"...hlboko s Vami nesúhlasím, urobím však všetko pre to, aby ste mohol svoj názor slobodne hlásať" - Voltaire
Politici musia strpieť akékoľvek názory občanov - Inak tam nepatria!
Hlavná stránka

Ten, kto nepozná svoju minulosť, je nútený si ju zopakovať

Rastislav Ovšonka

Podtatranský kuriér 24. 9. 2013


Tento citát mi napadol pri zhliadnutí reportáže „Mesto si pripomenulo patróna pustovníkov sv. Egídia“, ktorú vysielala TV Poprad začiatkom septembra. Mestská televízia priniesla reportáž o Dňoch sv. Egídia. „Sa nám podarilo položiť základy mestských slávností. Slávností Dní mesta Poprad a máme taký spoločný zámer ich naďalej rozvíjať, aby sa stali tradíciou v meste Poprad, aby prinášali bohatý kultúrno-spoločenský program, ale zároveň, aby obohacovali duchovný život obyvateľov mesta Poprad,“ povedal v tejto reportáži viceprimátor Popradu Adrián Kromka.

V roku 1999 poslanci Mestského zastupiteľstva v Poprade na zasadnutí 24. júna schválili, že 25. august bude pravidelne Dňom Popradu. Tento dátum sa viaže ku konkrétnej udalosti. V roku 1271 udelil vtedajší uhorský kráľ Štefan V. Popradu, ako i ďalším spišským mestám, mestské privilégiá. Mimochodom, na túto udalosť poukazuje aj jeden zo základných dokumentov mesta – Štatút mesta Poprad. „Potrebujeme zvýšiť fanúšikovstvo Popradčanov, chceme, aby ľudia viac cítili s mestom, aby sa k nemu hlásili,“ povedal vtedajší primátor Popradu Štefan Kubík o zavedení osláv Dňa Popradu. Podľa vtedajšieho viceprimátora Antona Danka sa toto podujatie malo stať tradíciou. Mottom prvého Dňa Popradu bolo Poprad Popradčanom - Popradčania Popradu. Na Deň Popradu vtedy mesto vyčlenilo 0,5 mil. Sk (takmer 16 600 eur).

Deň Popradu sa potom konal ešte niekoľko rokov a skôr, než sa z neho stihla stať tradícia, oslavy Dňa Popradu sa „vytratili“. Uznesenie mestského zastupiteľstva je však stále platné a doteraz nebolo zrušené, takže 25. august je stále Dňom Popradu. Pred rokom sa konal prvý ročník Dní sv. Egídia. Už pri druhom hovorí viceprimátor o položení základov mestských slávností, či slávností Dní mesta Poprad. Základy Dní mesta tu boli položené už skôr, len sa medzičasom prestali ťahať múry a na strechu už vôbec nezostalo. Na opustené základy sa medzitým zabudlo a začali sa stavať nové. Nie je to však jediné podujatie, ktorého tradíciu nanovo budujeme, akoby tu predtým nič podobné neexistovalo.
Podobnú tradíciu mali napríklad aj Spišskosobotské dni. Pár ročníkov sa uskutočnilo už na začiatku 90-tych rokov 20. storočia. Stačila niekoľkoročná pauza a na prelome tisícročí sa opäť objavilo niekoľko ročníkov podujatia s rovnakým názvom a veľmi podobným zameraním. Podujatie opäť malo svoj prvý ročník. Dnes už ani nanovo založené podujatie neexistuje. Len krátke trvanie malo aj pekné podujatie Spišskosobotská historická noc. Začínajúcu tradíciu mali aj Jánske ohne vo Veľkej, ktoré sa tešili značnej obľube. Zaujímavé je, že tradícia pálenia ohňov je spojená so sviatkom Jána Krstiteľa, ktorému je zasvätený kostol v Strážach, a nie s Jánom Evanjelistom, ktorému je zasvätený kostol vo Veľkej, kde sa podujatie konalo. Ani táto tradícia však nevydržala. Vyzerá to skôr tak, že tradíciou je u nás zabúdanie na tradície a s každými komunálnymi voľbami sa u nás vytvárajú nové, ktoré vydržia len do príchodu novej garnitúry.

Niekoľkostoročnú tradíciu majú v takej Radvani, dnes súčasť Banskej Bystrice. V roku 2013 sa tu konal už 356. ročník Radvanského jarmoku. Ale aby som nekrivdil, aj v Poprade máme niekoľko podujatí, ktoré prežili viacero volebných období. Tradície nám pomáhajú udržiavať a pripomínať si svoju históriu a minulosť. Vyzerá to tak, že história a pamäť v Poprade siaha len do jedného či dvoch volebných období do minulosti.

Rastislav Ovšonka

PS: Tento príspevok mal pôvodne vyjsť v Novinách Poprad - novinách občanov mesta. Z „priestorových dôvodov“ sa však do posledného čísla „nevošiel“.
http://www.podtatransky-kurier.sk/

    Facebook
Hlavná stránka