"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Keďže mainstreamové média neinformujú objektívne a už vôbec nie vyčerpávajúco, väčšinu informácii o súčasnom dianí doma i vo svete získavam z internetu. Z domácich i zahraničných stránok. Ešte vždy v nemom úžase pozerám, aký dokáže byť výber spravodajstva účelový. Máme plné televízie a noviny informácií o migrantoch, o tom, akí prospešní budú utečenci nielen pre Nemcov, Francúzov, Švédov, Britov, ale aj pre nás, vo východnej Európe a akí sme xenofóbni a rasistickí, keď utečencov z inej kultúry u nás nechceme. Veľká časť z nich prichádza do Európy bez registrácie, takže vôbec nevieme, kto to je. V prípade migrantov prestali platiť akékoľvek pravidlá o ochrane hraníc Schengenu. Koľko peňazí len Slovensko stála hranica s Ukrajinou a tak sa treba opýtať, kvôli komu a kvôli čomu sme ju robili, keď migranti do Európy neprichádzajú, oni sa do Európy valia. Načo je komu Schengen a reči o ochrane hraníc a obyvateľov únie, keď státisícom migrantov bez dodržiavania akýchkoľvek pravidiel dovolíme korzovať krížom-krážom po všetkých štátoch únie? Vraj utekajú pred vojnou! Ale veď vojna v krajinách, odkiaľ prichádzajú, je už celé roky a takúto pohromu sme nezažili. Tak prečo práve teraz? Jedna vec je súcitiť s migrantami, s ľuďmi utekajúcimi pred vojnou a druhá, čo tu s nimi urobíme? Ako sa o nich postaráme, keď sa nedokážeme postarať o svojich vlastných občanov?
Nakoniec, Slovákom vždy ktosi nadával do rasistov, keď sme sa napríklad čo i len zmienili o spôsobe života niektorých Rómov, ktorí nepracujú a žijú zo sociálnych dávok. Žiaľ, prevažná väčšina Rómov, rodín, v ktorých rodičia pracujú za minimálnu mzdu, ale aj dôchodcov, žijú aj bez vojny v chudobe nehodnej Európy 21. storočia. A táto chudoba bohaté štáty Európy 25 rokov nemrzí? Mimochodom – Rómovia. Tých sme sa celú totalitu snažili integrovať, potom prišli o prácu, o ľudskú dôstojnosť a vďaka ľudským právam sme ich nechali žiť takým spôsobom života, aký si zvolili. Tak nám na Slovensku vznikli celé getá chudoby, Rómovia sú bez práce, sú nevzdelaní a len máloktorí z nich majú ešte silu dostať sa z prepadliska biedy. Napriek všetkému ovládajú jazyk väčšiny, nemajú problém s náboženstvom a veľkej časti svojej identity sa už vzdali. O Rómoch hovorím preto, lebo aj migranti, ktorí už dlhé roky žijú v krajinách západnej Európy a väčšina, aj keď netvrdím že všetci, žijú podobne ako naši Rómovia. Už dávno majú štátne občianstvo krajiny, do ktorej ako migranti prišli, len dnes ich je už stonásobne viac, mnohí z nich neovládajú jazyk krajiny, v ktorej žijú a svojho náboženstva a identity sa nevzdajú za žiadnu cenu. Väčšina vykonáva málo platenú a najšpinavšiu prácu, ktorú domáci odmietajú. Geta chudoby a kriminality si povytvárali na okrajoch najväčších miest, kde sa boja vkročiť nielen domáci, ale aj polícia. Stačí sa pozrieť do Paríža, Marseille, Londýna, Kodane a ďalších miest, z ktorých pôvodní obyvatelia odchádzajú, pretože z vyčíňania svojich spoluobčanov majú strach a nikto ich nevie zastaviť. Ak by sa ozvali, okamžite by ich obvinili z rasizmu, porušovania ľudských práv a tak postupne prenechávajú svoje domovy migrantom žijúcim zo sociálnych dávok. A nie iba domovy, všetci sa musia prispôsobovať kultúre migrantov a Francúzsko je toho živým príkladom. Ale žiť celé generácie zo sociálnych dávok a teda na okraji spoločnosti, s tým nemôžu byť spokojní nielen naši Rómovia, ale ani títo udomácnení Francúzi, Taliani, Angličania, Holanďania, Švédi, Dáni a čím ďalej, tým viac sú zo svojho života v biede frustrovaní. Z viacerých sa stávajú radikáli a teroristi a pridávajú sa k Islamskému štátu. Pri obrovskom počte migrantov, ktorí len za ostatný polrok prekročili hranice Schengenu i napriek protestom domáceho obyvateľstva, napríklad aj v samotnom Nemecku, vysnívanom raji migrantov (o protestoch sa „nepatrí“ informovať) musíme počítať okrem terorizmu aj so sociálnymi revolúciami. Ale o tom sa „nepatrí“ hovoriť a strašiť ľudí.
Ani jediná naša televízia či noviny neprinesú reportáž o spolunažívaní domácich obyvateľov a migrantov, ktorí štátne občianstvo majú už desaťročia. O spôsobe života týchto ľudí sa nesmie ani len „pípnuť“ rovnako, ako pýtať sa, kto je zodpovedný za destabilizáciu Afriky, Indie, Južnej Ameriky…Vo vyspelej Európe „sa nepatrí“ hovoriť o tom, ktoré štáty dodnes profitujú z nerastného a neraz i prírodného bohatstva, myslím tým exotické ovocie, kávu, kakao, čaj, korenie a ďalšie produkty z arabských, afrických, juhoamerických štátov či Indie. V nedávnych diskusných reláciách v našich TV stačila iba jediná otázka „Kto bombardoval Lýbiu, Sýriu, Irak…? a moderátorka pýtajúcemu sa okamžite skočila do reči a prerušila ho. Pri takomto informovaní občanov sa niet čo čudovať, že ľuďom už všetky klamstvá, polopravdy a lží lezú von krkom a nikto im už neverí. Nikto nepovie ani slovo o pravej príčine migrácie – o nepredstaviteľnej chudobe, ktorá ovláda svet. Keby bohaté štáty v krajinách, odkiaľ migranti prichádzajú, prestali rabovať a vybudovali spracovateľský priemysel, aby sa ľudia mohli uživiť, nevyvolávali vojny a nesnažili by sa vysídliť pomaly celý kontinent. Domorodcov vyháňajú z tej trošky neúrodnej africkej pôdy len preto, aby mohli do nekonečna rozširovať banánové plantáže a domorodci umierajú od hladu. Títo ľudia nepotrebujú našu humanitárnu pomoc, oni potrebujú prácu, aby si na seba dokázali zarobiť vo svojej krajine. Ale bohaté štáty, o ktorých „sa nepatrí“ hovoriť, sa už celé stáročia tvária, že všetko na svete patrí len im a len oni z toho môžu profitovať a zvyšovať svoju životnú úroveň.
Bohaté krajiny Európy sú na migrantov zvyknutí, pretože im celé roky pomáhali budovať ich hospodárstvo za minimálne mzdy. Ale nám žiadni migranti nič nevybudovali, všetko sme museli zvládnuť vlastnými silami. V čase studenej vojny, keď západné štáty „motivovali“ emigrantov z východu krásnym životom, neraz sa najmä vzdelaní ľudia v snahe vyhnúť totalite rozhodli opustiť republiku a opäť z ich vedomosti, ale aj šikovnosti mnohých remeselníkov, dodnes profitujú prijímajúce krajiny. Vtedy ale zabudli našim ľuďom povedať, že kapitalizmus je neúprosný a ten krásny život majú hlavne tí, ktorí budú bohatnúť z ich práce a nikto im nič nedá zadarmo. Vďaka skorumpovaným politikom sme za ostatných 25 rokov prišli aj o komplexne vybudovaný priemysel a poľnohospodárstvo na Slovensku a stali sa z nás rovnako chudobní migranti vo vlastnej krajine, ako sú dnešní migranti v bohatých štátoch, pretože zisky z našich bývalých firiem odchádzajú opäť k tým istým. A aby sme tu mali ešte viac chudobných, cez kvóty nám prikážu, o koľkých ešte chudobnejších sa máme starať! Len opäť nikto nepovedal, ako sa zo dňa na deň uzavretá komunita moslimov, s diametrálne odlišnou kultúrou stane Slovákmi a pri cca 12 % nezamestnanosti si nájdu prácu, keď neovládajú ani jazyk a nevedia o nás vôbec nič, iba to, že sme chudobní a preto tu nechcú zostať! A už vôbec nikto nepovedal, ako z Európy dostaneme tie státisíce ekonomických migrantov, ktorí neutekajú pred vojnou, ale hľadajú lepší život a čo najvyššie sociálne dávky. Keď nám migrantov budú „rozdeľovať“ bohaté štáty, môžeme si byť istí, že oni si nechajú tých, ktorí sú vzdelaní a ovládajú jazyky a k nám prídu najchudobnejších, ktorí nemajú žiadnu šancu integrovať sa.
Preto neverím mainstreamovým médiám a informácie radšej hľadám na internete. Tu nájzábavnejšiu som ale našla pri náhodnom kliknutí na regionálny denník, kde namiesto kvót odsúhlasených Bruselom večer predtým, bola najčítanejšia správa: .Pod Tatrami zachraňovali uviaznutého tchora.
