V súvislosti s uvedeným stanoviskom naša organizácia obdržala viacero dotazov týkajúcich sa tejto kauzy a autenticity nami odoslaných listov. SZČPV uverejňuje len oficiálne odoslanú úradnú poštu a nemá žiadny záujem poškodzovať slovenských politikov uverejňovaním nepodložených alebo nepravdivých skutočností. Ďalej oznamujeme, že SZČPV nie je kompetentné poskytovať informácie k tejto veci. Všetky otázky smerujúce k podrobnostiam a okolnostiam transakcie s diamantovou baňou môžete adresovať písomne alebo telefonicky priamo nášmu členovi p. Jozefovi Petrovovi na adresu a telefonický kontakt, ktoré s jeho súhlasom uverejňujeme.
Mr. Jozef Petrov, 36, rue de Strassen, 8094 Bertrange, LUXEMBURG Tel: 00352 310 347
Poznámka: Okrem finančného prospechu, motiváciou pána Jozefa Petrova bola jeho snaha ekonomicky pomôcť svojím krajanom po prevrate v novembri 1989. Ako spravodajský pracovník a obchodník s diamantmi disponoval informáciou, že poľský podnikateľ židovského pôvodu M. Stolarczik, ako spoluvlastník leteckej spoločnosti v súdnom konaní s JAR, ako kompenzáciu, získal v tom čase zatopenú diamantovú baňu. Keďže tento podnikateľ nemal dostatočný kapitál na odčerpanie vody zo zaplavenej bane a obnovenie ťažby, chcel ju preto odpredať vhodnému záujemcovi. Pán Jozef Petrov v tom videl výhodnú príležitosť pre Slovenskú republiku, ktorá by sa takto sa dobrú cenu dostala k možnosti skorého návratu počiatočnej investície na obnovenie ťažby a trvalého ekonomického prínosu do štátnej pokladne, ktorý by sa odhadoval po obnovení ťažby na cca 120 mil. USD ročne.
V záujme objektivity a práva občanov SR na pravdivé a neskreslené informácie uverejňuje Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov svoje stanovisko k článku publikovanom na blogu v denníku Sme pod názvom Diamantová gorila od autora Jána Sciranku.
Ide o prípad, ktorý sa týka nášho člena pána Jozefa Petrova, č. členského preukazu 598.
Pán Petrov sa začiatkom roku 2009 obrátil na Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov so žiadosťou o intervenciu a pomoc vo veci prípadu predaja diamantovej bane v JAR, nakoľko od roku 1990 sa nemôže domôcť spravodlivého vysporiadania sprostredkovateľskej zmluvy, ktorú mal riadne uzatvorenú s bývalým majiteľom tejto bane Mieczyslavom Stolarczikom, poľským občanom židovského pôvodu žijúcim v JAR a do dnešného dňa mu nebola vyplatená dohodnutá provízia, ktorá predstavovala 10% z predajnej ceny bane.
V spomínanom článku Diamantová gorila sú zásadne nepresnosti:
Pán Jozef Petrov v čase transakcie s diamantovou baňou nebol emigrovaným slovenským podnikateľom, ale v skutočnosti pracovníkom tajnej služby Juhoafrickej republiky, ktorý ako krytie využíval postavenie obchodníka s diamantmi, čo v tom čase zainteresovaným v kauze Diamantová baňa pochopiteľne nebolo známe. (Len spravodajský pracovník s patričnými kontaktmi by totiž mohol na počkanie vybaviť víza bez fotografii pre štyroch kriminálnych gaunerov zo Slovenska). www.diamantovabana.sk/scan/42.html
Pán Jozef Petrov nikdy nevlastnil a ani nepredával jednu zo svojich diamantových baní, ako sa chybne uvádza v článku. Vlastníkom bane bol spomínaný M. Stolarczik, s ktorým mal pán Jozef Petrov uzatvorenú sprostredkovateľskú zmluvu s exkluzivitou o predaji bane Slovenskej republike, ktorá bola v tom čase ešte súčasťou ČSFR. Kópia sprostredkovateľskej zmluvy s exkluzivitou je uverejnená na webovej stránke www.diamantovabana.sk/scan/19.html.
K ostatným okolnostiam samotnej kúpno-predajnej zmluvy s Martimexom a následným ďalším účelovým odpredajom bane nastrčeným osobám sa nebudeme vyjadrovať, pretože zaoberať sa týmito skutočnosťami by malo spadať do kompetencie orgánov činných v trestnom konaní.
Podstata problému pána Petrova spočíva v tom, že ľudia, ktorých Ivan Mikloš doporučil, v konečnom dôsledku pána Jozefa Petrova podrazili a pri predaji obišli. Zrejme nešlo len o províziu 4 mil. USD, pretože len na korupcii preplatili 4x viac, ale o to, aby sa baňa nestala vlastníckom Slovenskej republiky ako chcel pán Jozef Petrov, čo by znamenalo nezanedbateľný ekonomický benefit pre občanov SR, a najmä o to, aby sa zisk z bane dostal do rúk len vyvolených ekonomických zločincov prepojených s niektorými politikmi.
Autorovi sa nepáči, že sa na tejto téme priživuje strana ĽS - Naše Slovensko, ktorá sa -- podľa neho -- snaží získať týmto nejaké politické bodíky do svojho predvolebného guláša ako uvádza v článku.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že jedine Ľudová strana - Naše Slovensko našla odvahu poukázať aj na kauzu Diamantová baňa, ktorá je kľúčom ku všetkým neskorším "gorilám". Zdôrazňujeme, že ostatným politickým stranám nič nebránilo, aby na tento prípad poukázali verejne tiež. Nikto nemôže tvrdiť, že o tomto prípade nevedel a mlčanie zbabelých médií zjavne dokazuje, že najvyššie politické miesta robia všetko preto, aby sa o tejto kauze vôbec nehovorilo.
Na požiadanie nášho člena pána Jozefa Petrova sme sa obrátili v roku 2009 na vtedajšieho poslanca NR SR -- člena Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Vladimíra Palka so žiadosťou, aby sa kompetentní vyjadrili k tejto kauze, pretože je natoľko závažná, že poškodzuje dobré meno Slovenskej republiky v zahraničí. Žiadosť, ktorú pripájame v prílohe, nebola však akceptovaná a nedostali sme žiadnu odpoveď.
Ďalším dôkazom zbabelosti a pokrytectva je aj postup SAS, ktorej predseda Richard Sulík nenašiel odvahu odpovedať na list tajomníka SZČPV z 1.6.2009. Rovnako sa zachoval aj "obyčajný človek" Igor Matovič, ktorého výstižne charakterizoval ešte v roku 2010 Vladimír Pavlík v príspevku Obyčajný podliak Igor Matovič. http://necenzurovane.sk/10/narcis.html
Uvedení politici preto stratili svoju tvár a nemajú morálne právo uchádzať sa o priazeň slovenských občanov vo voľbách v roku 2012.
Čo si občania SR zvolia, to budú mať! Bude to ich slobodná voľba.A rovnako slobodne môžu po voľbách nadávať, ako opäť naleteli prázdnym rečiam pokryteckých, zbabelých a vierolomných vlastizradcov z vysokej politiky, ktorá zrejme aj ich pričinením ostane aj naďalej najorganizovajšou zločineckou profesiou.
Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov
|