďurech: On odišiel ako mladý chalanisko, asi 17-18 ročný.
Dlhopolček: Aha, tak to nie, tak to je iný, aha, tak...
Ďurech: On sa túlal v Brazílii, je v drahých kameňoch a polodrahokamoch.
Dlhopolček: Aha, aha, dobre, tak to je jedno. Dobre, tak to som ja iba...
Ďurech: No ja Vám zajtra poviem nejaké podrobnosti.
Dlhopolček: Dobre, dobre, nie to som ja len chcel vedieť.
Ďurech: Lebo mám také podozrenie, že je on aj v súvislosti s niektorými inými pánmi, čo nás nemajú tu v láske.
Dlhopolček: No to počkajte, tomu teraz nerozumiem, čo kto nás tu nemôže mať v láske?
Ďurech: No myslím, tí čo dl... čo sú v opačnej pozícii, no čo dlhujú nám, čo nezaplatili nám...
Dlhopolček: No, myslíte s ním, ah... prosím Vás, ah... toto nie.
Ďurech: Ale hej.
Dlhopolček: Oni sa moc ani nepoznajú.
Ďurech: Nie, ja už, ja už, ja už mám také informácie.
Dlhopolček: Práve preto vidíte, ja som Vám tvrdil od samého začiatku, že pokiaľ tam budeme laxne pristupovať k hentomu, tak ona sa tu vytvorí takáto klika, a v podstate, v podstate nám budú, budú robiť iba kopu problémov, áno?? Práve preto, keby sme rozbili jeden úplne ako exemplárne, tak tým pádom by sme zobrali ostatným chuť, a bol by pokoj. Ja práve preto som chcel a dokončiť aj ten prípad.
Ďurech: Lenže, to sú, to sú také kalibre, ktoré nemajú s etikou ani s ničím nič spoločné.
Dlhopolček: Ja na etiku nejdem. My, my, Vy, napíšete dopis, že sa tu stal takýto, takýto prípad, že ste s ním prejednali, ten to odmieta, dať to na Ministerstvo zahraničného obchodu, a nech na to upozornia tie jednotlivé firmy, pošleme to na Slovensko, že čo sa stalo, normálne na ministerstvo.
Ďurech: NO A BUDEME MAŤ DRUHÚ VOJNU.
         Dlhopolček: Nebudeme mať druhú vojnu. My, my len napíšeme, a oni nech si z daného listu, to urobíme – zovšeobecníme, že proste, viete, uvedieme tento príklad, ako príklad, ako, ako exemplárny a ďalej upozorníme, proste, aby sa poučili z tohto prípadu, a tak ďalej, z tohto prípadu, aby boli opatrní a tak ďalej, proste, nebudeme to koncentrovať, iba na nich sústreďovať, proste, urobíme tento prípad, uvedieme ako príklad a ďalej ich teda upozorníme, aby firmy robili to, to, to a tento dopis pošleme všade a nebojte sa, verte mi, že kopa týchto začne od nich odskakovať, no a oni si potom uvedomia, že ono to nie je také jednoduché.           
         Ďurech: No, len títo ľudia sa neštítia ničoho.
         Dlhopolček: No a čo, keď sa neštítia ničoho, my sa tiež nebudeme ničoho štítiť. Ja kľudne zájdem za ministrom polície Krielom, ja sa s ním poznám, že tam došlo k podfakturácii a ich zavrú všetkých, oni si dajú tú svoju povinnosť. Ja, ja Vám poviem, to je strašne jednoduché... oni práve to že sa boja a že nevedia čo my, tak, tak sú zlí, že čo my urobíme, tak sú zlí.
         Ďurech: Nie tak, to oni zas vedia, že my sa nebojíme tiež, ha, ha, ha.
Dlhopolček: A verte, väčšie, tieto väčšie, väčšie možnosti sú na našej strane ako na ich. To mi verte, väčšie to, že tu môžu dostať, keď sa im tam hodí berniak na ten ich podnik, na ten ich podnik. Tak Vám poviem, tak Vám poviem, a že môžu skončiť, budú skončiť. A to ešte nehľadiac na to, že keby dostali nejaké ďalšie papiere, ktoré by sme my normálne oficiálne vyžiadali – áno?
Ďurech: No zajtra, je to zajtra o 9 hodine, sa tam stretneme. Ináč, potom pán Doktor prejavil taký záujem o nejaké sklo, že teraz keď príde ten Glass Export, tak ja potom nejako revanšovať za to. Ja chcem, aby mi doviezli aj pre iné účely, aby to zabalili do toho kontajnera, čo to budú mať tu na tej výstave, tak potom ako vzorky, no tak, že ja ho potom zoberiem po show, nech si to vyberie.
Dlhopolček: No jasné, dobre, v poriadku. A čo som ešte chcel, počkajte, takže to je jedna vec, no skúste, viete čo Vám poviem, jednu vec, ešte pokiaľ sa vraciam späť kvôli tomu telefónu. Skúste normálne zavolať, a schôdzku nie s Michlom, ale s Barconom, ja Vám hovorím s Barconom sa dohodneme. Barcon je podľa mňa solídny človek, ktorý naletel. Vy nepoznáte Barcona??
Ďurech: Nie, nepoznám ešte.
Dlhopolček: Tak zavolajte Michlovi a povedzte mu jednu vec, nie, povedzte Michlovi jednu vec..., že Dlhopolčeka zavolali na ministerstvo, že z berniaku ľudia a tak ďalej, a že lepšie bude, keby Michlo Barcona poslal za mnou, a nič viac mu nehovorte. Že Dlhopolčeka zavolali na ministerstvo a že neviete o čo išlo, a že, že by ste mu radili jednu vec, nech Barcona pošle za Dlhopolčekom, nič viac, jemu gate naduje, nebojte sa, on nebude vedieť čo sa deje, a tak ďalej, to je všetko. A pamätajte si jednu vec, jak raz ich budeme držať nakrátko, tí ostatní si nebudú dovoľovať. Pretože táto banda, títo podvodníci, oni majú aj podvodného advokáta. To je všetko k ničomu a a a oni...
Ďurech: No veď mne, keď včera povedal tam tú firmu Doktor, tak hneď povedal, že to sú ha, ha, ha, takí advokáti, pokiaľ ich platí tak sú dobrí, ale keď budú v, v, v, tak ucuknú a nechajú ho.
Dlhopolček: Ja neviem, ako je on na tom finančne. On prachy má, alebo nemá.
Ďurech: No, myslím, že je v koncoch, tak zato pýta aj tie malé prachy, pretože on to ťahá asi tri roky, a to stojí tí advokáti niečo.
Dlhopolček: Pozrite sa, zavolajte Panoniu, pýtajte si Barcona, áno? A keď tam Barcon nie je, tak si pýtajte Michla, pretože oni Barcona zaprú. Bolo by najlepšie, keby tam bola sekretárka. Keby sekretárke ste povedali, nech...
Ďurech: Veď to berie tá jeho manželka tie telefóny.
Dlhopolček: Áno? Tak to berie? Urobte jednu vec, keď tam nie je Barcon, po anglicky si pýtajte Barcona, keď tam Barcon nie je, povedzte že ste kto chce a že chcete s ním schôdzku. A keď tam Barcon nie je, tak si zoberte Michla a povedzte, že máte také tieto, že Dlhopolčeka volali na ministerstvo kvôli nejakým obchodom, ale že by bolo dobré, keby Barcon zavolal Dlhopolčeka a nič viac a, a, a, nič viac, položte a hotovo, ha, ha, ha. Uvidíte, ako budú reagovať.
Ďurech: No, idem, no.
Dlhopolček: A, a, a, potom tí ostatní budú vidieť, proste, že ono to môže byť trochu inak jak si oni myslia a bude kľud, bude kľud, bude kľud. To ja Vám zaručujem. Dobre, a potom mi zavolajte, ako sa tvárili, ako ste pochodil.
Ďurech: Dobre.
Dlhopolček: Bude sranda, to Vám poviem. Dobre, tak ďakujem zatiaľ.
Ďurech: Tak dovidenia.     
       

Vladimír Pavlík