Ivan Mikloš a diamantová baňa v Juhoafrickej republike – dokumenty
Kto klame a dezinformuje v kauze Diamantová baňa?
Dňa 29. augusta 2008 sa na diskusnej stránke www.prop.sk založenej ku kauze Ivan Mikloš a diamantová baňa v Juhoafrickej republike objavil príspevok pod zn. pipo, ktorý kvôli objektivite odcitujem celý, aj s pravopisnými chybami – presne tak, ako bol textovo uverejnený:
Cely ten clanok je jeden velky blud. Autor si sice dal namahu a prehrabal sa na nete kde nasiel meno spravcov mineralogickych a paleontologickych zbierok prirodovedneho muzea v Luxemburgu (pani Alain Faber a Simon Philippo), ale uz si neoveril jeden fakt – a to je to, ze Alain Faber v roku 1997 (kedy je datovany dakovny list z muzea podpisany uvedenymi osobami) v muzeu nepracoval (je tam zamestnany od roku 2001 – a sudiac podla minuleho casu pouziteho v dakovnom liste, mineralogicka vystava „vysokej kvality“ musela prebehnut este skôr). Takze cely dakovny list tajomnemu Petrovovi je vymyslom. Pan Pavlik, ktory je podpisany pod tymto clankom by nabuduce nemal robit konstrukcie ktorymi podopiera clanok (clanky) prvoplanovo.
Bohuzial (alebo bohu vdaka) zijeme v dobe internetu a emailova adresa panov Fabera a Philippa je najditelna takze staci napisat zopar otazok. A dockame sa odpovedi – od pana Faberu asi taku, ze v roku 1997 v muzeu nepracoval, takze nemohol pisat dakovne dopisy nejakemu Petrovovi a Philippo sice v tom case uz v prirodovednom muzeu v Luxembursku zamestnany bol, ale o ziadnej pozicke (alebo vystave, alebo co to vlastne bolo) mineralov od pana Petrova v zivote nepočul a taktiez ziaden dakovny list neposielal.
Cize pan Vladimir Pavlik, nabuduce nieco hodnovernejsie. To vazne mate citatelov za blbcov, co zozeru kazdy blud a nic si neoveria?
Nech prehovoria fakty
Na tieto cielené dezinformácie, ako aj na ich vyvrátenie predkladám nasledujúce dôkazy. Sú to dve strany z denníkov, jedna je z FRANCE JOURNAL - Lé Républicain Lorrain z 9. februára 1997. Je tu fotografia pána Petrova spolu s obsiahlym článkom ohľadom dotyčnej výstavy, ktorú dezinformátor z www.prop.sk pod zn. pipo spochybňuje. Potom je to článok z Luxemburger Wort z 7. februára 1997, nad ktorým je slovenský text. Po týchto novinových článkoch predkladám poďakovanie pánu Petrovovi z dotyčného múzea v Luxemburgu, datovaného 25. februára 1997, s podpismi pánov Simona Philippa a Alaina Fabera. Taktiež predkladám obálku, v ktorej bolo poďakovanie z dotyčného múzea poslané.
Vzhľadom na tvrdenia dezinformátora pod zn. pipo sa pán Petrov rozhodne o ďalšom postupe. Najskôr navštívi dotyčné múzeum, (možno už ho navštívil), ukáže im preložený článok od dotyčného dezinformátora, a bude žiadať pánov Fabera a Philippa, ako aj vedenie múzea o vysvetlenie, ale aj to, či múzeum odpovedalo na email dotyčnému dezinformátorovi, alebo ten si to celé vymyslel, aby spochybnil nielen osobu pána Petrova, ale aj obsahy článkov ohľadom tejto kauzy, ktorá je veľmi nepríjemná pre štátne kriminálne bandy, ktoré sa na tomto zbojníctve zúčastnili. Lebo v ďalších častiach budú odhalené a zdokumentované také veci, ktoré budú mať nielen primeraný, ale aj nepriaznivý dosah v zahraničí. Ukážeme si, ako dokonca dokázali podplatiť aj konkrétneho sudcu v JAR, aby túto diamantovú baňu mohli získať a ťažiť v nej. Pán Petrov taktiež požiada o oficiálne písomné stanovisko dotyčné múzeum ohľadom týchto dezinformácií.
Záverom len toľko: pokiaľ by aspoň každý dvadsiaty Slovák mal v sebe toľko občianskej statočnosti, dôstojnosti a cti, zmyslu pre pravdu a spravodlivosť ako pán Petrov, nikdy by sa nemohlo stať, aby najzločineckejší, najzlodejskejší a najsmradľavejší odpad slovenského národa – drvivá väčšina členov ponovembrových vlád a parlamentov – jednali so slovenským národom ako s dobytkom.
Vladimír Pavlík