SVET BEZ PEŇAZÍ“ Jana Lachkovičová
Brožúra 
Aj nezamestnaná robotníčka dokáže byť dobrou spisovateľkou
Vážení a milí čitatelia, na týchto stránkach Vám budeme postupne predkladať ukážky z knihy pani Janky Lachkovičovej. Keďže častokrát píšem o ľudskom utrpení a bolestiach našich občanov, tá ukážka, ktorá mi bola poslaná, urobila na mňa veľký dojem ale zároveň aj veľký smútok. Až si prečítate túto úvodnú časť, možno viacerí budete mať pocit, že práve Vy ste hlavným hrdinom tejto knihy. S touto ženou som sa osobne zoznámil 1. septembra 2013 na Dni otvorených dverí NR SR.
Vladimír Pavlík
Literárne dielo „SVET BEZ PEŇAZÍ“ autorky Jany Lachkovičovej, je v plnom rozsahu chráneným autorským dielom a zneužitie myšlienok, nápadov a riešení inak, než ako má v úmysle autorka je neprípustné a trestné.
Jeden za všetkých, všetci za jedného
ÚVOD
 Táto knižka nie je o sebaľútosti. Obsah je písaný jednoducho, bez zložitých filozofických vyjadrení tak, aby ho predovšetkým pochopili obyčajní ľudia. Poukazuje na problémy ľudí na celom svete.
Knižka je autentickou výpoveďou autorky, ktorá už nechce život iba prežívať ale chce normálne žiť. Tento príbeh je obrazom spoločnosti v ktorej žijeme a v akej žiť nechceme. Je na každom z nás ako sa k svojmu životu a spoločnosti ako takej postavíme.
Ja som sa rozhodla pre lepší život nie len pre seba ale pre všetkých bez rozdielu rasy, náboženstva, bez akýchkoľvek rozdielov lebo takto živoriť už nemožno. Planéta Zem je tu pre všetkých bez rozdielu a máme si byť rovní tak, ako sme si rovní pred Bohom.
Chcieť a mať lepší život je prirodzený jav človeka odkedy je človek na Zemi.
V knižke sú použité niektoré skutočnosti z reálneho života, ktoré sa naozaj stali a stať sa nemuseli, keby nám nevládli tí čo nám vládnu, spôsobom akým vládnu.
Týmto príbehom chcem otvoriť oči a uši všetkým ľuďom, chcem všetkých vyzvať aby ste sa nebáli otvorene hovoriť o tom, čo Vás trápi a čo Vám nie je ľahostajné. Najhlavnejšie však je, aby sme sa už nenechali ovládať skupinkou zbohatlíkov, ktorí ovládajú celý svet a robia si s nami doslova čo chcú.
O problémoch a neprávostiach, ktoré pácha bezcitný človek na človeku obeti je správne hovoriť, no ešte potrebnejšia je schopnosť ľudí zabojovať proti bezpráviu a mať pripravené nové riešenia pri zmene starého systému na nový.
Väčšina z nás je nespokojných so životom aký žijeme, väčšina ľudí iba nadáva ale nič neurobí. To je však málo.
Preto je potrebné si uvedomiť, že ak príde niekto z nás s novými myšlienkami, nápadmi a riešeniami, s ktorými sa stotožňuje väčšina obyvateľstva a ktoré smerujú ku vzniku nového, lepšieho života, treba tieto myšlienky podporiť.
Ak si niečo nevieme predstaviť, to ešte neznamená, že to nebude fungovať.
Neustále zvyšovanie poplatkov za bývanie, školné, lieky ako aj cien potravín je pri almužne čo zarábame už neúnosné. Vysoká nezamestnanosť spôsobuje v ľuďoch doslova šialenstvo o existenciu a boj o základné ľudské práva.
Rozhodla som sa preto urobiť radikálne rozhodnutie v mojom živote a zasvätiť svoj život boju proti nespravodlivosti, boju za lepší život nás všetkých. Urobím čo bude v mojich silách aby sa zlepšil život nielen na Slovensku ale na celej planéte Zem.
ČO UROBÍTE VY?
SVET BEZ PEŇAZÍ
Je 15.10.2010 približne 5 hodín ráno. V noci sa mi snívalo, že si balím kufre a videla som vlak. Pozrela som sa do snára. Bolo tam napísané, že dobre zarobím a cestovanie. Cestovanie mi vychádza dosť často. Stále mi však nebolo jasné, kam by som mala cestovať. Na dovolenky nechodím, nemám na to peniaze.
Je 5 hodín ráno a nemôžem spať. Už dlhšie neviem v noci spávať. Prehadzujem sa na posteli a neviem si vysvetliť svoj nepokoj.
Už dlhší čas sa pohrávam s myšlienkou, napísať knihu. V hlave sa mi premietali rôzne myšlienky ale nikdy som necítila takú potrebu dať ich na papier ako cítim teraz. Beriem do rúk papier a pero a začínam písať.
Dostávam zo seba všetko čo ma ťaží, trápi, z čoho mi je smutno a čo chcem zmeniť.
Som presvedčená o tom, že sa to dá. Sama to však nedokážem. Potrebujem podporu rovnako zmýšľajúcich ľudí. Už teraz viem, že to nebude ľahké a možno sa mýlim. Ja však som typ človeka, ktorý si nevyberá ľahké cesty. A viem, že táto cesta bude veľmi ťažká, verím však v jej význam a zmysel a práve to ma napĺňa.
Práve som sa vrátila z brigády, bola som na pár hodín pomáhať známemu šiť. Je čalúnnik a potreboval pomoc. Som vďačná aj za brigádu, lebo som bez práce, nezamestnaná, bez peňazí, so smútkom v srdci a kadiaľ chodím plačem. Mám 46 rokov a za sebou nevydarené manželstvo. Som totálne vyčerpaná. Bola som vždy ako jadrová elektráreň - plná energie.
Dnes som na pokraji psychického zrútenia. Nič sa mi nedarí, neviem si nájsť prácu. Ak si ju nájdem, dlho tam nie som. Je mi stále do plaču, neviem sa sústrediť a hrdlo mi zviera úzkosť a tiché vzlykanie aby ma nikto nepočul. Z toho tlaku, ktorý mám v hlave od zadržiavania plaču dostanem silnú migrénu. Ak nezaberú tabletky, musím si pichnúť injekciu. O tom ale písať nechcem.
Že som psychicky na dne však neznamená, že som psychopat, ktorý nevie čo píše a čo chce.
Tak, ako som ja bez práce, bez peňazí a sama bez lásky, sú milióny ľudí. A táto skutočnosť bola hlavným dôvodom prečo som dostala práve teraz chuť a cítila som, že práve dnes je ten okamih, kedy mám zobrať pero, papier a napísať všetko, čo mám na srdci.
Zmeňme to, prosím !!!
|
